Škodlivosť drog na ľudský organizmus

Fajčenie, alkohol a iné drogy predstavujú vážny problém pre súčasnú spoločnosť. Ich škodlivé účinky na ľudský organizmus sú rozsiahle a dotýkajú sa nielen fyzického, ale aj psychického zdravia.

História fajčenia

História fajčenia siaha až do roku 1492, kedy Krištof Kolumbus objavil tabak v Novom svete. Medzi pôvodnými obyvateľmi Ameriky bol tabak zrejme najpoužívanejšou psychoaktívnou látkou. Bol pestovaný spoločne so základnými plodinami ako sú kukurica a fazuľa. Kolumbovi námorníci ho do Európy doviezli hneď r. 1492, semená dorazili o 20 rokov neskôr. Svoje meno dostal tabak po francúzskom veľvyslancovi v Portugalsku Jeanovi Nicotovi, ktorý preniesol tabakové semená do Francúzska. Tabak bol vtedy považovaný za všeliek. Pôvodne sa fajčila fajka, cigary začali vyrábať v Španielsku začiatkom 18. storočia, prvé cigarety vznikli až okolo r. Fajčia z nudy, roztržitosti, pri práci a príznačná je túžba fajčiť po jedle. Fajčenie odvádza pozornosť, čo pri duševnej práci niekedy znamená odpočinok.

Zloženie cigarety a proces fajčenia

Cigarety sú vyrobené z tabaku. Na svete je vyšlachtených asi 100 odrôd tabakov. Pôvod je však z rastliny zvanej "Tabak Virgínsky", po latinsky "Nicotiana Tabacum". Použitie si nájde v cigaretovom priemysle aj keď z časti aj vo fajkových zmesiach. Dym sa pri vdýchnutí zdržiava v ústach a hornej časti hrdla. Vstrebáva sa pri tom dávka nikotínu, ktorý prechádza cez tkanivo ústnej dutiny priamo do krvného obehu. Keď doputuje do mozgu z krvi ho vylovia veľmi špecializované receptory. Tieto receptory bežne obsahujú látky jako dopamín a noradrenalín. Nikotín sa na tieto receptory naviaže a vytlačí isté množstvo dopamínu a noradrelínu. Tým sa v podstate zmení chemické zloženie centrálnej nervovej sústavy a práve to spôsobuje závislosť. Mozog si následne žiada ďalší a ďalší prísun nikotínu.

Nikotín a jeho účinky

Nikotín je pyridin-N-metylpyrrolidin, tekutý alkaloid obsiahnutý v tabaku. Pri fajčení sa uvoľňuje a prechádza do dymu, vstrebáva sa sliznicami hlavne tráviaceho a dýchacieho traktu. Prechádza aj do materského mlieka, tiež prestupuje cez placentu na plod a poškodzuje jeho zdravý vývoj. Nikotín je jed, ktorí postihuje bunečné jadro, zvyšuje dráždivosť centrálneho nervstva a potom spôsobuje jeho ochrnutie. Dávka 60 mg nikotínu je smrteľná do 10 minút od použitia a jej účinkom sa nedá zabrániť. Z cigarety sa vstrebáva 1 - 2 mg a z cigary až 10 mg nikotínu.

Škodlivé látky v cigaretovom dyme

Okrem nikotínu obsahuje tabakový dym ďalších viac ako 4 000 chemických látok, z ktorých 43 je dokázateľne rakovinotvorných a asi 60 z nich sa priamo podieľa na vzniku rakovinových ochorení.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Decht je jeden z najsilnejších karcinogénov. Decht z tabakového dymu sa usadzuje ako lepkavý nános, ktorý upcháva a dráždi pľúcne mechúriky aj ostatné časti dýchacej sústavy a spôsobuje ochorenia, ako je chronická bronchitída či rozdutie pľúc (emfyzem), a u niektorých ľudí zapríčiňuje pľúcnu rakovinu, ktorá sa u nefajčiarov takmer nevyskytuje. Toxické chemické látky,ktoré decht obsahuje, sa absorbujú do krvného obehu a vylučujú močom.

Oxid uhoľnatý, ktorý sa z tabakového dymu vstrebáva do krvného obehu, znižuje schopnosť červených krviniek prenášať kyslík do telových buniek, a tým ešte zvýrazňuje cirkulačné poruchy. Navyše aktívne napomáha tvorbe látok, ktoré upchávajú tepny a zapríčiňujú srdcové infarkty ohrozujúce život i invalidizujúce cirkulačné poruchy v dolných končatinách. U fajčiacich žien zvyšuje riziko vedľajších účinkov antikoncepčných tabliet.

Zdravotné riziká spojené s fajčením

Fajčenie podporuje vznik žalúdočných vredov, infarktu myokardu, rakoviny pľúc atď. Zhubné nádory priedušiek a pľúc, hrtanu, hltanu, dutiny ústnej, močovéhomechúra, prostaty, hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm) . ..

Závislosť od nikotínu

Mechanizmus závislosti je možné vysvetliť dynamickým stereotypom na základe súboru podmienených reflexov z interoreceptorov a exteroreceptorov. Zložka psychosociálna prevláda nad zložkou toxikomanickou. Pravidlom pri tabakizme je chronický zápal hrtanu, hltanu, priedušnice a priedušiek, ďalej nechutenstvo,striedanie hnačiek so zápchou a zvracaním. Nikotín je stimulujúca droga, ktorá však môže paradoxne spôsobovať ako stimuláciu,tak aj relaxáciu (útlm). Duševný a telesný stav fajčiara, a situácia, kedy k fajčeniu dochádza, môžu mať vplyv na spôsob, akým bude tá či oná cigareta ovplyvňovať jeho psychické vnímanie (vnemy). Návykové pôsobenie nikotínu je spojené s jeho schopnosťou spustiť uvoľňovanie dopamínu - chemickej látky v mozgu, ktorá je spojená s príjemnými pocitmi. Výsledky nedávneho výskumu však ukazujú, že nikotín pri dlhodobom fajčení potlačuje schopnosť mozgu prežívať rozkoš.

Ako prestať fajčiť

Je to veľmi ťažké, ale je to možné. Podmienkou je skutočné chcenie prestať fajčiť : Rozhodnúť sa. Fajčiar má vytvorený určitý rituál - kedy, kde, ako a prečo si zapaľoval cigaretu. Pri odvykaní je potrebné si to uvedomovať, prekonávať tieto situácie alebo sa im vyhýbať. Prestať fajčiť treba naraz, znižovanie počtu cigariet má zmysel len krátkodobo, rádovo maximálne týždne. V prípade potreby použiť náhradnú liečbu nikotínom vo forme žuvačiek alebo náplastí (v prípade závislosti na nikotíne). Bezprostredné abstinenčné príznaky trvajú priemerne 3 mesiace. Ak však jedinec spomína na fajčenie ako na niečo krásne o čo je teraz ukrátený, trvajú abstinenčné príznaky dlhšie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Fajčenie a stres

Myslieť si, že fajčenie vám pomáha uvoľniť sa alebo vyrovnať sa s pocitmi úzkosti, stresu či depresie, je bežné. Pravda je však kdesi inde. Pri fajčení vzniká veľmi rýchlo silná závislosť od nikotínu, má negatívny vplyv na telesné aj duševné zdravie. Ľudia, ktorí fajčia, majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku úzkostí a depresívnych stavov v porovnaní s nefajčiarmi. Ako úľava od stresu pôsobí samotný fakt, že odídeme, oddelíme sa od situácie, ktorá nám spôsobuje stres. To znamená, že už len fakt, že po stresujúcej porade vyjdeme von na vzduch, je relaxačný. Bežným pomocníkom, keď sa chcete upokojiť zo stresujúcej situácie, je hlboké dýchanie. Žiaľ, aj spôsob dýchania pri fajčení - hovorovo „šlukovanie“, sa podobá na hlboké dýchanie. Pri ňom však do pľúc absorbujete škodliviny, o ktorých si namýšľate, že vás uvoľňujú. Preto, ak nabudúce dostanete chuť zo stresu siahnuť po cigarete, skôr než to urobíte, vyskúšajte dýchacie cvičenia. Takže fajčenie stres nezmierňuje. Môže ho však vyvolávať? Jednoznačne áno. Krátko po dofajčení cigarety začne hladina nikotínu v tele klesať. Výsledkom je zrýchlený tep srdca, zvýšený krvný tlak, napätie, podráždenie a úzkostlivosť. Tento stav budete chcieť riešiť ďalšou cigaretou, z čoho sa vytvára bludný kruh. Zapálite si teda ďalšiu cigaretu, hladiny nikotínu sa doplnia. Toto uspokojenie je však len dočasné, pretože stresový cyklus fajčenia sa reštartuje vždy, keď hladina nikotínu začne klesať. Zvýrazňujú sa abstinenčné príznaky (stres, úzkosť). Tie však, keď sa vaše telo prispôsobí životu bez nikotínu, vymiznú.

Fajčenie a duševné zdravie

Fajčenie tabaku jednoznačne ovplyvňuje duševné zdravie človeka. Do akej miery, závisí od toho, koľko a ako často fajčíte.

Závislosť

Pri fajčení tabaku sa nikotín dostane do mozgu veľmi rýchlo, v priebehu desať sekúnd. Niektorí fajčiari tvrdia, že im zlepšuje náladu, schopnosť sústrediť sa a pomáha im pri relaxácii. Pravidelné užívanie však vedie k závislosti - váš mozog si na nikotín navykne a bude si ho pýtať. Pri veľmi nepravidelnom fajčení, raz za veľmi dlhú dobu, alebo ak máte po fajčení nepríjemné pocity, závislosť nemusí vzniknúť. Avšak pravidelné dávky nikotínu priam zákonite vedú k zmenám v mozgu. Keď zásoby nikotínu poklesnú, pocítite abstinenčné príznaky, ktoré zase vyriešite ďalšou cigaretou. Ak tento cyklus nepreseknete, stanete sa závislými.

Stres

Napriek tomu, že niektorí ľudia fajčia, „aby znížili stres“, výskumy ukazujú, že fajčenie v skutočnosti zvyšuje napätie. Je pravdou, že tabak môže poskytnúť okamžitý pocit relaxácie, tento pocit uvoľnenia je však dočasný. Navyše, vyvolá zvýšenú túžbu po cigaretách a s ňou aj nepríjemné abstinenčné príznaky. Úzkosť a stres ani neodstráni, ani nezníži. Naopak, ublíži vám podstatne viac.

Depresia

Zaujímavým faktom je, že depresívni a úzkostliví ľudia fajčia až dvakrát častejšie ako tí, ktorí depresiou netrpia. Na druhej strane je však dôležité poznamenať, že mnohí začínajú fajčiť bez toho, aby mali príznaky depresie, a depresia, naopak, u nich vznikne ako dôsledok abstinenčného stavu, keď sa pokúšajú prestať fajčiť. Tabak spôsobuje uvoľňovanie chemickej látky - dopamínu - v mozgu. Dopamín je známy tým, že vyvoláva pozitívne pocity. Ak trpíte depresiou, pravdepodobne máte nízku hladinu dopamínu, takže fajčenie môže priniesť klamlivé potešenie. Fajčenie z dlhodobého hľadiska povzbudí mozog, aby spomalil vlastnú tvorbu dopamínu. Toto zníženie nakoniec spôsobí, že budete chcieť fajčiť ešte viac ako predtým.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Schizofrénia

Schizofrenici majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť fajčenia ako zdravé osoby. Je tiež pravdepodobnejšie, že fajčia intenzívne. Môže sa totiž zdať, že cigarety pomáhajú zvládať niektoré príznaky spojené s ochorením alebo vedľajšie účinky liekov používaných pri liečbe.

Aj keď si možno teraz neuvedomujete, ako fajčenie vplýva na váš psychický stav, keď sa vám podarí s ním skoncovať, rozdiel si určite všimnete. Budete sebavedomejší, spokojnejší, vyrovnanejší. Ako fantastický bonus navyše sa pridáva úspora peňazí i času.

Drogová závislosť

Droga sa stala realitou súčasnosti. Popri alkohole a tabaku veľmi rázne vstupujú do nášho života ďalšie drogy, po ktorých siaha často ešte nedospelý jedinec. Pred niekoľkými rokmi sme sa s drogami stretávali len pri medicínskom použití. S narkomanmi a pašerákmi drog len vo filmoch a kinách. Dnes je naša krajina nielen tranzitnou, ale aj spotrebiteľsko-výrobnou krajinou. Neustále narastá počet drogovo závislých ľudí. Veková hranica sa posúva smerom nadol. Túto skutočnosť si musíme všetci uvedomiť a klásť väčší dôraz na prevenciu.

Delenie drog

Drogy sú všeobecne omamné či psychotropné látky, ktoré ovplyvňujú alebo úplne menia ľudské vnímanie a vyvolávajú drogovú závislosť. Existuje naozaj veľké množstvo drog, ktoré sa delia do niekoľkých ďalej popísaných skupín. Asi najznámejšie delenie drog je na dve hlavné skupiny, teda drogy tvrdé a mäkké. Toto delenie sa vzťahuje k riziku, ktoré sa spája s ich užívaním. Rozdelenie drog podľa účinku berie v úvahu prevládajúci efekt látky na psychiku zdravých ľudí.

1. Cannabinoidy

Patria medzi látky s halucinogénnym účinkom a sú obsiahnuté v rastline Cannabis (konope). Konope obsahuje veľa účinných látok, z nášho hľadiska je najzaujímavejší delta-9-tetrahydrokanabinol (THC), ktorý je nositeľom halucinogénnych účinkov. Hašiš je v skutočnosti samotná živica získaná z konope, obsah účinných látok je až 40%. Hašiš sa najčastejšie fajčí v podobe tzv. Marihuana je zmes listov, vetvičiek, semien alebo kvetov konope. Celkové množstvo účinných látok je závislé na mnohých faktoroch - napríklad pohlavie rastliny, podmienky pestovania, postup sušenia, atď., všeobecne možno však povedať, že sa podiel účinných látok pohybuje v rozmedzí 1 - 15%. Marihuana sa rovnako ako hašiš najčastejšie fajčí formou jointov alebo ju možno tiež napríklad konzumovať v podobe rôznych pokrmov. Marihuana a hašiš sa radia medzi ľahké drogy a veľa ľudí si myslí, že užívanie týchto drog je bezpečné. Tento názor však nie je úplne pravdivý. Vážnejšie komplikácie sú síce skôr vzácne a však dlhodobé užívanie vedie k pomerne typickým poruchám pamäti, koncentrácie, učenia a strate motivácie. U mužov dlhodobé fajčenie marihuany zhoršuje potenciu.

2. Halucinogény

Majú veľký vplyv na vedomie človeka a spôsobujú psychické zmeny, ktoré môžu viesť až do štádia toxickej psychózy. LSD sa objavuje takmer výhradne vo forme tzv. tripov či kryštálov. V prvom prípade sa jedná o malé papierové štvorčeky s potlačou rôznych symbolov. V druhom prípade potom ide o malé granulky väčšinou tmavomodrej či zelenej farby, trochu pripomínajúce umelé hnojivo. Psilocybín je psychicky veľmi aktívnou látkou a je obsiahnutý v hubách Lysohlávkách. Táto droga patrí v Českej republike k najrozšírenejším halucinogénnym drogám. Extáza patrí chemicky medzi fenyletylamíny a svojimi účinkami sa radí na pomedzí halucinogénnych a stimulačných drog. Najčastejšie sa vyskytuje vo forme tabliet alebo kapslí. Extáza sa niekedy tiež nazýva ako tzv. tanečná droga, pretože ju užívajú ľudia na rôznych tanečných akciách (párty, kluby, diskotéky,…), kedy tanečník po požití extáze nepociťuje únavu. Účinky MDMA majú vplyv hlavne na psychiku človeka. Po požití drogy sa u jedinca väčšinou prejavujú pocity pokoja a pohody, mizne stres a zlepší sa nálada, objavujú sa pocity empatie a potreby sa niekoho dotýkať.

3. Opiáty

Názov tejto skupiny je odvodený z názvu ópium, čo je látka obsiahnutá v nezrelých makoviciach. Opiáty sú látky, ktoré majú chemickú štruktúru podobnú morfínu, čo je tiež účinná látka väčšiny opiátov. Opiáty sú pre svoje účinky používané tiež v lekárstve (narkotiká). Ópium je jedna z najstarších drog, ktorá bola často užívaná u v dávnej minulosti. Zdrojom ópia sú zelené makovice. Tradičné užívanie ópia je fajčenie alebo varenie odvarov. V dnešnej dobe sa ópium aplikuje tiež injekčne priamo do žíl. Účinky ópia sa líšia podľa formy, v akej sa ópium užíva. Najčastejšie príznaky sú však tlmenie mozgovej činnosti, tlmenie bolesti, navodzovanie pocitu eufórie a pokoja. Medzi nebezpečné účinky patri neschopnosť sústredenia, nezáujem o okolie, zníženie ostrosti videnia, nevoľnosť a zvracanie, sucho v ústach, očiach a nose, zápcha. Heroín je najčastejšie zneužívaným opiátom a jeho závislosť je považovaná za najhoršiu a spoločensky najškodlivejšiu závislosť. Na trhu sa objavuje vo forme hnedého alebo bieleho prášku. Heroín sa najčastejšie vstrekuje priamo do žíl, niekedy sa i fajčí. Jeho škodlivosť je približne dvanásťkrát vyššia ako u ópia. Účinky sú podobné ako u ópia, ale oveľa silnejšie. Morfín sa vyrába z ópia a v lekárstve sa používa na tíšenie bolesti. Rýchlo na ňom vzniká psychická a fyzická závislosť. Oxikodón patrí medzi opiáty a chemicky sa jedná o polysyntetický derivát morfínu a štruktúru má veľmi podobnou kodeínu. V lekárstve sa používa na tíšenie bolesti. Oxikodón navodzuje pocit eufórie a potlačuje pocity bolesti. Môže sa aplikovať vo forme tabliet, šňupaním alebo injekčne. Vedľajšie účinky sa vyskytujú v podobe zápchy, zvracania, nevoľnosti, problémov s dýchaním a stavom zmätenosti. Subutex je používaný ako liek proti bolesti. A je v súčasnosti jednou z najpopulárnejších opiátových drog. Jeho účinok je síce slabší ako pri heroíne, ale i napriek tomu subutex heroín postupne vytlačil.

4. Neuroleptiká

Sú to pôvodom lieky na liečenie psychotických stavov - zbavujú chorých strachu a halucinácií, uvoľňujú, upokojujú a zmierňujú agresivitu pacientov. V súčasnej dobe sú však často zneužívané. Majú veľa nežiaducich účinkov - môžu spôsobovať poruchy koordinácie, vyvolávať stav podobný Parkinsonovej chorobe, poruchy obehového systému, pamäti, zhoršenie sexuálnych funkcií. Sú nebezpečné, môžu vytvoriť i ťažkú psychickú a fyzickú závislosť s abstinenčnými syndrómami vrátane epileptických paroxysmov.

5. Stimulačné drogy

Ako stimulačné drogy sa označujú budivé látky alebo tiež psychomotorické stimulanty, ktorých chemické zloženie je veľmi rôznorodé. Stimulačné drogy vyvolávajú telesné a duševné povzbudenie, ktoré môže byť v podobe ľahkého pocitu sviežosti alebo tiež až nekontrolovaného vzrušenia. Najvýznamnejšími zástupcami zo skupiny nelegálnych drog sú pervitín a kokaín, medzi legálne stimulanty patria látky s miernejším efektom - káva a čaj. Stimulačné drogy síce nevyvolávajú fyzickú závislosť avšak spôsobujú veľmi silnú psychickú závislosť. Amfetamíny sú látky, ktoré stimulujú centrálnu nervovú sústavu a bývajú často používané ako nepovolený doping v športe. V lekárstve sa amfetamíny používali na liečbu narkolepsie alebo ako súčasť liekov na chudnutie. Medzi vedľajšie účinky patrí pocit eufórie, sily, sebadôvery a neúnavnosti. Užívanie amfetamínov spôsobuje stratu hmotnosti, srdečnú arytmiu, zvýšenie krvného tlaku, rozvrátenie koordinačných funkcií nervovej sústavy, objavujú sa halucinácie, úzkosti, ťažké depresie a psychózy. Vplyvom halucinácií pri psychóze sa objavujú i pokusy o samovraždu. Amfetamíny sa objavujú najčastejšie v podobe tzv. "ice" (ľad), ktorý možno fajčiť, ďalej sa aplikujú injekčne alebo šňupaním. Kokaín je alkaloid juhoamerického kra Erythroxilon koka LAM. Užívanie koky sa datuje už do doby Inkov, kedy slúžila predovšetkým ako náboženská rastlina. Tradičný spôsob aplikácie je žuvanie kokových listov, častejšie sa však kokaín aplikuje šňupaním alebo niekedy tiež injekčne. Človek, ktorý užíva kokaín je veselý, družný, vyskytujú sa u neho príjemné halucinácie a má potrebu pohybu a fyzickej činnosti. Dostavuje sa eufória, miznú zábrany a objavujú sa poruchy chovania a hyperaktivita. Pri dlhodobom užívaní sa objavujú stavy úzkosti, paniky, predstavy, že jedinca chce niekto zabiť, postihnutý trpí pocitmi sledovania. Užívanie kokaínu predstavuje obrovskú záťaž pre organizmus, zvyšuje sa riziko srdcových a mozgových príhod. Jeho šňupanie vedie k často nevratnému poškodeniu nosnej sliznice a strate čuchu. Pri ťažkej otrave sa objavujú kŕče, slabne krvný obeh, otrávený kolabuje, čo môže viesť až k úmrtiu v dôsledku ochrnutia dýchacieho centra. Pervitín býva často označovaný ako "tradičná" česká droga. O toto označenie sa zaslúžilo znovuobjavenie pervitínu počas 80. rokov práve v Českej republike. Pervitín je oveľa viac užívaný ako kokaín. Pervitín sa najčastejšie vyrába nelegálne tzv. "domácimi varičmi" a vyskytuje sa vo forme najčastejšie bieleho prášku. Jeho aplikácia je najčastejšie šňupaním alebo vnútrožilne. A v súčasnosti sa často vyskytuje na tanečných akciách a preto spolu s extázou patrí do skupiny tanečných drog. Jeho účinky sú však silnejšie ako u extáze a tiež je pri pervitíne oveľa vyšší potenciál vzniku závislosti. Najväčšie riziko pri pervitíne (podobne ako pri heroíne) je to, že nikdy nie je jasné, koľko drogy je obsiahnutej v dávke a aká je jej kvalita. Ďalším problémom je to, že užívateľ musí dávku neustále zvyšovať, aby dosiahol rovnakých účinkov. Ďalšie riziká sú podobné ako pri kokaíne. Pervitín dnes predstavuje príčinu viac ako polovice z počtu všetkých liečení závislosti na nealkoholových drogách v ČR a predávkovanie pervitínom sa nemalou mierou (cca 35%) podieľa na celkové drogovej úmrtnosti.

6. Prchavé látky

Prchavé látky sú zrejme najnebezpečnejšia skupina látok, dokonca nebezpečnejšie ako drogy ako je kokaín, pervitín alebo heroín. Vyznačujú sa silným narkotickým (tlmivým) účinkom a jednoducho dochádza ku predávkovaniu s následkom smrti. Ich užívaním vzniká ťažké a nevratné poškodenie mozgu, pečene, obličiek a kostnej drene. Toluén (methylbenzén) je číra, vo vode nerozpustná prchavá kvapalina, ktorá sa používa na riedenie farieb. Inhalácia (vdychovanie) jeho výparov spôsobuje pocit eufórie, objavujú sa halucinácie a zmeny nálady. Pri toluéne vzniká silná psychická závislosť. Spôsobuje vážne poškodenie organizmu - poškodenie pečene, obličiek, mozgových buniek, poškodenie dýchacích ciest a pľúc, zhoršenie pamäti a citové výkyvy.

Právne aspekty drogovej problematiky

Užívanie drog ako také nie je v Slovenskej republike trestné. Podľa novely trestného zákona je však trestné držanie ilegálnej drogy i pre vlastnú potrebu. Trest môže byť až dva roky odňatia slobody a u trestného činu väčšieho rozsahu až päť rokov. Zákon tiež stanovil ako trestný čin výrobu nezákonných drog, ich dovoz, vývoz, priekupníctvo, predaj a držanie za účelom distribúcie. To isté platí pre prípravky a pomôcky pre výrobu drog. K drogovej kriminalite sa radia tiež trestné činy, ktoré páchajú užívatelia drog, aby si opatrili samotnú drogu alebo finančné prostriedky na jej nákup.

Prevencia drogovej závislosti

Nárast počtu závislých detí a ich znižujúca sa veková hranica je varovným signálom, aby primárna prevencia sociálno-patologických javov na školách prebiehala kontinuálne a systematicky. V našej škole primárna prevencia pôsobí smerom k žiakom s cieľom ovplyvniť ich správanie, zmeniť sociálne normy, vychovať prosociálnu osobnosť.

tags: #škodlivosť #drog #na #ľudský #organizmus #referát