Názory dnešnej mládeže: Diskusný príspevok

Mladí ľudia sú neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti. Prinášajú so sebou inovatívnosť, energiu a potenciál, no zároveň čelia špecifickým výzvam a názorom, ktoré formujú ich pohľad na svet. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty života mládeže, s prihliadnutím na ich názory, hodnoty, problémy a očakávania.

Voľný čas a jeho využitie

Mladí ľudia trávia svoj čas rôznymi spôsobmi. Čoraz viac denne počúvame rodičov hovoriť o problémoch s dorastajúcimi deťmi. Pravdaže, nemožno vymenovať všetky miesta, kde možno mladých ľudí stretnúť a vidieť ich, ako zaobchádzajú so svojím voľným časom. A pretože ho majú relatívne najviac, je dôležité, aby si uvedomovali, ako ho využívajú.

Podľa názorov mnohých, dobre využitý voľný čas znamená pre mladého človeka veľmi veľa. Racionálne využitý voľný čas môže z mladého človeka vytvoriť vzdelanú, kultúrne i fyzicky rozvinutú osobnosť. Voľný čas je priestorom, v ktorom si jednotlivec utvára spôsob života, ktorý mu vyhovuje. Vo využití voľného času ho ovplyvňuje niekoľko faktorov, napríklad okolie, v ktorom sa nachádza, kamaráti, s ktorými svoj voľný čas trávi, alebo aj rodičia. Voľný čas je vlastne činnosť, ktorú si môžeme slobodne vybrať. Mladí ľudia si niekedy, bohužiaľ, zvolia nesprávne využitie voľného času a potom to často oľutujú.

Preto by sme mali prvé skúsenosti s využitím voľného času získať v rodine. Rodičia by mali byť naším vzorom v každom smere, pretože mladí ľudia často krát napodobňujú ich životný štýl a spôsoby správania. U mládeže je voľný čas súčasne časom, v ktorom si postupne utvára predpoklady aj na realizáciu túžob a želaní. Ak chceme, aby v živote niečo dosiahli, treba ich k tomu viesť už od detstva. Rodičia by mali sledovať záujmy svojich detí, podporovať ich a rozvíjať.

Vyjsť si s priateľmi a priateľkami „do ulíc“ býva príjemným strávením voľného času. Bohužiaľ, dosť často končí posedením v kaviarni, v krčme či v bare. Ktovie, koľko mladých ľudí pozná svoje mesto, jeho historické pamiatky, významné budovy spojené s dávnou minulosťou mesta, ba i súčasné zmeny, ktorých sú sami svedkom.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Veľkú časť ich voľného času zaberá pozeranie televízie. Zväčša sledujú filmy s akčným a kriminálnym obsahom, čo rozhodne vplýva na výchovu záporne. Výskum ukázal, že pozeranie televízie zaberá približne pätinu ich voľného času. V poslednom čase sa do popredia dostáva internet. Aj tam trávia mladí ľudia veľa svojho voľného času.

Voľný čas je dôležitou súčasťou ľudského života. Záleží len na tom, ako ho človek využije, aby mu aj v budúcnosti prospieval. Každý človek, najmä mladý, by sa mal zamyslieť nad svojimi túžbami a plánmi do budúcnosti.

Rozmanitosť študentských skúseností

Študentský život je významnou etapou, ktorá prináša radosti, očakávania, ale aj nemalé výzvy. To, či je študentský život výhodný alebo nevýhodný, je veľmi subjektívne a závisí to od mnohých faktorov. Podstatnú úlohu zohráva materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta. Dôležitý je tiež prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Medzi študentmi možno rozlíšiť dve hlavné skupiny, a to študentov z bohatých rodín a študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami.

Študenti z bohatých rodín

Pre niektorých študentov je život jednoduchý, najmä pre deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma zaželajú, dostanú to. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále. Avšak netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete, pristupujú zodpovednejšie k úlohám. Je dôležité pozerať sa na veci z viacerých uhlov pohľadu a neodsudzovať celú skupinu kvôli zlej skúsenosti. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Študenti, ktorí si musia všetko vydrieť sami

Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve.

Ilúzie a realita

Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

Telesná výchova na školách

Napríklad, vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú aj tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých. Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.

Povinné školské uniformy

Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.

Transparentnosť v športe

Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Morálka, demokracia a korupcia

Morálku treba chápať ako jednu z najstarších foriem života v spoločnosti zasahujúcu všetky oblasti činnosti človeka. Spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Na rozdiel od týchto však morálka reguluje tzv. priame medziľudské vzťahy. Morálka (na rozdiel napr. od vedy alebo náboženstva) si vyjadruje spôsob osvojenia si sveta v normách, hodnotách, príkazoch či zákazoch. Od morálky je odvodená mravná výchova, ktorá sa zaoberá praktickou aplikáciou morálky pri výchove, kde je využívaný súbor hodnôt, ktoré sú v danom okamihu akceptované spoločnosťou. Takáto morálna výchova je pre človeka ako aj pre celú spoločnosť veľmi dôležitá. Najdôležitejšie je začať už v mladom veku aby si človek postupne uvedomoval a osvojoval správne morálne názory, bol o nich presvedčený a nenechal sa nikým negatívne ovplyvniť. Ak sa tento krok pri výchove vynechá alebo zanedbá, môže to mať pre človeka alebo neskôr aj pre celú spoločnosť zlé následky.

Slovensko je mladou demokratickou krajinou, ktorá v minulosti prešla zložitým vývojom. Tragédiou komunistického režimu bolo, že namiesto trestu skutočných zločinov sa zameriaval na prenasledovanie politických odporcov. To neznamená, že za komunistickej éry sa skutočné zločiny netrestali, alebo že súdy vynášali len samé klamné a nepravdivé výroky, ale komunizmus ako režim naučil ľudí klamať, podvádzať a hlavne sa pretvarovať. Komunizmus pokazil mnohým ľuďom charakter skoro tak ako teraz charakter ľuďom ničia peniaze a moc. Za tých štyridsať rokov sa mnohí ľudia naučili nehovoriť nahlas svoje skutočné presvedčenie, veď im to vlastne ani nebolo dovolené. Ľudia museli mnohokrát kvôli postupu v práci vstúpiť do strany, tu sa museli predbiehať v citovaní bezduchých komunistických fráz, aj keď s nimi väčšinou vo svojom vnútri nesúhlasili. Myslím, že toto zanechalo stopu na našich ľuďoch až po dnešné dni, mnohí mladí ľudia ani dnes nechápu, čo je to skutočná demokracia - mnohí nepoznajú svoje práva, ale ani svoje povinnosti.

Veľa ľudí považuje napríklad úplatok za niečo úplne normálne - ako prostriedok pre dosiahnutie svojich cieľov. Časť občanov u nás, keď vidí dostávať úplatky ostatných vo svojom okolí, si pomyslí: „keď môžu oni, tak prečo nie aj ja?“. A potom dochádza k tomu, že mnohí bezcharakterní úradníci už čakajú občana s „nastrčenou dlaňou“, inými slovami, už vopred dávajú najavo, že príslušná záležitosť sa bude dať ľahšie vybaviť, ak bude priložená obálka s patričnou sumou. Najhoršie na tom je, že takéto služby čaká v poslednej dobe čím ďalej tým viac ľudí a to nie len úradníci. Mnohí mladí študenti očakávajú od rodičov pomoc v škole nejakou tou obálkou. Veď je to jednoduchšie, ako sa niečo naučiť. A niektorí rodičia ich v tom podporujú, lebo chcú, aby ich dieťa vyštudovalo a malo sa v živote čo najlepšie… Ale neuvedomujú si, že úplatky sú protizákonné, a tým dávajú mladému človeku zlý príklad v jeho budúcom myslení a konaní. Rast korupcie sa za posledné obdobie neuveritelne zvýšil.

Štyridsať rokov urobilo svoje, len čo je pravda, no potom prišlo ďalšie obdobie, ktoré z hľadiska morálky toho tiež veľa neprinieslo. Skôr naopak. Keď sme sa otvorili Západu, otvorili sme sa mu rýchlo a ľahko, čo umožnilo príliv najmä tých vecí, ktoré sme najmenej čakali: drogy, sekty a kulty, mafia… Nuž, aj demokraciu treba vedieť žiť, nielen sa do nej hrnúť. Nové vplyvy sa u nás zakorenili veľmi rýchlo. Tak sme začali žiť po novom. Prišla nezamestnanosť, inflácia, ekonomické problémy, podsvetie, ktoré neprestáva vyčíňať.

Riziká virtuálnej komunikácie

Na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú každodenné pracovné, rodinné či úradné povinnosti, na strane druhej sú neoddeliteľnou súčasťou voľného času a voľnočasových aktivít. Všade dostupné komunikačné technológie a možnosti virtuálnej komunikácie však okrem radu pozitív so sebou prinášajú aj nové, dosiaľ celkom neprebádané riziká a rad nebezpečenstiev, ktoré sú špecifické pre anonymné a virtuálne prostredie. Nejde len o nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú deti či mládež, ale o javy, s ktorými sa stretávame a s ktorými je konfrontovaný každý užívateľ komunikačných zariadení či aplikácií.

Tak, ako sa súčasná spoločnosť často označuje za spoločnosť informačnú, tak je pre 21. storočie príznačné označenie „digitálny vek“. Okrem všadeprítomnosti komunikačných a informačných technológií, tieto predstavujú neoddeliteľnú súčasť života spoločnosti. Do tohto rámca zapadajú všetky vekové kategórie obyvateľstva, od detí, cez mládež, produktívne skupiny obyvateľstva až po seniorov. Azda za najrizikovejšie je možné z pohľadu individuálnych i spoločenských potenciálnych hrozieb považovať kategórie detí a seniorov. Na jednej strane ide o pomerne vysokú dôverčivosť detí, ktoré láka čosi neznáme, nové, čo ponúka rad záujmových činností, na strane druhej, aj seniori sú vysoko rizikovou skupinou pre ich nižšiu obozretnosť, pripravenosť, neskúsenosť a dôverčivosť, čo sú dôvody ich častej a ľahkej viktimácie. Hoci je možné viktimitu týchto skupín osôb zdôvodniť existenciou radu rizikových faktorov (najmä je to faktor veku), spoločenské aj individuálne riziká virtuálneho prostredia a komunikácie sa dotýkajú všetkých jedincov, ktorí viac či menej rozsiahlo a viac či menej frekventovane využívajú komunikačné technológie.

Pozitíva a negatíva virtuálnej komunikácie je v ucelenej podobe možné len ťažko popísať. Je ťažké jednoznačne povedať, ktorá z týchto stránok je skutočne prevažujúcou. Dostupné komunikačné technológie významne uľahčujú dnešný každodenný život od spoločenského, cez pracovný až po voľno-časový. Na druhej strane ho súčasne aj zrýchľujú, robia často neosobným a silne závislým od prístupu na internet, od signálového pokrytia. V každom prípade treba vnímať to, že ide o rýchlo a dynamicky sa rozvíjajúcu, modernizujúcu oblasť. S každým novým dňom sa objavujú nové možnosti a technologické vymoženosti, s každým dňom preniká elektronizácia viac a viac do našich životov. Dnes si už ani nevieme predstaviť, aké je to žiť bez mobilného telefónu, aké je to nemať vôbec prístup, alebo mať prístup na internet len doma na pevnom počítači, aké je to nemôcť na každom mieste komunikovať s osobami, ktoré sú nám určitým spôsobom blízke, o ktoré sa zaujímame, s ktorými pracujeme.

Dnešné deti prežívajú vďaka dostupným technológiám úplne iné detstvo i dospievanie ako ich rodičia. Taktiež aj dnešná mladá generácia - mládež - má úplne odlišné zameranie, záujmy, odlišné znalosti a možnosti, ako mali jedinci v rovnakom veku pred niekoľkými desiatkami rokov. V konečnom dôsledku sme to aj my, na koho dostupnosť komunikačných technológií, modernizácia a elektronizácia spoločnosti a všetkých jej stránok dopadá, mení a prispôsobuje súčasnému svetu.

Tak ako sa vyvíjajú a modernizujú dostupné komunikačné technológie, ako pokrývajú širšiu a širšiu oblasť nášho života a širšie a širšie spektrum oblastí i záujmov, tak s týmto pozitívnym vývojom ide ruka v ruke rozvoj možných rizík a potenciálne nebezpečenstvo, ktoré sa s neopatrným, neobozretným či ľahostajným správaním sa spája. Internetové pripojenie otvára užívateľom nekonečné možnosti využitia. Na druhej strane, tak ako v reálnom svete, tak i v kyberpriestore sa stretávame s rôznymi nežiadúcimi fenoménmi. Cieľom príspevku je poukázať na spoločenské a individuálne riziká virtuálnej komunikácie, ktoré majú povahu negatívnych protispoločenských, sociálno-patologických alebo priamo protiprávnych konaní na úrovni právneho poriadku. Je pritom na každom z nás, akým spôsobom sme ochotní sami seba chrániť a akým spôsobom pristupujeme k ochrane vlastného súkromia, rodinného života, fyzickej aj psychickej integrity a v konečnom dôsledku života ako takého.

Nástrahy virtuálnej komunikácie

Rozšírenosť a všadeprítomnosť komunikačných technológií má za následok ich rozsiahle a každodenné využívanie miliónmi jedincov na celom svete. Pri dnešnej penetrácii mobilných zariadení je virtualita k dispozícii prakticky nepretržite a nie len pre deti a mladú generáciu, ale v zásade pre každého je dnes online svet väčším nebezpečenstvom ako každodenná cesta do práce, do školy. Vďaka dostupnosti najrôznejších možností komunikácie sa jednotlivci čoraz viac otvárajú verejnosti v zmysle prezentácie rôznych stránok svojho osobného, súkromného a rodinného života, výsledkov svojej tvorivej, záujmovej alebo pracovnej činnosti, poznatkov o svojich preferenciách a záujmoch. Nie všetky komunikácie, ktoré prebiehajú vo virtuálnom svete a prostredí, sú však komunikáciami bezpečnými. Nie všetci používatelia internetu majú len dobré úmysly. Aj keď sa často stretávame s tým, že ide o problém detí a mládeže, je nutné si uvedomiť, že možnosti šikanovania vo virtuálnom svete, možnosti prenasledovania a zneužitia dôvery a poskytovaných údajov, sa dotýkajú každého z nás. Ako sme naznačili, nepochybne deti i seniori patria k rizikovejším skupinám. Je to však problém, ktorý sa dotýka každého užívateľa internetu, každého jednotlivca, ktorý vystupuje vo virtuálnom prostredí, registruje sa na sociálnych sieťach, komunikuje prostredníctvom komunikačných aplikácií a portálov. Počty prípadov prenasledovania, obťažovania online vo svete neustále narastajú. Ako sme naznačili, je to problém každého jedného používateľa, ktorého rozsah je závislí od toho, do akej miery sa v rámci prezentácie seba samého a svojho súkromného života (videá, fotografie, statusy, preferované záujmy a linky) otvára verejnosti a anonymnému prostrediu virtuálnej reality. Snaha uniknúť od každodenných problémov všedného života môže smerovať k uchyľovaniu sa k realite virtuálnej. V rámci nej dochádza k podstatne otvorenejšiemu vyjadrovaniu emócií, k prezentácii názorov a svojho súkromia. Anonymita môže viesť ku oslobodeniu sa od obáv z verejnej mienky, ktorá za normálnych okolností vytvára isté ochranné bariéry. Tieto smerujú k ochrane tak fyzickej, ako aj psychickej integrity jedincov, k ochrane ich súkromia a žiaľ, práve vo virtuálnom prostredí sa podceňujú. Je to akési virtuálne prostredie, do ktorého vstupujeme sami, bez prítomnosti inej osoby, len za pomoci počítača alebo iného podobného zariadenia a v dôsledku tejto fyzickej samoty akosi prest…

Vzťah mládeže ku knihám

Veľa, najmä starších ľudí, často kritizuje mládež, že len ťažko poznajú význam slova kniha. Sú však mladí ľudia naozaj takí, že ich zaujíma iba zábava a na knihy už úplne zabudli? Alebo si len nevedia nájsť čas? Odpoveď na túto otázku je veľmi individuálna. Nemôžeme predsa celú mládež hodiť do jedného vreca a tvrdiť, že nečíta knihy. No určite však prevažujú tí, kt. si na ne nevedia nájsť čas alebo im nemôžu prísť akosi na chuť. Ale keď sa vám raz dostane do rúk kniha, kt. vás skutočne zaujme, určite sa od nej neodlepíte, aj keby ste neviem ako knihy nenávideli. Je to už raz tak. Kniha vás strhne do svojho príbehu ako silný prúd rieky a stane sa vášňou, kt. sa nedá ovládnuť. A potom si poviete: ,, Čo ak sú aj ostatné knihy takéto dobré?" Knihy nás veľa naučia a obohatia náš život, preto by im mali najmä mladí ľudia venovať viac pozornosti. Každý, kto nečíta knihy, sa raz možno stane ich milovníkom. Ale len pokiaľ nájde takú, kt. ho bude naozaj zaujímať. Možno knihy vo veľkom nahradili aj filmy. Mnohí z mladých si radšej pozrú film, akoby mali oveľa viac hodín stráviť čítaním knihy. Nemali by sme však toľko času venovať pozeraniu filmov, pretože tie nám nikdy nedajú to, čo nám dávajú knihy. Ako sa vraví: ,,Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stávať sa hlupákom." A myslím si, že nikto z nás sa hlupákom stať nechce.

Stratená generácia?

Téma stratená generácia mládeže je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva rozsiahle diskusie.

Klasicizmus ako východisko

Klasicizmus, umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV., sa inšpiroval antickou literatúrou a kládol dôraz na rozum, pravdu, krásu a dobro. V slovenskej literatúre sa klasicizmus prejavoval napodobňovaním prírody a zobrazovaním hrdinov takých, akí by mali byť, pričom povinnosť víťazila nad citom. Krásne bolo to, čo bolo pravdivé a skutočné.

V tomto období sa rozlišovali vyššie a nižšie žánre. Medzi vyššie žánre patrili óda, elégia, epos a tragédia, zatiaľ čo medzi nižšie žánre sa radili bájka, satira a komédia.

Osvietenstvo a národné obrodenie

Klasicizmus v slovenskej literatúre úzko súvisel s osvietenstvom, kultúrnym hnutím, ktoré sa usilovalo prekonať náboženskú ideológiu a zakladalo sa na dôvere v rozum. V Európe ho viedol filozof Voltaire, ktorý kritizoval cirkev ako prekážku pokroku. U nás sa rozvíjalo počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., ktorí zaviedli významné reformy, ako napríklad povinnú školskú dochádzku a zrušenie nevoľníctva.

Osvietenstvo bolo spojené s prvými dvoma fázami slovenského národného obrodenia (SNO). V prvej fáze (1780 - 1820) pôsobili Anton Bernolák, Juraj Fándly a Jozef Ignác Bajza.

Jazyková otázka a národná identita

Spôsob riešenia jazykovej otázky v dielach Jána Kollára a Jána Hollého bol odlišný. Ján Hollý písal bernolákovčinou, ktorá sa odlišovala od dnešného jazyka používaním w namiesto v, g namiesto j, nepoužívaním dvojhlások a písaním podstatných mien veľkým začiatočným písmenom. Dôsledne sa označovala mäkkosť a uplatňoval sa fonetický princíp.

Ján Kollár pestoval slovakizovanú češtinu, ktorá mala zjednodušiť komunikáciu, ale odmietol bernolákovčinu a neskôr sa postavil aj proti štúrovčine. Jeho tvorba vychádzala z myšlienky všeslovanskej vzájomnosti a vyzdvihovala ideál slobody, spravodlivosti, ľudskosti a slovanskej vzájomnosti.

Časomerný veršový systém

Časomerný veršový systém je jedným z piatich veršových systémov. Nositeľom slabičnosti je krátka samohláska alebo slabikotvorné l, r nasledované viacerými spoluhláskami.

Súčasná mládež a morálne hodnoty

V súčasnosti sa často diskutuje o vplyve verejne prístupných informácií, vrátane fotografií a článkov na internete, na morálny vývoj mládeže. Zverejnenie fotografií ministra školstva v zápase s osobou podozrivou z trestnej činnosti vyvolalo obavy z negatívneho dopadu na výchovu mladej generácie. Kritici poukazovali na to, že takéto zverejnenie môže viesť k spochybňovaniu autority pedagógov a k relativizácii morálnych hodnôt.

Medzivojnové obdobie a avantgardné smery

Medzivojnové obdobie prinieslo búrlivý rozvoj vedy a techniky, vznik a zánik avantgardných smerov a vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých druhov umenia. Zároveň sa objavili totalitné režimy a nové geograficko-politické rozdelenie Európy. Skúsenosti z prvej svetovej vojny viedli umelcov k potrebe medzinárodnej spolupráce a solidarity.

V tomto období sa rozvíjali expresionizmus, surrealizmus, poetizmus a konštruktivizmus. Do prózy prenikali prvky filmovej tvorby, rozvíjalo sa rozhlasové vysielanie a vznikla rozhlasová hra.

Význam individuality a emigrácia

Popri skupinových trendoch zohrávali dôležitú úlohu aj výnimočné osobnosti a umelecké individuality. Franz Kafka predpovedal tragický dosah anonymných mocenských aparátov, James Joyce hľadal zmysel ľudskej podstaty v hlbinách psychiky a jazyka a Marcel Proust zachytil podrobnosti zo života francúzskej šľachty.

Slovensko po roku 1918

Vznik ČSR utvoril na Slovensku podmienky na priaznivejší kultúrny rozvoj. V rokoch 1919 a 1922 vznikli nové národné inštitúcie, ako boli Univerzita Komenského v Bratislave, Umelecká beseda slovenská a Slovenské národné divadlo. Svoju činnosť obnovila Matica slovenská a boli obnovené Slovenské pohľady.

Fenomén dnešnej doby

Všetci sme mali možnosť stretnúť sa s nejakým fenoménom dnešnej doby. Napríklad malé deti, nosiace tričká a nohavice aspoň trikrát väčšie než potrebujú a nahlas počúvajúce niektorý z moderných žánrov hudby. Alebo mladé dievčatá, čítajúce bulvár a hltajúce každú hlúpu klebetu. Ľudí to netrápi dovtedy, kým tieto javy nezačnú pozorovať u svojich ratolesti. Pri pohľade na mládež sa mi v mysli vynára niekoľko otázok: Je kultúra tínedžerov naozaj dekadentná? Čo to spôsobuje? Je to nákazlivé?

Medzi životom dnes a v bývalom režime je diametrálny rozdiel. Naši rodičia a starí rodičia spomínajú na kultúrny život vo svojej mladosti väčšinou dobre. Naopak, pri nazeraní na životný štýl mládeže môžeme pozorovať odlišné názory. Len nad tým krútia hlavou. Niekto by mohol argumentovať, že starí ľudia sú staromódni, ale to je pravda iba sčasti. Rozdiel je vlastne v tom, že v minulosti sa umenie bralo vážnejšie ako dnes. Moderný svet je vekom komercie. Všade nás otravujú reklamy a lepšie to už nebude.

Vezmime do úvahy najmasovejšie umenie film. Mládež strávi veľa času pred televíziou alebo v kine? Ak je najmasovejšie umenie na úpadku, musí to mať veľký vplyv na vkus najľahšie ovplyvniteľnej sorty tínedžerov. Stačí si na internete vyhľadať rôzne prieskumy a neraz sa pozastavíme nad nejakou perlou, vypustenou z úst mladého školáka. Napríklad: typická mládež považuje každý čiernobiely film za starý alebo staromódny. Hollywood si za storočie vybudoval silnú hegemóniu. Jeho filmy, akokoľvek kvalitné, sú žiadané a distribuované do celého sveta. Preto sa do slovenských kín nedostanú poriadne filmy. Distribútori uprednostnia radšej americkú produkciu pred domácou. Slovenské filmy sa nemôžu dostatočne presadiť, v kinách sa totiž premietajú Piráti z Karibiku a im podobná pásová hollywoodska produkcia. Nedostanú sa sem napríklad filmy z Ázie. Ktorý tínedžer by sa pozeral na romantiku podľa aziatov. Všetci si pýtajú iba kung-fu a trikmi nabité veľkofilmy. Keďže ide väčšinou o primitívne a myšlienkovo prázdne produkcie, sú ľahko pochopiteľné a široko dostupné.

Komercia a honba za čo najväčším ziskom núti producentov či vydavateľov tlačiť na tvorcov, aby ich diela neboli veľmi náročné. Dnešné filmy si nepýtajú sústredeného diváka, hudba nevyžaduje pozorného poslucháča, nad knihami netreba dlho rozmýšľať. Pre porovnanie, jedná skladba z klasiky má viac motívov a bohatšiu štruktúru ako celý album dnešnej populárnej hudby dokopy. Bohužiaľ, na klasickú hudbu sa zabúda.

tags: #diskusny #prispevok #dnešná #mládež #názory