Triedenie odpadu: Argumenty pre a proti

Úvod

Triedenie odpadu je v súčasnosti široko diskutovaná téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dva tábory - zástancov a odporcov. Na jednej strane stojí snaha o minimalizáciu skládkovania a zhodnocovanie odpadu, na strane druhej obavy z negatívnych dopadov spaľovania a nedostatočnej podpory recyklácie. Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzvam spojeným s dosahovaním cieľov v oblasti odpadového hospodárstva.

Súčasná situácia odpadového hospodárstva na Slovensku

Na Slovensku sa v súčasnosti skládkuje väčšina komunálneho odpadu, približne 60 percent. Ideálnym stavom by bolo nulové skládkovanie, čo je cieľ, ktorý sa zdá byť dosiahnuteľný. V posledných mesiacoch bolo ohlásených viacero projektov energetického zhodnocovania odpadu, teda výroby elektriny a tepla zo spaľovania odpadu. Vysoko účinné spaľovne by mali vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, a o energetickom zhodnocovaní odpadu sa uvažuje aj v nováckej uhoľnej elektrárni v okrese Prievidza.

Firmy, ktoré plánujú zvýšenie kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdia, že práve toto je liekom na skládkovanie. Za dodatočné kapacity sa opatrne vyslovil aj minister životného prostredia a niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré manažujú zber a triedenie komunálneho odpadu.

Argumenty pre spaľovanie odpadu

• Zníženie skládkovania: Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Spaľovanie je považované za efektívny spôsob, ako znížiť množstvo odpadu uloženého na skládkach.
• Energetické zhodnocovanie: Spaľovanie odpadu umožňuje výrobu elektriny a tepla, čím sa zhodnocuje energetický potenciál odpadu. Spoločnosť ewia, ktorá sa chystá stavať nové zariadenie pre energetické využitie odpadu (ZEVO) v Šali, sa často odvoláva na švédsku a dánsku skúsenosť. Švédsko už dnes neskládkuje žiaden komunálny odpad, Dánsko len jedno percento. Spaľujú ho zhodne 53 percent.
• Riešenie pre priemyselný odpad: Zástancovia energetického zhodnocovania odpadu poukazujú tiež na rastúce množstvo priemyselného odpadu, ktorý je možné energeticky zhodnocovať. Ewia vo svojich nových projektoch už s nárastom dopytu po energetickom zhodnocovaní priemyselných odpadov ráta a technológiu navrhla tak, aby bola prispôsobená na kalorickejší odpad.
• Dosiahnutie európskych cieľov: Konfederácia európskych zariadení pre energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorej je Kosit členom, hovorí, že práve ona ponúka riešenie pre dosiahnutie európskych skládkových a recyklačných cieľov. CEWEP vyzvala v stredu (25. júna) na budovanie nových kapacít pre spaľovanie odpadu. V júni vydala CEWEP analýzu, podľa ktorej bude v Európe v roku 2035 chýbať 40 miliónov ton kapacít pre spaľovanie odpadu.

Argumenty proti spaľovaniu odpadu

• Ohrozenie recyklácie: Proti budovaniu nových spaľovní sú naopak slovenskí ochranári. Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) upozorňuje, že pre dobré rozhodnutie o nových kapacít potrebuje Slovensko viac dát. S tým súhlasí aj envirominister; jeho rezort momentálne dáta zbiera. Zero Waste Europe tvrdí, že investovať netreba do spaľovaní, ale do opätovného využívania výrobkov a do zariadení na recykláciu odpadu.
• Negatívny vplyv na životné prostredie: Spaľovanie odpadov znamená ich premenu na množstvo skleníkových plynov, čo ide proti „celosvetovým“ snahám o zmiernenie klimatickej zmeny. Spaľovanie produkuje znečisťujúce látky, ktoré môžu ohrozovať životné prostredie ako aj zdravie ľudí. V oblastiach, kde boli vybudované spaľovne sa kladie menší dôraz na predchádzanie vzniku odpadov a recykláciu.
• Riziko havárií: Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.
• Kapacitná pasca: Európska únia sa odvracia od finančnej podpory špeciálnych zariadení pre energetické zhodnocovanie odpadu z dôvodu kapacitnej „pasce“. Pre návratnosť obrovských investičných nákladov musí byť spaľovňa kŕmená počas celej svojej životnosti 30 až 40 rokov.

Príklady zo zahraničia

• Švédsko a Dánsko: Tieto krajiny sú často uvádzané ako príklady úspešného energetického zhodnocovania odpadu. Švédsko už dnes neskládkuje žiaden komunálny odpad, Dánsko len jedno percento. Spaľujú ho zhodne 53 percent.
• Estónsko: Zero Waste Europe upozorňuje na prípad Estónska, kde po postavení spaľovne síce kleslo skládkovanie, recyklácia však nestúpla.
• Slovinsko: Expert z aktivistickej mimovládky Zero Waste Europe si myslí, že vo východnej časti Únie by sa malo investovať do nových kapacít pre energetické zhodnocovanie. Nasledovaniahodným príkladom je podľa neho Slovinsko, ktoré spaľuje len 10 percent odpadu, skládkuje ho 13 percent.

Alternatívne riešenia

• Predchádzanie vzniku odpadov: Európska komisia ako exekutívny orgán Európskej únie nemá k spaľovaniu odpadu vyhranený postoj. Platí len, že v hierarchii nakladania s odpadom je pred energetickým zhodnocovaním opätovné použitie a recyklácia.
• Recyklácia: Investovať podľa aktivistov netreba do spaľovaní, ale do opätovného využívania výrobkov a do zariadení na recykláciu odpadu. Z piatich zrecyklovaných pohárov sa dá vyrobiť jedna sklenená váza. Z recyklovaného skla sa vyrábajú pivové fľaše, fľaše na minerálky, poháre a iné sklenené produkty.
• Kompostovanie: Z klimatickej perspektívy je zvlášť dôležité vytriediť a komposovať bioodpad.
• Mechanicko-biologická úprava: Okrem zlepšenia triedenia zo strany občanov a zvýšenia jeho úrovne, bude potrebné zlepšiť aj následnú úpravu nevytriedených zvyškov napr. mechanicko-biologickou úpravou.
• Obchodovanie s odpadom: Zero Waste Europe považuje za riešenie aj obchodovanie s odpadom. To môže byť riešením pre veľké rozdiely v Európe: nedostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu vo východnej časti a potenciálne nadmerné na severozápade.

Triedenie odpadu na Slovensku: Systém a problémy

V oblastiach, ktoré spadajú pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov, napríklad odpadoch z obalov či elektroodpade, Slovensko plní stále rastúce recyklačné ciele. Na druhej strane pri triedenom zbere plastov, papiera, skla či spätnom odbere elektrozariadení princíp stojí na tom, že výrobcovia, ktorí uvádzajú svoje výrobky na trh, za ne preberajú zodpovednosť aj po tom, ako sa stanú odpadom. Organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) hradia tzv. Zber triedeného odpadu z farebných kontajnerov a vriec nestojí štát ani samosprávy nič. Platia ho výrobcovia. A funguje.

Jeho fungovanie dlhodobo podkopávajú tzv. free rideri, teda výrobcovia (predajcovia, distribútori, e-shopy), ktorí zákon obchádzajú a recyklačné poplatky nehradia. Tým väčšie bremeno zostáva na pleciach zodpovedných, krivia sa čísla a v systéme chýbajú peniaze.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Čo patrí a nepatrí do kontajnerov na triedený odpad

• Sklo:
  • Patria: Nevratné obaly zo skla z alkoholických alebo nealkoholických nápojov, pivové fľašky, fľaše z minerálok, sirupov, olejov, poháre, tabuľové sklo z okien a dverí (väčšie množstvo tabuľového skla patrí na zberný dvor), sklenené črepy. Pred vyhodením sklenených fliaš je potrebné z fliaš odstrániť všetky nesklenené časti.
  • Nepatria: Porcelán, keramika, drôtené sklo, autosklo, zrkadlá, obrazovky, pozlátené a pokovované sklo alebo technické druhy skla, plexisklo, lepené sklo, varné sklo, žiarovky, borosilikátové sklo (z borosilikátového skla sa vyrábajú „eko“ fľaše, ktoré sú odolnejšie proti poškodeniu a rozbitiu). Tieto druhy skla patria na zberný dvor, v prípade elektroodpadu ako obrazovky a žiarovky odneste odpad na zberné miesta. Vratné fľaše nevyhadzujte do kontajnera, odneste ich do obchodu. Sú zálohované a po umytí budú opäť naplnené.
• Plasty: Do kontajnera na plasty patria aj obaly označené recyklačnou značkou s číslom 7, čo je označenie pre tzv. iné plasty. Výrobcovia za ich zber zaplatili organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá ich zber zberovej spoločnosti uhradí. O tom, či poputujú na recykláciu alebo na energetické zhodnotenie rozhodnú na triediacej linke, kde sa odpad ešte dotrieďuje.

Zálohovanie PET fliaš

Na Slovensku sa zavádza zálohovanie PET fliaš. Ľudia si doma začnú skladovať PET fľaše z nápojov samostatne. Nebudú môcť byť pokrčené a budú musieť mať čitateľný čiarový kód. PET fľaše z mlieka do automatov nedáte, mlieko nie je nápoj. Budete musieť na to pamätať a takúto fľašu hodiť do žltého kontajnera. Ak si kúpite PET fľašu v Rakúsku, Česku, Poľsku, či kdekoľvek inde v zahraničí, u nás ju do automatu nevrátite. Na to je ten čiarový kód. PET fľašu s nápojom si na dedine kúpite, no vrátiť sa Vám ju možno u Vás nepodarí a budete s ňou musieť ísť do mesta alebo do väčšej dediny, kde je obchod s predajnou plochou aspoň 300 m2.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #triedenie #odpadu #argumenty #pre #a #proti