Diskusný príspevok: Nástroj efektívnej komunikácie a príklady jeho využitia

Diskusný príspevok predstavuje dôležitý nástroj na vyjadrenie vlastného názoru, aktívne zapojenie sa do debaty a prezentáciu argumentov k určitej téme. Či už píšete príspevok do online fóra, na sociálne siete, alebo pripravujete vystúpenie na konferencii, existujú určité zásady, ktoré vám pomôžu vytvoriť presvedčivý a efektívny diskusný príspevok. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, čo diskusný príspevok je, aké má druhy a ako ho štruktúrovať.

Čo je to diskusný príspevok?

Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente. Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie, ktorý nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os. pl.), ale súčasne musí rešpektovať aj objektívne fakty. Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap.

Základné znaky diskusie a diskusného príspevku:

• Organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
• Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
• Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.

Druhy diskusií

Existujú rôzne druhy diskusií, ktoré sa líšia svojím cieľom a priebehom:

• Rozhodovacia, administratívna diskusia: Je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor). Diskusia sa teda organizuje preto, aby sa našli čo najlepšie riešenia problému, ktorý sa týka väčšieho okruhu ľudí.
• Vedecká diskusia: Má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor.

Ako štruktúrovať diskusný príspevok

Efektívny diskusný príspevok má jasnú štruktúru, ktorá pomáha udržať pozornosť publika a zrozumiteľne prezentovať vaše myšlienky.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne pevnú štruktúru, ktorá pomáha udržať prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre poslucháčov alebo čitateľov. Efektívny diskusný príspevok by mal obsahovať nasledovné časti:

1. Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Používame vhodné oslovenie, napr. „Vážení prítomní!“. V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Prítomných môžeme osloviť aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Rečník využíva opakované a modifikované oslovenia (vážení prítomní, milí zúčastnení). Oslovenie však musí byť použité funkčne. To, koľkokrát sa oslovenie vyskytne v prejave, si určuje autor, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory.
2. Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámený s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály. Pokiaľ nenadväzujeme na predchádzajúci príspevok, v úvode povieme, o čom budete hovoriť, o akom probléme, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie: Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o …
3. Jadro: Predstavuje hlavnú časť príspevku, kde vyjadrujete svoj názor na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“. Stručný opis problému - v jadre uvažujete, vysvetľujete, hovoríte za seba, prezentujete svoje názory. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem. Musíte vedieť, čo chcete povedať a k čomu chcete dospieť. Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor. Používajte formulácie ako: „Myslím si, že…“, „Naozaj…“, „Nerád by som spochybňoval…“, „Považujem za…“, „Dnes sme počuli i to…“, „Ako určite mnohí viete…“, „Podľa mňa…“, „Považujem za smutné…“, „Predstavme si…“, „Zdá sa mi…“, „Ďalší dôvod, prečo sa rozchádzam v názore so spolužiakom je…“, „Môžem len dúfať, že…“, „Ja si na rozdiel od môjho predrečníka myslím, že…“, „Ja osobne som veľmi rád…“, „Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil fakt, prečo…“, „Príkladom nám môže byť…“, „Rád by som uviedol, že…“, „Nemôžem súhlasiť s myšlienkou…“
4. Záver: Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva. Opakované oslovenie.
5. Poďakovanie za pozornosť: Záverečná časť - napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Jazyk a štýl diskusného príspevku

Štýl diskusného príspevku by mal byť rečnícky a zdvorilý. Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť). Rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr.

Tvorivé využitie lexiky

Tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícke použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky citovo zafarbené slová umelecké prostriedky: metafory, metonymie knižné slová: velebiť neukončená výpoveď sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča opakovanie slov antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) ustálené spôsoby vyjadrovania: pálčivý problém, medziľudské vzťahy, záujem verejnosti, zdvihnúť hlas frazeologizmy: skočiť do jamy levovej, zvládnuť problém, vykročiť pravou nohou, vykročme oboma nohami, nebojme sa budúcnosti, máme plné ruky práce, Damoklov meč

Syntaktické prostriedky

Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Ako písať diskusný príspevok: Krok za krokom

1. Výber témy a príprava:

   Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

   • Vyberte si tému, ktorá vás zaujíma a o ktorej máte dostatok informácií.
   • Zhromaždite si potrebné informácie a argumenty, ktoré chcete v príspevku použiť.
   • Ujasnite si svoj postoj k danej téme.

2. Štruktúra príspevku:

   • Dodržujte základnú štruktúru diskusného príspevku (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
   • Rozdeľte svoj príspevok na menšie odseky, aby bol prehľadnejší.
   • Používajte odrážky alebo číslovanie pre zvýraznenie dôležitých bodov.

3. Jazyk a štýl:

   • Používajte jasný a zrozumiteľný jazyk.
   • Vyhnite sa používaniu odborných termínov, ktorým by poslucháči nemuseli rozumieť.
   • Používajte krátke a jednoduché vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť).
   • Dbajte na správnu gramatiku a štylistiku.
   • Rešpektujte sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr.

4. Praktické tipy pre písanie diskusného príspevku:

   • Buďte struční a vecný: Zamerajte sa na podstatné informácie a vyhnite sa zbytočnému opakovaniu.
   • Používajte príklady: Ilustrujte svoje tvrdenia konkrétnymi príkladmi zo života alebo z literatúry.
   • Citujte autority: Podporte svoje argumenty citátmi od odborníkov alebo známych osobností.
   • Buďte originálni: Snažte sa prísť s vlastnými myšlienkami a názormi, ktoré obohatia diskusiu.
   • Rešpektujte názory ostatných: Aj keď s niekým nesúhlasíte, vyjadrujte sa k nemu s úctou a rešpektom.
   • Využite možnosti platformy: Využite možnosti platformy (napr. formátovanie textu, odkazy, obrázky) na zvýraznenie dôležitých informácií.

Príklad diskusného príspevku na tému "Lesk a bieda študentského života"

"Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá.

Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.

Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda."

Diskusné skupiny a sociálne siete v online priestore

S rozvojom internetu vznikli rôzne formy online komunikácie, vrátane diskusných skupín a sociálnych sietí. Až v roku 1995 začínajú vznikať tematicky zamerané diskusné skupiny v rámci siete internet (Newsgroups 2001). Šušol, Lichnerová a Chudý (2011) spomínajú aj službu IRC (Internet Relay Chat) alebo aj chat v reálnom čase. Tá v 70. a 80. rokoch minulého storočia fungovala najmä ako komunikačný kanál na prenos kultúrnej produkcie. K súčasným virtuálnym komunitám dnes patria aj chatové miestnosti, ktoré na rozdiel od diskusných fór umožňujú komunikáciu v reálnom čase. Rozhovor prebieha vo virtuálnych miestnostiach, do ktorých sa používatelia môžu zapojiť, prípadne ich vytvoriť (Virtual Community 2011). V našich končinách je známa napríklad chatová služba Pokec. Diskutéri v skupinách však chat považujú za „nižšiu formu komunikácie“, pretože nie je nijakým spôsobom moderovaná či organizovaná.

Pri vymedzení pojmov diskusná skupina a diskusné fórum začneme od termínov, ktoré sa nachádzajú hierarchicky vyššie. Pokryjeme tiež súvisiace termíny, ktoré sa v literatúre s pojmami často prekrývajú, a spomenieme aj pojmy, ktoré diskusným skupinám v minulosti predchádzali. Diskusné skupiny vo virtuálnom prostredí majú s komunitami v reálnom prostredí mnoho spoločné. Komunita (spoločenstvo) je skupina ľudí, ktorí bez ohľadu na rozdielnosti účinne a otvorene komunikujú a spolupracujú na dosiahnutí spoločných cieľov (Komunita 2010). Táto skupina ľudí žije a spolupracuje na ohraničenom území, kde sa odohráva väčšia časť ich života. Podobnú definíciu má aj pojem sociálna skupina. Sociálna skupina je „spojenie dvoch alebo viacerých jednotlivcov, ktorí majú vedomie vzájomnej spolupatričnosti a ktorých spájajú spoločné ciele, hodnoty, potreby a záujmy“ (Hiller 1941). Pojmy sociálna skupina a komunita nemožno považovať za synonymá. Špeciálnym typom komunít sú odborné komunity (Communities of Practice). Tvoria ich ľudia, ktorí majú záujem spoločne sa učiť v jednej oblasti. Od záujmových skupín (Communities of Interest) sa líšia charakterom účastníkov, ktorými nemôže byť ktokoľvek. Bývajú to odborníci, ktorí už istý čas pôsobia v oblasti a majú aj praktické skúsenosti. Ľudia, ktorí sú súčasťou komunity alebo odbornej komunity, si tento fakt ani nemusia uvedomovať. Príkladom sú zdravotné sestry stretávajúce sa na spoločnom obede, pri ktorom si zároveň vymieňajú skúsenosti (Wenger 2006). Odborné komunity existujú aj vo virtuálnom prostredí. Virtuálne komunity sú spoločenstvá ľudí, ktorí na seba navzájom pôsobia cez isté médium, najmä cez internet. Prekračujú tak geografické, časové či politické bariéry s cieľom venovať sa spoločným záujmom a cieľom.

Predchodcami virtuálnych komunít sú technológie umožňujúce distribuovanú diskusiu Usenet, ale aj MUDs (Multi-User Dungeon) aj ich deriváty MUSHes (Multi-User Shared Hallucination) a MOOs (MUDs Object Oriented). V súčasnosti sú virtuálne komunity v podstate združením ľudí na rôznych internetových službách, ako napr. sociálne siete, diskusné skupiny, chat, virtuálna realita alebo dokonca internetový obchod, pri spoločnom komentovaní produktov. Virtuálne komunity sa často zamieňajú so sociálnymi médiami, pretože pod ne spadajú tie isté typy virtuálnych komunít. Dnes sú najobľúbenejším typom virtuálnych komunít sociálne siete. Sú to sociálne štruktúry, ktoré tvoria prepojení jednotlivci a organizácie na základe istých vzťahov. Samozrejme, tieto vzťahy nemusia byť iba blízke a môžu sa líšiť od náhodnej známosti až po rodinné putá (Social Networks 2007).

Diskusné skupiny sú skupiny umožňujúce komunikáciu v internetovom prostredí medzi viacerými účastníkmi. Účastníci si vymieňajú najmä názory na isté témy (Discussion Group 2010). Diskusné fóra sú elektronické fóra pre podobne zmýšľajúcich jednotlivcov, ktorí zdieľajú spoločné nápady, pýtajú sa a odpovedajú na relevantné otázky (Stuhlman 2010). Ako vidíme, diskusné fóra aj diskusné skupiny sú definované podobným spôsobom, a preto ich môžeme považovať za synonymá. Existuje množstvo diskusných skupín, ktoré existujú samostatne alebo v rámci webových stránok či portálov.

Sociálne siete a diskusné skupiny sa líšia najmä vzťahmi medzi účastníkmi, na ktoré však väčší dôraz kladú sociálne siete. Používatelia sociálnych sietí si tieto vzťahy udržiavajú aj vďaka možnostiam, ktoré tieto služby ponúkajú. Medzi prostriedky na udržiavanie vzťahov patria zábavné prvky, ako napríklad spoločné fotografie, videá, ale aj chat, statusy, skupiny či hry. Diskusné fóra a skupiny sa na rozdiel od sociálnych sietí vytvárajú okolo istej témy alebo záujmu, a preto sú zamerané najmä na výmenu spoločných názorov a nápadov. Tento fakt v konečnom dôsledku vytvára aj isté vzťahy.

Bulletin boards alebo Bulletin Board System (BBS) je počítačový systém umožňujúci jednostrannú výmenu verejnej správy alebo súboru. Každý používateľ môže uverejniť svoju správu, ktorá sa zobrazí na stránke ostatným (Encyclopedia Britannica [bez dátumu]). Termínom elektronická konferencia sa myslí „skupina ľudí vymieňajúcich si názory prostredníctvom článkov. Newsgroup je verejná konferencia na istú tému. Funkčne sa teda podobá na diskusnú skupinu, no funguje na sieti Usenet. Usenet je celosvetový distribuovaný internetový diskusný systém, ku ktorému mali prístup najmä študenti univerzít, neskôr aj technicky zdatní používatelia internetu. Mätúce však je, že niekedy sa musíme prihlásiť na listserv, aby sme dostávali pravidelné novinky z newsgroup vo forme listservového elektronického magazínu (Listservs and Newsgroups 2008).

Najintenzívnejší zážitok však dosahujú používatelia virtuálnych komunít prostredníctvom virtuálnej reality. Prepojení ľudia„žijú“ a pôsobia v tejto komunite prostredníctvom avatarov, teda animovaných postavičiek (Virtual Community 2011). Niektorí autori, ako napríklad Blanchard (2005), zaraďujú k virtuálnym komunitám aj blogerské komunity. Svoj názor odôvodňujú tým, že na blogoch sa spájajú autori so svojimi čitateľmi, prípadne blogeri navzájom prostredníctvom internetových odkazov a komentárov pod príspevkami. Z tohto pohľadu môžeme za virtuálne komunity považovať aj združenia používateľov na ostatných nástrojoch web 2.0, ako napríklad wiki služby, online hry, nástroje pre kolaboratívne filtrovanie, podcasty a iné sociálne médiá.

Podľa nás sú z informačného hľadiska diskusné skupiny (diskusné fóra) a odborné komunity informačne hodnotnejšie ako sociálne siete či chatové miestnosti. Dôvodom je účel diskusných skupín, a to výmena názorov a noviniek, teda informácií. Existuje viacero typov diskusných skupín, ktoré je potrebné pri práci s nimi rozlišovať. Pokúsime sa o ich rozdelenie na základe analýzy literatúry a našich poznatkov z praxe. Každý typ diskusnej skupiny sa od ostatných odlišuje svojím účelom a funkciou.

Typy diskusných skupín:

1. Verejne dostupné diskusné skupiny majú mnohoraké spôsoby využitia, a preto sa témy a diskutujúci v rámci nich líšia. Keďže o žiadnej typológii súčasných diskusných skupín nevieme, pokúsili sme sa ju vytvoriť pomocou vlastnej analyticko-syntetickej metódy 33 rozhraní existujúcich diskusných fór, ako aj štúdiom výskumov virtuálnych komunít v našej dizertačnej práci(Hrčková 2013).

   • Profesionálne skupiny združujú odborníkov na istú problematiku, ktorí zdieľajú profesionálne informácie a skúsenosti, čo vo veľkej miere využívajú najmä programátori či účtovníci.
   • Podporné skupiny majú za cieľ skôr emocionálnu a spoločenskú podporu svojich členov, ich spoločných radostí a starostí.
   • Záujmové a voľnočasové skupiny sa najviac podobajú sociálnym sieťam, a to svojím úmyslom pobaviť účastníkov. Často tiež združujú ľudí s podobným záujmom, ktorí sa navzájom nepoznajú.
   • Fóra pod článkami alebo iným textom webových sídiel sú špecifickou formou diskusií. Používatelia nevytvárajú oficiálne skupiny, ale stáva sa, že sa častejší prispievatelia navzájom „identifikujú“.

2. Komunikácia v nich prebieha na inej úrovni, na rozdiel od verejných skupín nie je potrebné tak často pristupovať k moderácii deviantného správania (aj keď, samozrejme, sa vyskytuje aj na týchto miestach).

Predložená pojmová analýza prispieva k lepšiemu uchopeniu a väčšej prehľadnosti problematiky diskusných skupín.

Sociálne siete: Moderná droga alebo užitočný nástroj?

V súčasnosti sa vedú rozsiahle diskusie o vplyve sociálnych sietí na spoločnosť. Niektorí ich prirovnávajú k drogám, poukazujúc na ich návykovosť, zásahy do súkromia a schopnosť polarizovať spoločnosť. Iní ich vnímajú ako užitočný nástroj na komunikáciu, zdieľanie informácií a budovanie komunít.

Temné stránky sociálnych sietí

Predstavte si, že existuje taký počítačový program, ktorý vie o vás úplne všetko: S kým a o čom si píšete, koho ohovárate aj do koho ste zaľúbený. Tento program vidí aj do vašej peňaženky. Vie koľko zarábate, čo a za koľko kupujete. Vie či ste single, máte frajerku alebo nebodaj milenku. Presne vie čo ste robili 13. septembra 2014 aj včera o 16:05. Vlastne kontinuálne zaznamenáva každý jeden váš krok odkedy ste si kúpili smartfón. Tento „virtuálny priateľ“ pozná všetky vaše koníčky, fyzickú kondíciu, zdravotné diagnózy, obľúbené jedlá aj dovolenkové destinácie. Presne vie, že či zbožňujete Ľuboša Blahu alebo nenávidíte Igora Matoviča.

V skutočnosti sociálne siete zhromažďujú o vás obrovské množstvo osobných údajov: zdravie a kondíciu, nákupy, finančné operácie, polohu, kontakty, fotografie a videá, históriu vyhľadávania a prehliadania, citlivé údaje či servisné informácie o vašich zariadeniach. Kompletný zoznam si môžete pozrieť napríklad kliknutím na tento odkaz. Zo všetkých zmienených aplikácií najviac informácií získava Messenger. Z vášho smartfónu doslova vytiahne aj to, kedy chodíte na záchod. Medzitým ako píšem tieto riadky, tak je to určite ešte viac.

Keďže ide o obrovské kvantum dát, niekto (alebo niečo) musí rozhodnúť, čo z toho sa zobrazí na vašej nástenke. To niečo sa volá umelá inteligencia. Táto úloha je relatívne jednoduchá ak máte k dispozícii kvalitné údaje. A veľa! Ako sme si ukázali v predchádzajúcej stati, táto úloha je splnená nadštandardným spôsobom. O temných stránkach sociálnych sietí väčšina používateľov vôbec netuší. Mark Zuckerberg, ktorý v poslednej dobe čelí čoraz väčšej kritike, vie veľmi dobre prečo.

Sociálnym sieťam záleží len na jednom jedinom: Aby ste na mobile, tablete či počítači strávili čo najviac času. Pretože vďaka tomu môžu predávať stále viac a viac reklamy. Sociálne siete vám zobrazujú obsah totálne šitý na mieru. Vedia o vás predsa všetko. Toto by bolo morálne akceptovateľné, ak by existovala nejaká hranica. Lenže tá sa už dávno stratila.

Hovoríme o nenávistnom obsahu, vraždách, hoaxoch, podpore terorizmu, fašizmu, konšpiráciách, sexuálne ladenom obsahu, či prírodných katastrofách. Umelá inteligencia, ktorá pozná tie najskrytejšie zákutia vašej duše, sa nezastaví pred ničím. Servíruje vám obsah, ktorý vo vás prebúdza tie najtemnejšie stránky. Tí najlepší psychológovia sveta pracujú na tom, aby ste sa od používania sociálnych sietí stali závislými.

Umelá inteligencia dokáže „prečítať“ nielen čo ste napísali, ale aj dekódovať obsah na fotografii či dianie vo videu. Počet interakcií je až následne závislý od počtu zobrazení. Sociálne siete sú ako droga. Príťažlivý obsah dávkujú v čoraz silnejších a väčších dávkach. Lenže vedľajším efektom je bublina, do ktorej sa nevyhnutne dostávate. Ocitáte sa v izolácii od alternatívnych informácií. Prestávate vnímať iné názory, strácate pochopenie pre ľudí iného presvedčenia. Stávate sa súčasťou sekty. Akokoľvek honosne sa vaša bublina môže volať a akýkoľvek ušľachtilý cieľ máte. Alebo si to aspoň myslíte. Dostávate sa do jaskyne, z ktorej nevidíte ani nechcete vidieť iný svet. Spoločnosť sa radikalizuje. A na tento lep sa chytili aj politici či rôzni influenceri. V honbe za lajkmi a zdieľaniami ponúkajú čoraz radikálnejší obsah. Pritom ich správanie je už takmer nerozoznateľné od dílerov drog. Síce vedia, že ich produkt škodí, ale „predáva sa“. Čo na tom, že spoločnosť je rozoštvaná a rozhádaná? Že sme prestali vnímať realitu?

Najhoršie na tom je, že proti takémuto molochu sme prakticky bezmocní. Keby sa takto správal minister alebo predseda vlády, už je dávno odvolaný. Odvolať Marka Zuckerberga nemožno. Smeruje tam drvivá väčšina prostriedkov na online reklamu. Sú tam politici. Svoje stránky tam majú dokonca aj médiá. Bude niekto riskovať vypnutie profilu? Bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie, nech je varovaním prípad Donalda Trumpa, ktorý prišiel doslova lusknutím prstov o 80 miliónov fanúšikov.

Ako sa brániť negatívnym vplyvom sociálnych sietí?

Tou prvou je osobný príklad. Prestať čítať diskusie na sociálnych sieťach a prestať sa zapájať do nezmyselných hádok. Tou druhou je možnosťou je prísna regulácia. Tak ako nesú vydavatelia zodpovednosť za obsah v televízii, rozhlase, na webe či v tlači, tak by mali niesť zodpovednosť aj sociálne siete. Ak netolerujeme fašizmus, terorizmus, nenávisť, či vulgarizmy v novinách, prečo by sme to mali tolerovať v online priestore? Veľa času neostáva.

tags: #diskusny #prispevok #socialne #siete #priklady