Diskusný príspevok: Povinná literatúra – Názory a pohľady

Diskusný príspevok je forma písomného alebo ústneho prejavu, ktorá slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty diskusného príspevku, jeho štruktúru, jazykové prostriedky a predovšetkým názory na povinnú literatúru.

Základné znaky diskusie a diskusného príspevku

Diskusia je organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie a neodbočuje od témy.

Kompozícia diskusného príspevku

Diskusný príspevok sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí:

1. Oslovenie: Napríklad: "Vážení prítomní!"
2. Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho.
3. Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém. Napríklad: "Podľa mojej mienky…", "Dovoľujem si tvrdiť…", "Nazdávam sa…", "Je nám známe, že … , ale môj názor je…"
4. Záver: Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva.
5. Poďakovanie za pozornosť.

Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, subjektívno-objektívny prístup (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov a použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky). Dôležitá je aj logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie) a syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Štýl diskusného príspevku

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os. pl.), ale zároveň hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Pri tvorbe diskusného príspevku je dôležité tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky, použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Dôležitá je sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) a ustálené spôsoby vyjadrovania.

Ako písať diskusný príspevok

Diskusný príspevok musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente… Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie, ktorý nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor.

Povinná literatúra: Pohľady študentov a učiteľov

Povinná literatúra je dlhodobou súčasťou vzdelávacieho systému na Slovensku. Cieľom je oboznámiť študentov s kľúčovými dielami slovenskej a svetovej literatúry, rozvíjať ich čitateľskú gramotnosť a kritické myslenie. Avšak, názory na povinnú literatúru sa rôznia.

Negatívne názory na povinnú literatúru

Mnohí študenti prejavujú voči povinnej literatúre odpor. Často sa stretávajú s predsudkami, že čo je povinné, je zlé. Absolventka gymnázia Eva napísala: "Na povinnom čítaní mi vadilo to, že boli taxatívne určené knihy, ktoré sme mali prečítať. A nanútiť niekomu, ktorú knihu presne musí prečítať, vyvoláva skôr odpor k povinnému čítaniu. Väčšina tých kníh ma neoslovila a nechcelo sa mi ich čítať, možno už len preto, že boli povinné."

Ďalším problémom je, že mnohé diela zaradené do povinnej literatúry študentov neoslovujú. Sú pre nich nezaujímavé, ťažko zrozumiteľné alebo sa im zdajú zastarané. Emília Kráľovičová, slovenčinárka z bratislavskej Spojenej školy potravinárskej, povedala, že žiaci čítajú iba to, čo chcú. "Nemáme ich ani čím motivovať, lebo do povinného čítania sú zaradené knihy, ktoré ich neoslovia. Horko-ťažko si pozrú z klasiky film."

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Následky nízkej čitateľskej gramotnosti vidia učitelia aj na písomných maturitách. Prejavuje sa to v štylistickej zručnosti, v pravopise, vo vyjadrovaní a slabej slovnej zásobe.

Pozitívne názory na povinnú literatúru

Napriek negatívnym ohlasom existujú aj študenti, ktorým povinná literatúra vyhovuje. Druháčka Soňa tvrdí, že zoznam povinného čítania jej plne vyhovuje, ba dokonca keď ho videla, sa na knižky z neho tešila.

Povinná literatúra môže študentom otvoriť dvere k dielam, ktoré by si inak nikdy neprečítali. Môže ich inšpirovať, podnietiť k zamysleniu a rozvíjať ich literárny vkus.

Názory učiteľov a odborníkov

Marián Lapitka, učiteľ na dôchodku a externý poradca na Štátnom pedagogickom ústave, tvrdí, že predmet literatúra sa učí na väčšine stredných škôl veľmi zle. Iba málo učiteľov učí literatúru zážitkovo. Aj preto si mnoho študentov nenachádza cestu k povinnému čítaniu. "Na literatúre sa žiaci bifľujú nepodstatné a nezaujímavé veci o spisovateľoch, učia sa rozprávať o tom, čo nepoznajú. Sledujeme to desiatky rokov," hovorí.

Lapitka navrhuje, aby sa žiaci na hodinách literatúry venovali viac samotnému čítaniu a recitovaniu diel, namiesto zapisovania si poznámok o tom, čo hovorí učiteľ. "Ak bude s dielom v naozajstnom styku, začne ho inak vnímať a prijímať."

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Možné riešenia

Na zlepšenie vzťahu študentov k povinnej literatúre je potrebné zvážiť niekoľko opatrení:

• Revízia zoznamu povinnej literatúry: Zoznam by mal byť aktualizovaný a prispôsobený záujmom a potrebám súčasnej generácie študentov. Mali by byť zaradené diela, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.
• Nový prístup učiteľov: Učitelia by mali pristupovať k povinnej literatúre kreatívnejšie a zážitkovejšie. Mali by študentov motivovať k čítaniu, viesť s nimi diskusie a podnecovať ich kritické myslenie.
• Nové učebnice: Učebnice by mali byť modernejšie a prehľadnejšie. Mali by obsahovať zaujímavé informácie o dielach a spisovateľoch, ale aj podnety na diskusiu a tvorivé úlohy.
• Podpora čítania: Je potrebné podporovať čítanie aj mimo vyučovania. Školy by mali organizovať literárne besedy, autorské čítania a iné podujatia, ktoré by študentov motivovali k čítaniu.

Príklady diskusných príspevkov na rôzne témy

Diskusný príspevok je možné písať na rôzne témy. Tu je niekoľko príkladov:

• Od septembra v školách po novom
• Rodičia a deti
• Vážení členovia rady školy!
• Dom bez kníh je ako telo bez duše
• Zachráňme lesy
• Umenie dokáže človeka zmeniť
• Základný zdravotnícky výcvik by mal byť povinný
• Zmeny v spoločnosti sú rýchlejšie než naša schopnosť adaptovať sa na ne
• Rodičia a deti - detské domovy a domovy dôchodcov
• Jeden deň bez zlozvyku/zlozvykov!

tags: #diskusny #prispevok #povinná #literatúra #názory