Diskusný príspevok: Stratená generácia mládeže – názory a pohľady

Téma stratená generácia mládeže je v súčasnosti veľmi aktuálna a vyvoláva rozsiahle diskusie. V tomto príspevku sa pozrieme na rôzne aspekty tohto problému, pričom sa budeme opierať o historický kontext a súčasné trendy.

Klasicizmus ako východisko

Klasicizmus, umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV., sa inšpiroval antickou literatúrou a kládol dôraz na rozum, pravdu, krásu a dobro. V slovenskej literatúre sa klasicizmus prejavoval napodobňovaním prírody a zobrazovaním hrdinov takých, akí by mali byť, pričom povinnosť víťazila nad citom. Krásne bolo to, čo bolo pravdivé a skutočné.

V tomto období sa rozlišovali vyššie a nižšie žánre. Medzi vyššie žánre patrili óda, elégia, epos a tragédia, zatiaľ čo medzi nižšie žánre sa radili bájka, satira a komédia.

Osvietenstvo a národné obrodenie

Klasicizmus v slovenskej literatúre úzko súvisel s osvietenstvom, kultúrnym hnutím, ktoré sa usilovalo prekonať náboženskú ideológiu a zakladalo sa na dôvere v rozum. V Európe ho viedol filozof Voltaire, ktorý kritizoval cirkev ako prekážku pokroku. U nás sa rozvíjalo počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., ktorí zaviedli významné reformy, ako napríklad povinnú školskú dochádzku a zrušenie nevoľníctva.

Osvietenstvo bolo spojené s prvými dvoma fázami slovenského národného obrodenia (SNO). V prvej fáze (1780 - 1820) pôsobili Anton Bernolák, Juraj Fándly a Jozef Ignác Bajza. V druhej fáze (1820 - 1835) sa presadili Ján Kollár, Ján Hollý a opäť Jozef Ignác Bajza.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Jazyková otázka a národná identita

Spôsob riešenia jazykovej otázky v dielach Jána Kollára a Jána Hollého bol odlišný. Ján Hollý písal bernolákovčinou, ktorá sa odlišovala od dnešného jazyka používaním w namiesto v, g namiesto j, nepoužívaním dvojhlások a písaním podstatných mien veľkým začiatočným písmenom. Dôsledne sa označovala mäkkosť a uplatňoval sa fonetický princíp.

Ján Kollár pestoval slovakizovanú češtinu, ktorá mala zjednodušiť komunikáciu, ale odmietol bernolákovčinu a neskôr sa postavil aj proti štúrovčine. Jeho tvorba vychádzala z myšlienky všeslovanskej vzájomnosti a vyzdvihovala ideál slobody, spravodlivosti, ľudskosti a slovanskej vzájomnosti.

Časomerný veršový systém

Časomerný veršový systém je jedným z piatich veršových systémov. Nositeľom slabičnosti je krátka samohláska alebo slabikotvorné l, r nasledované viacerými spoluhláskami. Stopa je najmenšia rytmická jednotka verša zložená najmenej z 2 a najviac z 3 slabík.

Delenie stôp:

• Dvojslabičné: trochej, jamb, spondej
• Trojslabičné: daktyl, anapest

Medzi typy veršov v časomiere patrí hexameter.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Súčasná mládež a morálne hodnoty

V súčasnosti sa často diskutuje o vplyve verejne prístupných informácií, vrátane fotografií a článkov na internete, na morálny vývoj mládeže. Zverejnenie fotografií ministra školstva v zápase s osobou podozrivou z trestnej činnosti vyvolalo obavy z negatívneho dopadu na výchovu mladej generácie. Kritici poukazovali na to, že takéto zverejnenie môže viesť k spochybňovaniu autority pedagógov a k relativizácii morálnych hodnôt.

Medzivojnové obdobie a avantgardné smery

Medzivojnové obdobie prinieslo búrlivý rozvoj vedy a techniky, vznik a zánik avantgardných smerov a vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých druhov umenia. Zároveň sa objavili totalitné režimy a nové geograficko-politické rozdelenie Európy. Skúsenosti z prvej svetovej vojny viedli umelcov k potrebe medzinárodnej spolupráce a solidarity.

V tomto období sa rozvíjali expresionizmus, surrealizmus, poetizmus a konštruktivizmus. Do prózy prenikali prvky filmovej tvorby, rozvíjalo sa rozhlasové vysielanie a vznikla rozhlasová hra.

Význam individuality a emigrácia

Popri skupinových trendoch zohrávali dôležitú úlohu aj výnimočné osobnosti a umelecké individuality. Franz Kafka predpovedal tragický dosah anonymných mocenských aparátov, James Joyce hľadal zmysel ľudskej podstaty v hlbinách psychiky a jazyka a Marcel Proust zachytil podrobnosti zo života francúzskej šľachty. Antoine de Saint-Exupéry tvoril nový humanizmus a zdôrazňoval, že svet treba vnímať srdcom.

Po vzniku sovietskeho Ruska a hitlerovského Nemecka sa mnohí umelci ocitli v emigrácii a ich tvorba mimo vlasti získala určité špecifiká.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Slovensko po roku 1918

Vznik ČSR utvoril na Slovensku podmienky na priaznivejší kultúrny rozvoj. V rokoch 1919 a 1922 vznikli nové národné inštitúcie, ako boli Univerzita Komenského v Bratislave, Umelecká beseda slovenská a Slovenské národné divadlo. Svoju činnosť obnovila Matica slovenská a boli obnovené Slovenské pohľady. K nim sa priradili mnohé ďalšie časopisy rôznej úrovne i orientácie.

tags: #diskusny #prispevok #mládež #stratená #generácia #názory