Diskusný príspevok: Názor, argumentácia a umenie presvedčiť

Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých častiach môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz, kde autor hodnotí určitý problém alebo jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi. Autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení.

Charakteristické črty diskusného príspevku

Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie. Ide o organizovanú výmenu názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.

Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou a pod. Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety, rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr. poznámka).

Subjektívno-objektívny prístup

Pri hodnotení sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, subjektívno-objektívny prístup (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).

Kompozícia diskusného príspevku

Diskusný príspevok má svoju štruktúru, ktorú je vhodné dodržiavať.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

1. Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Oslovenie by malo rešpektovať spoločenskú hierarchiu, hostia majú vždy prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi. "Vážení prítomní!". V texte ho môžeme niekoľkokrát zopakovať, vždy ho však v texte oddelíme čiarkami - napr.: …,milí poslucháči,…
2. Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámený s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály. Nedá mi, aby som nedoplnil referát pána XY o ďalšie informácie, ktoré sa týkajú…Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka…Alternatíva - diskusný príspevok môže mať aj podobu samostatného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky (referát).
3. Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém. "Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“.
   • Výklad: Vysvetľujeme svoj názor, argumentujeme, presviedčame dôkazmi, odvolávame sa na literatúru, citujeme, využívame aktuálne poznatky o danej problematike. S cieľom presvedčiť poslucháča o svojom názore, dodržiavame nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie (bibliografia na primárny prameň, odvolávky v texte).
   • Úvaha: Používame subjektivizujúce slová, napr. myslím si, podľa mňa, podľa mojej mienky, môj názor je… Vyjadrujeme vlastné hodnotenie problému, hovoríme vždy za seba.
4. Záver: Napríklad poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
5. Poďakovanie za pozornosť: Napr. Ďakujem Vám za pozornosť. Ďakujem za slovo. Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému…

Jazykové prostriedky diskusného príspevku

Slovná zásoba by mala byť v spisovnej forme národného jazyka.

• Výkladová časť: Objektívny prístup autora - využívať pojmovosť, t.j. odborné termíny. Vetná stavba: zložené súvetia, najmä príčinno-následkové alebo príčinno-dôsledkové vety, polovetné konštrukcie / s príčastím alebo prechodníkom/.
• Úvahová časť: Pestrá modalita viet - t. j. oznamovacie, opytovacie, zvolacie, želacie.

Ako písať diskusný príspevok

1. V úvode nadviažte na predchádzajúci príspevok alebo vysvetlite, prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie.
2. V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi.
3. V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému.

Príklad diskusného príspevku na tému školských uniforiem

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu na zavedenie povinných školských uniforiem na našej škole. Chápem, že cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely.

Po prvé, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov. Práve v období dospievania je dôležité, aby mladí ľudia mali možnosť vyjadriť svoju osobnosť, a to aj prostredníctvom oblečenia. Po druhé, zavedenie uniforiem by predstavovalo značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny.

Namiesto zavedenia uniforiem navrhujem, aby sme sa zamerali na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že hoci uniformy môžu mať svoje výhody, nemyslím si, že sú najlepším riešením pre našu školu.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Diskusný príspevok na tému "Lesk a bieda nášho študentského života"

Chcel by som sa pripojiť k diskusii a vyjadriť svoj názor na tému „Lesk a bieda nášho študentského života“, ktorá je iste pre vás i pre mňa veľmi zaujímavá. Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Sú študenti, pre ktorých je celý svet gombička. Patria tam najmä bohaté, rozmaznané deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Preto si mnohí z nich myslia, že to tak bude stále. Nemôžeme však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Ich zoznam výhod a nevýhod sa výrazne mení a niektoré položky v ňom nadobúdajú iný význam.

Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. A tak to je aj teraz. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda. Čim budeme starší, bude zoznam výhod rásť, zoznam nevýhod však bude rásť mnohokrát rýchlejšie.

Ďakujem za pozornosť.

Rozmanitosť študentských skúseností

Výhody a nevýhody študentského života sú subjektívne a závisia od mnohých faktorov. Materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta zohrávajú významnú úlohu. Dôležitý je aj prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Medzi študentmi možno rozlíšiť dve skupiny. Prvú tvoria študenti z bohatých rodín, ktorí majú všetko, čo si zaželajú. Druhá skupina zahŕňa študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami.

Študenti z bohatých rodín

Pre niektorých študentov je svet gombička. Ide najmä o deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále.

Netreba však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Je dôležité pozrieť sa na veci z viacerých uhlov pohľadu a neodsudzovať celú skupinu ľudí kvôli zlej skúsenosti. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.

Študenti, ktorí si musia všetko vydrieť sami

Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti.

Ilúzie a realita

Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam.

Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

Problémy v školstve

Napríklad, vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú aj tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých.

Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.

Transparentnosť v športe

Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.

Diskusný príspevok ako nástroj

Diskusný príspevok je dôležitý nástroj na vyjadrenie názoru, zapojenie sa do debaty alebo prezentáciu argumentov k určitej téme.

Diskusný príspevok - ukážka: „Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom.“

Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá. V duchu tejto myšlienky mi, prosím, dovoľte, podeliť sa s vami o moje postrehy k téme: „Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom.“

Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u nejakej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba. Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. Dospelému človeku, ktorý nikdy nič nechápe, nič nevidí… „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.”

Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých. Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.

Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach.

Vystavovať ich len preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak „intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného „skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa.

Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť, mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.

A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu. Skúste porozmýšľať, či by neurobila službu, pre ktorú bola pôvodne určená, niekomu, kto má iný čitateľský vkus ako Vy.

Ďakujem Vám, že ste boli takými pozornými poslucháčmi.

Diskusný príspevok - ukážka: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“

Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom, “ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „ srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného.

Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú?

Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „ Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „ Hoď kameňom, ktosi bez viny!“ má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?

Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!

Ďakujem za pozornosť!

tags: #diskusny #prispevok #priklad