Vplyv médií na spoločnosť: Diskusia o informáciách, dezinformáciách a deepfake technológiách

V dnešnom svete, kde sa informácie a dezinformácie šíria rýchlosťou svetla, je dôležité zamyslieť sa nad vplyvom médií na spoločnosť. Vnímame ich ako súčasť vedomostí, vďaka ktorým sme múdrejší, no nie všetky poznatky nás robia múdrymi a vzdelanými. Informácie, ktoré máme v pamäti, môžu byť nepravdivé a v súčasnom digitálnom prostredí je ťažké odlíšiť pravdivosť zdrojov.

Informácie vs. Dezinformácie: Rozlíšenie pravdy od klamstva

Informácie sú správy podané ústnou alebo písomnou podobou, pravdivé udalosti alebo fakty. Na druhej strane, pojem "dezinformácia" znamená falošnú správu. Dezinformácie vznikli už v minulosti, a to ústnou podobou, a stali sa súčasťou našich životov od chvíle, kedy človek vedel rozprávať. Motívov na vytváranie dezinformácií môže byť mnoho. Dezinformácie bývajú zväčša emocionálne, ale nemusia byť tvorené s cieľom ublížiť.

Nie všetky ústne informácie, ktoré počujeme alebo čítame, môžu byť pravdivé. Ľudia často rozprávajú rôzne príbehy a údaje bez toho, aby ich overili alebo skontrolovali ich spoľahlivosť. V súčasnej digitálnej dobe je veľmi jednoduché zdieľať informácie pomocou sociálnych médií a iných online platforiem, čo prispieva k šíreniu neoverených zdrojov, ktoré sa vo väčšine prípadov rýchlejšie šíria a pôsobia uveriteľnejšie. Čím viac informáciu počujeme alebo čítame, tým jej viac veríme, tzv. opakovaná lož sa stáva pravdou. Taktiež môže ísť o jednoduchú a ľahko dostupnú informáciu, za ktorou nehľadáme hlbší význam.

Ľudia majú potrebu byť informovaní, spoznávať a konzumovať obsah. Avšak, v dôsledku internetu máme vo svete nadmerné prebytočné množstvo správ. Nevieme s nimi pracovať, nerozumieme im a nepokladáme za dôležité informácie overovať. Správu prijmeme ako fakt. Dezinformácie a prostriedky, ktoré jej pomáhajú, vedia ovplyvniť naše premýšľanie a rozhodovanie, a manipulovať verejnú mienku napríklad dezinformačné kampane. Ovplyvňujú to, ako konáme a niektoré klamstvá ohrozujú zdravie a psychiku nás a našich blízkych.

Overovanie zdrojov a mediálna gramotnosť

Základom pri overovaní zdrojov je posilňovať svoju mediálnu gramotnosť a kritické myslenie. Ako konzument médií je dôležité čerpať informácie z overených stránok alebo organizácií, ako napríklad Verejnoprávne médiá RTVS - Rozhlas a televízia Slovenska. Informácie o európskych udalostiach a politike nájdete na stránke Európskej komisie. Overený zdroj sa odvoláva na ďalšie zdroje a uvádza autora, čo zvyšuje jeho dôveryhodnosť.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Prvým krokom je navštíviť stránky, ktoré poskytujú zoznam webov a ich overiteľnosť, ako napríklad konspiratori.sk. Takéto webové stránky ponúkajú hodnotenia rôznych zdrojov, čo pomáha identifikovať spoľahlivé informačné zdroje. Ďalším krokom je využitie internetového vyhľadávača na nájdenie konkrétnej správy a prečítanie si jej z viacerých zdrojov. Porovnávanie informácií z rôznych zdrojov pomáha získavať celkový obraz a identifikovať pravdivosť textu. Ak ide o obrázok, dôležité je ho overiť pomocou reverzného vyhľadávania v službe Google. Tento postup umožňuje zistiť, či sa obrázok neobjavil na iných webových stránkach alebo či nebol upravený alebo zmanipulovaný.

Médiá ako zbraň: Deformácia spoločnosti a podsúvanie názorov

Médiá, a to hlavne prostredníctvom televízie, majú neobyčajne silnú moc a doslova deformujú spoločnosť. Oberajú nás o naše vlastne názory, podsúvajú nám tie svoje a stávajú sa z nás poslušné bábky na špagátikoch, ktoré skáču ako televízia píska. Televízia uvarí stupídnu reality show a celé Slovensko zrazu uznáva morálku a “absurdné“ hodnoty nejakých duševne nevyrovnaných exibicionistických indivíduí. Výroky typu „Erik si najlepší, si super, držíme ti palce. Indián je trápny.“ odosielané v podobe sms správ, myslím netreba komentovať. Tragédiou však je, že tieto reality show nezobrazujú len úpadok televíznej kultúry ale aj tej ľudskej.

S nepochopiteľných príčin sa všetci chceme podobať na Ameriku a žiť svoj “American Dream“. Fascinuje vás celý deň kukať na telku, napchávať sa hamburgermi a nevedieť kde je Európa? V poriadku. Ale myslite na to, že keď pôjdete večer do práce kľudne sa vám môže stať, že na vás spoza rohu vyskočí pätnásť ročný mexikán, čo práve pozeral terminátora a vystrelí vám mozog z hlavy. Len tak, pre nič. Práve to videl v telke. Práve Amerika má totiž značný podiel na tom, kam sa uberá svet filmového plátna.

Celý svet je hladný po filmoch s násilnými scénami, hektolitrami krvi a nezraniteľným hrdinom, ktorý to má chudák také ťažké, že bojuje sám proti mafií, skorumpovanej polícií a ešte zbytku sveta. Nezabúdajme, že ani napriek tomuto ťažkému osudu, náš hrdina stíha zachrániť prezidentovu dcéru, pomstiť smrť svojho syna a zničiť ruské jadrové hlavice namierené na Biely dom a samozrejme sa stihne zamilovať. Ešte šťastie, že má tú zázračnú vlastnosť uhýbať pred guľkami.

Amerika je krásnym príkladom toho ako má vyzerať správne zblbnutý národ televíziou. Bez morálky, bez svedomia, neschopný vyšších citov, zdeformovaný a oblbnutý filmami a reklamami. Len si spomeňme na udalosti, ktoré nastali po hurikáne Katrina. Namiesto toho aby sa národ spojil a začal si pomáhať nastalo rabovanie, vraždy, vojny gangov, náhodná streľba do ľudí, znásilňovanie a podobne. Kruté zistenie, že žiadny hrdina, ktorý by zastavil stúpajúcu vodu a všetkých zachránil neexistuje, bolo zdrvujúce. Ľudia sa zrazu pýtali, prečo im nikto nepomohol? Kde bol lietajúci muž v cirkusovej pláštenke s „eskom“ na hrudi alebo muž s pavúčími schopnosťami? Vďaka televízie sa chceme podobať na akčných hrdinov a sme odtrhnutý od skutočnej reality. Nastáva neschopnosť riešiť problémy rozumom a citmi. Používame agresívne riešenia a násilie. Kriminalita a celkový počet násilných činov rok od roka rastie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Znižuje sa vekový priemer kriminálnikov. Dnes nie je nič mimoriadne keď si v televíznych novinách pozrieme správu o trinásť či štrnásť ročnom vrahovi. V tej chvíli sa vo všetkých ľuďoch sediacich pred televíznou obrazovkou pohne svedomie, zdesene zhíknu a zalomia rukami, položiac si pri tom otázku „ako je to možné? Štrnásť ročný vrah.“ Po správach sa odoberú robiť večeru pre rodinu, alebo sa zamestnajú inou činnosťou, zatiaľ čo nechávajú svoje dieťa ďalej sedieť pred televíziou, ktoré má na výber širokú škálu morálne upadlých programov a filmov plných násilia.

Alarmujúce štatistiky detskej kriminality na Slovensku hovoria, že každý desiaty trestný čin u nás spáchajú mladiství. Najmladší vrah na Slovensku mal šesť rokov, keď zabil nožom svojho sedem ročného kamaráta ( v roku 1993), druhý najmladší mal desať rokov, keď po hádke bodol svojho otca nožom do srdca.

S každej strany je nám podsúvaná umelá dokonalosť v podobe krásnych, bohatých a bezchybných ľudí zvaných celebrity. Na okraj spoločnosti sú odsúvaní tí, ktorí nie obdarení toľkou krásou, no zato sú morálne bohatší a vyspelejší. Porekadlo, že človek je krásny tým, čo má vnútri už dávno neplatí a stala sa z neho iba otrepaná fráza. Víťazia povrchné hodnoty s pozlátkou peňazí a majetkového bohatstva. Prevláda finančná zvrátenosť v ohodnotení ľudskej práce. Ľudia zachraňujúci životy ako záchranári, hasiči, lekári sú často podpriemerne hodnotení a naopak tí, ktorých úlohou je ľudí pobaviť, zarábajú milióny. Vytráca sa láska a klasické hodnoty rodiny pomaly zomierajú. V móde sú vzťahy na jednu noc a barové známosti. V túžbe byť „in“ sa snažíme obliekať sa štýlovo, kupujeme si moderné veci, ktoré len málokedy vyjadrujú naše vlastné názory a postoje. Zo spoločnosti sa vytráca jedinečnosť a nahrádza ju nudná priemernosť. Mladí ľudia nie sú postavení na rázcestie a v podstate si nemôžu vybrať akým smerom sa budú vyvíjať. Vnucovaná kultúra je silná. Dnešná spoločnosť produkuje skoro navlas rovnakých a jednostranných ľudí stotožňujúcich sa z názormi väčšiny.

Skrínóm: Nový pohľad na mediálnu spotrebu

O digitálnych médiách sa hovorí veľa. Zvýšený čas, ktorý trávime pri obrazovke, vyvolal obavy z vplyvu médií na demokraciu, závislosti, depresie, vzťahy, učenie, zdravie, súkromie a mnohé ďalšie oblasti. Avšak dáta z vedeckých štúdií často nepotvrdia to, čo sa zdá byť pravda na základe našich každodenných skúseností. V jednej štúdii za druhou sa ukazuje, že čas, ktorý strávime pri obrazovke, často nekoreluje s týmito vážnymi následkami v rozsahu, ktorý by zodpovedal obavám a očakávaniam spotrebiteľov médií, kritikov, učiteľov, rodičov, pediatrov a dokonca ani vedcov samých.

Aby sme mohli zmerať vplyv médií na život ľudí, či už je pozitívny, alebo škodlivý, potrebujeme vedieť, čo presne ľudia na svojich obrazovkách vidia a robia. Používanie médií najčastejšie hodnotíme tým, koľko času trávime pri obrazovke. Dnes môžeme na jednej obrazovke okamžite prepínať medzi písaním susedovi, sledovaním aktuálnych správ, rodičovskou komunikáciou s našimi deťmi, objednávaním večere, plánovaním víkendu, sledovaním pracovnej videokonferencie a dokonca monitorovaním auta, domáceho zavlažovania či osvetlenia. K tomu môžeme pridať tie menej pozitívne spôsoby použitia technológií - šikanovanie spolužiaka, nenávistné reči alebo čítanie falošných správ.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Návody na používanie médií, ktoré sú založené len na čase strávenom pri obrazovke, sú ako lekárske rady, ktoré vám povedia, aby ste znížili príjem svojich liekov na polovicu. Čo by bolo lepším kritériom, ktorým by sme mohli merať mediálnu spotrebu, než čas strávený pri displeji? Niečo, čo oveľa lepšie zachytí zložitú povahu toho, ako jednotlivci médiá používajú. Možno detaily o jednotlivých kategóriách obsahu, ako napríklad mená programov, softvéru a stránok, by boli poučnejšie. Avšak ani sledovanie veľkých obsahových kategórií nie je také užitočné.

Náš výskum ukazuje, že ľudia dnes na svojich smartfónoch a laptopoch prepínajú z obsahu na obsah v priemere každých 10 až 20 sekúnd. Mnoho ľudí v priemere interaguje so svojím smartfónom niekoľko stokrát denne. Táto rýchla kadencia nepochybne ovplyvňuje to, ako spolu konverzujeme a ako hlboko sa informáciami zaoberáme. A každý kúsok obsahu je obklopený ďalšími druhmi materiálu. V dnešnej ére technológií a veľkých dát potrebujeme digitálny rekordér, ktorý by dokázal zaznamenať mediálne zážitky na obrazovkách jednotlivcov v celej ich komplexnosti. Voláme ho „skrínóm“. Individuálny „skrínóm“ zahŕňa aplikácie a webové stránky, špecifický obsah, ktorý sledujeme aj tvoríme, všetky slová, obrazy a zvuky na obrazovke, ako aj čas, kedy sa odohrali, ich trvanie a sekvencie. Obsahuje tiež informáciu o tom, či tento obsah tvorí používateľ alebo ho prijíma od druhých.

Bez toho, aby sme poznali celý skrínóm nemôže nikto - vrátane vedcov, kritikov, vzdelávateľov, novinárov či politikov - presne opísať chaos nových médií. Potrebujeme oveľa lepšie dáta - kvôli našej vede, tvorbe našich politík, nášmu rodičovstvu a ďalším oblastiam. Prínosy, ktoré nám prinieslo štúdium ľudského genómu si vyžadovali zrod novej vednej oblasti - genomiky. To isté bude platiť o ľudskom skrínóme, čo je jedinečný individuálny záznam zážitkov, ktoré tvoria naše psychické prežívanie a sociálny život na digitálnych zariadeniach.

Deepfake technológie: Nová hrozba pre spoločnosť

Deepfake technológie sú založené na umelej inteligencii a generatívnych neurónových sieťach, ktoré nám prinášajú nové možnosti pre audiovizuálnu tvorbu vo filme, vzdelaní alebo umeleckej produkcii, no zároveň predstavujú hrozbu pre etiku a samotnú spoločnosť. Tieto videá sa čoraz viac zneužívajú na šírenie rôznych dezinformácií, čo vedie k zníženiu dôvery verejnosti v médiá. Empirické zistenia potvrdzujú, že väčšina deepfake obsahu je pornografického charakteru a vzniká bez súhlasu dotknutých osôb. Takéto zneužitie ma za následok nielen porušovanie ľudskej dôstojnosti a práva na súkromie, ale aj šírenie kyberšikany a online vydierania.

Podľa správy Deeptrace (Ajder et al., 2019) až 96 % všetkých skúmaných deepfake videí malo pornografický charakter, pričom väčšina z nich bola vytvorená bez súhlasu zobrazených osôb. Tento fakt upozorňuje na vážne porušovanie práv jednotlivcov a šírenie digitálneho násilia, ktoré sa stalo hlavným priestorom zneužívania deepfake technológie.

V oblasti vzdelávania môže byť táto technológia využitá na tvorbu personalizovaných výukových videí alebo na realistické jazykové preklady, ktoré uľahčujú globálnu komunikáciu. V medicíne sa deepfake experimentálne využíva na simulácie chirurgických zákrokov, tréning zdravotníckeho personálu či na terapeutické účely v oblasti duševného zdravia.

Vzhľadom na schopnosť vytvárať mimoriadne realistické, avšak falošné obrazové a zvukové stopy predstavujú deepfake videá významný problém pre mediálnu etiku a spoločenskú zodpovednosť, pretože môžu byť zneužité na manipuláciu verejnej mienky a šírenie nepravdivých informácií (Husovec, 2023; Msg-life, 2025). Spoločenská zodpovednosť sa v tejto oblasti prejavuje potrebou legislatívnej regulácie na ochranu digitálnej identity a predchádzanie škodlivému využívaniu týchto technológií. Vplyv deepfake videí na dôveru v médiá a demokratické inštitúcie je zásadný, pretože vedie k polarizácii spoločnosti a ohrozeniu verejného diskurzu (Husovec, 2023; Koudelka, 2024).

Heidari (2024a) vo svojej štúdií uvádza, že deepfake je obsah generovaný hlbokým učením, ktorý v očiach človeka pôsobí autenticky. Je teda kombináciou pojmov deep learning (hlboké učenie) a fake (falošný) a označuje obsah generovaný hlbokou neurónovou sieťou, ktorá je podmnožinou strojového učenia. Vo svojej ďalšej štúdií Heidari (2024b) uvádza, že systémy deepfake teda môžu vytvárať falošné obrázky predovšetkým nahradením scén alebo obrázkov, filmov a zvukov, ktoré ľudia nedokážu odlíšiť od skutočných. Môže to viesť k rôznym problémom, od zavádzania verejnej mienky až po používanie sfalšovaných dôkazov na súde.

Pennycook (2019) vo svojej štúdií skúma ako obmedzenie šírenia dezinformácií, najmä na sociálnych médiách, sú veľkou výzvou. Skúma jeden možný prístup: algoritmy sociálnych médií by mali uprednostňovať zobrazovanie obsahu zo zdrojov správ, ktoré používatelia hodnotia ako dôveryhodné.

AlNajjar (2024) sa zaoberá tým, ako získanie solídnych kompetencií v oblasti mediálnej etiky predstavuje jeden z kľúčových výstupov mediálneho vzdelávania. V svete poznačenom globalizáciou a medzikultúrnymi mediálnymi vzťahmi vyvoláva fakt, že študenti disponujú etickými kompetenciami relevantnými pre ich kariéru, kritické otázky týkajúce sa kvality etických štandardov.

Už v roku 2019 výskum spoločnosti Deeptrace vyhodnotil, že až 96 % vtedy dostupných deepfake videí predstavoval pornografický obsah, pričom väčšina z nich bola vytvorená bez vedomia a súhlasu zobrazených osôb (Ajder et al., 2019). Tento fakt upozorňuje na to, že primárnou oblasťou zneužitia deepfake technológie nie je politická manipulácia, ale skôr sexualizované násilie páchané prostredníctvom digitálnych médií. Pornografické deepfake videá nielenže poškodzujú dôstojnosť a súkromie jednotlivcov, ale často sa využívajú aj na vydieranie a kyberšikanu.

Z hľadiska spoločnosti predstavujú deepfake videá hrozbu pre demokratické procesy a verejný diskurz. Politická manipulácia prostredníctvom sfalšovaných prejavov a vyjadrení politikov môže ovplyvniť volebné správanie a zničiť stabilitu demokratických inštitúcií (Vaccari, Chadwick, 2020). Významným východiskom je aj otázka legislatívnej a regulačnej ochrany. Európska únia prijala v roku 2024 Akt o umelej inteligencii (AI Act), ktorý je prvým komplexným právnym rámcom pre reguláciu AI technológií vrátane deepfake obsahu. Tento dokument zavádza povinnosť označovať syntetické médiá a podporuje rozvoj nástrojov na ich detekciu (European Parliament, 2024).

Riešenia a prevencia: Mediálna gramotnosť, technológie a legislatíva

Jednou z kľúčových otázok je zachovanie dôvery v médiá. Tradične sa vizuálny záznam považoval za spoľahlivý dôkaz reality. Deepfake však túto istotu narúša, čo vedie k tzv. „kríze dôvery“. Ďalším problémom je politická manipulácia. Príklady sfalšovaných prejavov politikov ilustrujú, že deepfake môže zásadným spôsobom ovplyvniť demokratické procesy. Takýto obsah môže byť použitý na polarizáciu spoločnosti, šírenie nenávisti alebo ovplyvňovanie volieb. Osobitnú pozornosť si vyžaduje etická zodpovednosť médií. Novinári a mediálne inštitúcie čelia výzve, ako odlišovať autentický obsah od manipulatívneho.

Významným preventívnym nástrojom je mediálna gramotnosť. Ako uvádza Pennycook (2019), schopnosť verejnosti rozlišovať medzi dôveryhodnými a nedôveryhodnými zdrojmi môže výrazne prispieť k obmedzeniu šírenia dezinformácií. Technologické riešenia ponúkajú ďalšiu časť odpovede. Vývoj algoritmov na detekciu deepfake obsahu, ako aj zavádzanie digitálnych vodoznakov a označovania syntetických médií, predstavujú dôležité kroky k prevencii. Európsky AI Act (2024) už zavádza povinnosť transparentného označovania deepfake materiálov, čo môže prispieť k väčšej informovanosti používateľov. Súčasne rastie potreba interdisciplinárneho výskumu, ktorý by prepojil technologické inovácie s právnymi a etickými rámcami.

tags: #vplyv #médií #na #spoločnosť #diskusia