
Odvaha je komplexná a často diskutovaná vlastnosť, ktorá má v rôznych kultúrach rôzne významy a interpretácie. V západných kultúrach sa tradične spája s mužnosťou, zatiaľ čo zbabelosť sa považuje za jej zženštilý opak. Tento pohľad však spochybňujú feministky, ktoré poukazujú na historické stereotypy vytvorené spoločnosťou, v ktorej dominujú muži. Biologická psychológia na druhej strane naznačuje, že určité rozdiely medzi mužmi a ženami v tejto črte môžu existovať prirodzene.
Ako najbežnejšia definícia sa ponúka, že odvaha je kvalita, ktorá umožňuje človeku urobiť niečo potenciálne riskantné s možnými negatívnymi následkami. V extrémnych prípadoch môže ísť o riziko ohrozujúce zdravie alebo život. Zaujímavou otázkou je, či odvaha zahŕňa aj prekonanie strachu, teda konanie napriek prirodzenému strachu z rizika. Je možné, že človek prejaví odvahu bez toho, aby pociťoval strach. Ak človek necíti strach, je to rovnaký druh odvahy ako u toho, kto koná navzdory strachu? Ak to dovedieme do extrému, je citovo chudobný psychopat, ktorý necíti strach, odvážny, keď riskuje? Je jeho ignorovanie rizika cnosťou?
Psychológovia, najmä tí pozitivistickí a experimentálni, sa odvahe nevenujú príliš často, hoci ide o nepochybnú osobnostnú črtu. Dôvodom môže byť jej ťažká merateľnosť a fakt, že ju možno hodnotiť len v kontexte situácie. Jednoduchým príkladom je prechod po úzkom tráme. Ak trám leží na zemi, nie je to nič odvážne. Ak je však ten istý trám položený nad priepasťou, vyžaduje si to odvahu, ktorú mnohí nemajú. Táto priepasť predstavuje kontext.
Psychológovia sa síce priamo nezaoberajú odvahou, venujú sa však príbuznému konceptu - riskovaniu. Marvin Zuckerman a ďalší psychológovia zistili, že sklon k riskovaniu súvisí so špecifickou chémiou mozgu. Zuckerman opísal „impulsive sensation-seeker“ (impulzívneho hľadača vzrušenia), osobu s vysokým sklonom riskovať pre vzrušenie. Títo ľudia nemusia pri riskovaní prekonávať úzkosť, pretože ju nepociťujú.
Z pohľadu evolučnej biológie a psychológie je riskovanie črtou, ktorá pomohla ľudstvu prežiť. Dávni lovci museli riskovať život pri love nebezpečnej zveri a pri hľadaní sexuálnych partnerov mimo svojej skupiny. Prirodzený výber uprednostnil tých, ktorí riskovali, takže sklon k riskovaniu je dedičstvom predkov. Bez pripravenosti riskovať by nebolo civilizácie ani objavov.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Chémia mozgu, ktorá súvisí so sklonom k riskovaniu, zahŕňa viaceré látky. Jednou z nich je testosterón, mužský hormón. Mladí muži pred dvadsiatkou majú vysoké hladiny testosterónu a zároveň sú častejšie účastníkmi dopravných nehôd spôsobených riskantnou jazdou. Testosterón je spojený s dominanciou, sociabilitou a tiež s konzumáciou alkoholu, drogami a sexuálnou promiskuitou. S poklesom hladiny testosterónu s vekom klesajú aj antisociálne a agresívne tendencie a sklon k vyhľadávaniu vzrušenia.
Testosterón majú aj ženy, aj keď v menšom množstve, a aj u nich sa zistilo spojenie s podobnými prvkami správania ako u mužov - s asertivitou, agresiou a sexuálnym vzrušením.
Ďalšou látkou v mozgu, ktorá súvisí s riskovaním, je dopamín, neurotransmiter aktívny v mozgových centrách pre pôžitok a odmenu. Vedci objavili vzťah medzi tendenciou vyhľadávať nové skúsenosti a génom pre dopamínový receptor.
S dopamínom súvisí enzým monoaminooxidáza (MAO), ktorý reguluje hladiny dopamínu. Zistilo sa, že u tých, ktorí vyhľadávajú riziko a vzruch, sú hladiny MAO v príslušných štruktúrach mozgu nízke. Hladiny MAO sú vyššie u žien ako u mužov (ženy teda štatisticky menej riskujú) a hladiny MAO u všetkých ľudí stúpajú s vekom. Hladina MAO je zrejme najdôležitejším dedičným faktorom pri určovaní ochoty riskovať.
Napriek rozdielnym vlastnostiam, ktorými príroda vybavila mužov a ženy, nemá zmysel prisudzovať odvahu len jednému pohlaviu. Ayaan Hirsi Ali, napríklad, prejavila viac odvahy ako mnohí muži, keď verejne kritizovala utláčanie žien v mene islamu.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Príroda zrejme nadelila mužom viac odvahy riskovať, aby si mohli plniť svoju úlohu v čase ohrozenia. To však neznamená, že ženám túto črtu úplne odoprela. Obom pohlaviam dala navyše slobodnú vôľu, ktorá umožňuje rozhodnúť sa v rozpore s prirodzenou inklináciou. Vtedy hovoríme o odvahe hodnej obdivu, bez ohľadu na pohlavie.
Deti potrebujú byť motivované a povzbudzované, aby si dokázali vymedziť ciele a dosahovať ich. Podpora je dôležitejšia ako chvála, pretože podporuje vnútornú motiváciu. Podpora znamená učiť deti zodpovednosti a nezávislosti a naučiť ich čeliť dôsledkom ich rozhodnutí.
Je dôležité učiť ich zodpovednosti už od malička, napríklad upratovaním po sebe. Pravidlá však musia platiť pre všetkých členov rodiny. Zvládanie povinností zvyšuje pocit kompetencie, ktorý je potrebný na dosahovanie budúcich cieľov.
Chybovanie je ľudské a je dôležité učiť deti nebáť sa chýb. Namiesto trestu by sme mali chybu využiť na posun dieťaťa dopredu. Podpora a vzdelávanie im dáva krídla.
Dôležité je tiež zapájať dieťa do rozhodovania, čo dáva najavo, že na jeho osobnosti a prianiach záleží. Mali by sme ich nechať robiť rozhodnutia týkajúce sa ich osobnosti, čím sa učia mať kontrolu nad sebou, sebavedomie a sebestačnosť.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Podporovať deti v tom, aby prišli na riešenie samé, je dôležitá súčasť samostatnosti a zodpovednosti. Neznamená to však, že ich ponecháme bez opory a záujmu. Mali by sme ich vypočuť, ale riešenie smerovať k nim.
Obmedzenie hračiek prispieva k zapojeniu kreativity dieťaťa, rozvíja kognitívne schopnosti a učí ich prichádzať na riešenie problémov. Oceniť by sme mali snahu, odvahu a vytrvalosť, nie výsledok. Deti musia cítiť, že ich ľúbime a podporujeme, aj keď sa im nedarí.
Rozprávať deťom, že každý robí chyby, je dôležité. Učíme ich brať chyby ako prirodzenú súčasť života a nevzdávať sa pri zlyhaní. Dôležité je objaviť ich silné stránky a podporiť ich v nich. Vyhnúť by sme sa mali porovnávaniu s inými deťmi.
Mať odvahu neznamená nemať strach. Práve vtedy, keď sa niečoho bojíme, potrebujeme pozbierať všetku odvahu, aby sme problému mohli čeliť. Pocit strachu je zdravý, pretože vďaka nemu dokážeme správne vyhodnocovať riziká.
Odvahu potrebujeme každý deň. Prekonať nervozitu, napätie a chvenie v náročnej situácii nie je jednoduché, no ani nemožné. Identifikovanie situácií, v ktorých hľadáme únik, rozptýlenie, keď sa necítime pohodlne, je prvým krokom k zmene. Vedome sa odhodlať k riešeniu, zmene, aj keď to nie je najpríjemnejšie, je ďalším krokom.