Zmysel pre humor: Definícia, dedičnosť a vplyv na život

Humor, často považovaný za jeden z najzložitejších a najrozmanitejších kultúrnych aspektov jazyka, je neoddeliteľnou súčasťou komunikácie. Porozumenie humoru je viac ako len naučiť sa smiať na vtipoch. Zahŕňa pochopenie jazyka, kultúry a ľudskej interakcie. Každý štýl humoru - slovné hračky, sarkazmus, observačná komédia, absurdita a sebakritika - ponúka pohľad na rôzne aspekty spoločnosti.

Čo je zmysel pre humor?

Zmysel pre humor možno definovať ako schopnosť vidieť veci, ktoré sú smiešne alebo zábavné. Ide o druh schopnosti vnímať humorné podnety, ktorá je neodmysliteľne spojená s abstraktným myslením. Faktom však je, že každý z nás sa dokáže smiať na niečom úplne inom, preto možno zmysel pre humor hodnotiť ako osobnú záležitosť. Je totiž úzko spojený so schopnosťou pociťovať radosť, ale môžu ho ovplyvniť aj určité vzájomne prepojené udalosti, ktoré sa odohrávajú v našom živote.

Je zmysel pre humor dedičný?

Nemožno poprieť, že zmysel pre humor detí je často podobný zmyslu pre humor ostatných členov rodiny, najmä rodičov. Niektoré osobnostné črty sme zdedili po svojich predkoch, ale dá sa to isté povedať o zmysle pre humor? Hoci zmysel pre humor možno do istej miery získať v génoch, o tom, či budú dispozície a prístup k životu optimistické a humorné, rozhoduje niekoľko odlišných faktorov.

Detská psychologička Dr. Aleksandra Piotrowska vysvetľuje, že nebol nájdený žiadny gén, ktorý by bol zodpovedný za naše humorné sklony. Kľúčom je mechanizmus nazývaný sociálna dedičnosť. Podľa neho sme už od prenatálneho obdobia ovplyvnení určitou klímou. Nerodíme sa teda s úplne čistým štítom, pretože určité správanie a reakcie môžu byť do istej miery podmienené.

Treba si však uvedomiť, že zmysel pre humor formuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. Najdôležitejšiu úlohu zohrávajú rodičia, ktorí môžu svojím správaním ovplyvniť reakcie detí. Stačí, aby sa opatrovatelia na batoľa často usmievali, odmeňovali ho potleskom a prejavovali akceptáciu jeho správania, a zmysel pre humor sa začne formovať sám od seba. Postupom času začne dieťa tráviť čoraz viac času s rovesníkmi, ktorých postoje tiež nie sú bez vplyvu na formovanie osobnosti, vrátane schopnosti vidieť veci, ktoré sú vtipné.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Ak predpokladáme, že ide o povahovú črtu, zdedíme ju po otcovi. Ten nám odovzdáva aj sklon riskovať, byť nespavý a pociťovať úzkosť. Výskum ukazuje, že vlastnosti, ktoré sa odovzdávajú v génoch, môžu po čase vymiznúť, ak sa dieťa od rodičov oddelí.

Čo ešte ovplyvňuje zmysel pre humor dieťaťa?

Medicína stále nemôže povedať veľa o zmysle pre humor. Trochu iný prístup má psychológia, ktorá uznáva, že je silne ovplyvnený sociálnou podmienenosťou. Vedci sa tiež domnievajú, že pri formovaní zmyslu pre humor zohrávajú dôležitú úlohu hodnoty, ktoré vyznávame. V niektorých prípadoch môže obmedzovať schopnosť vyjadrovania.

Zmysel pre humor je silnejší u ľudí, ktorí:

• sa cítia dobre v kruhu svojich blízkych a tiež v školskom a profesijnom prostredí
• sa často stretávajú so spontánnym smiechom ostatných
• sú otvorení zábavným príbehom
• majú možnosť venovať sa svojim záľubám
• sa smejú sami na sebe
• sa vyznačujú uvoľnenejším prístupom k životu

Zmysel pre humor môžeme mať v istom zmysle v génoch, ale to, či je náš postoj k životu skutočne pozitívny, závisí už od mnohých ďalších faktorov. Najdôležitejším z nich je prostredie, v ktorom sme vychovávaní, vyrastáme a dokonca pracujeme.

Podľa Natalie Banasik-Jemielniak z Ústavu psychológie Akadémie špeciálneho vzdelávania sa dá zmysel pre humor trénovať. Podľa nej prístup k smiechu súvisí s kultúrou, v ktorej žijeme. Preto vtipy, ktoré sú v niektorých prostrediach všeobecne prijímané, v iných vzbudzujú odpor.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Psychologický pohľad na humor

Humor môžeme vidieť u ľudí v každej kultúre a v každom veku. Historicky chápali psychológovia humor negatívne, mysliac si, že demonštruje povýšenectvo, vulgárnosť, Freudov Id konflikt alebo ho chápali ako obranný mechanizmus na zakrytie skutočných pocitov. Z tohto pohľadu človek používa humor na ponižovanie alebo podceňovanie iných alebo na nafukovanie jeho vlastnej hodnoty. Ale výskum humoru sa vynoril neskôr, s tým, že samotný humor je teraz zobrazovaný ako pozitívna črta a silná stránka osobnosti. Pozitívna psychológia, ktorá skúma to, v čom sú ľudia dobrí, hovorí, že humor môže byť použitý ako niečo, vďaka čomu sa ostatní cítia dobre, taktiež prehlbuje intimitu a pomáha tlmiť stres. Popri vďačnosti, nádeji a duchovnosti patrí zmysel pre humor do skupiny charakteristík, ktoré pozitívni psychológovia nazývajú transcendencia alebo prekročenie samého seba. Spolu nám pomáhajú vytvárať spojenie so svetom a preukázať plnohodnotný život. Porozumenie humoru súvisí aj s múdrosťou a láskou učiť sa. Pre všetky tieto dôvody je humor v tejto dobe vítaný v hlavnom prúde experimentálnej psychológie ako žiadané správanie alebo zručnosť, ktorej chcú vedci porozumieť.

Ako pochopiť vtip?

Porozumenie a tvorba humorných situácii vyžaduje sekvenciu mentálnych operácii. Kognitívni psychológovia sú naklonení ku 3-štádiovej teórii žartovania. Musíme byť schopní mentálne si predstaviť, z čoho pozostáva vtip, odhaliť rozpor vo viacnásobných vysvetleniach. Vedomosti jednotlivca sú organizované v štruktúrach mentálnej pamäti, ktoré nazývame schémy. Keď vidíme alebo myslíme na niečo, aktivuje sa relevantná schéma. Zábavná je subjektívna skúsenosť, ktorá prichádza ako výsledok najmenej dvoch nezhodných schém. Pri hovorených vtipoch, je druhá schéma často aktivovaná na konci v pointe.

Sú známe najmenej dva dôvody, prečo niekedy nepochopíme nejaký vtip. Po prvé: pointa musí vytvárať inú mentálnu reprezentáciu, ktorá je v konflikte s tou, čo bola uvedená vo vtipe samotnom. Keď sa vtip týka stereotypu, ktorý považujeme za útočný (etnický, rasistický alebo sexistický), môžeme byť neschopní potlačiť tieto ofenzívne prvky.

Model nesúladu vysvetľuje, prečo starší dospelí nerozumejú vtipom tak často ako mladší. Vďaka stúpajúcemu veku starší dospelí nemusia mať kognitívne zdroje potrebné na vytváranie viacnásobných reprezentácii. Nie sú schopní udržať viacero reprezentácii, identifikovať nesúlad alebo rozpor a potom potlačiť tú reprezentáciu, ktorá bola aktivovaná ako prvá. Pochopenie humoru je založené na kapacite pracovnej pamäti a kontrolných funkciách. Samozrejme, ak sú starší dospelí úspešní v týchto schopnostiach, typicky ukazujú lepšie pochopenie vtipu ako mladší dospelí. Hovorí sa aj o iných aspektoch humoru, pri ktorých sú starší dospelí vo výhode. Múdrosť je formou myslenia, rastie spolu s vekom a súvisí so subjektívnym prežívaním pohody. Je to unikátna ľudská schopnosť rozoberať čas, uvažovať o našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti a predstavovať si rôzne detaily v týchto mentálnych reprezentáciách. Takisto aj pri humore je perspektíva času základom. Ľudia sú schopní detailne popísať ich mentálne reprezentácie z minulosti, prítomnosti, či budúcnosti veľmi odlišne. Jedna štúdia zistila, že ľudia, ktorí používajú humor v pozitívnom zmysle, majú pozitívny pohľad na svoju minulosť, zatiaľ čo tí, ktorí používajú humor ako sebapoškodzujúci, pozerajú na svoju minulosť negatívne. Tento druh výskumu prispieva k nášmu porozumeniu o tom, ako premýšľame a ako si vysvetľujeme sociálne interakcie. Táto štúdia taktiež naznačuje, že pokusy o použitie humoru v pozitívnom zmysle, môže zlepšiť emočný tón našich myšlienok a teda aj našu celkovú náladu.

Experimentálni psychológovia prepisujú knihy o humore za účelom naučiť nás jeho hodnotu v každodennom živote a jeho vzťah k ostatným dôležitým mentálnym procesom a charakterovým črtám. Štúdium humoru nám dovoľuje vyšetrovať teoretické procesy zahŕňajúce pamäť, myslenie, perspektívu času, múdrosť, intuíciu a subjektívny blahobyt.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Vplyv pohlavia na zmysel pre humor

Ako totiž naznačila nová štúdia, na zmysel pre humor má vplyv aj pohlavie. Úlohu pritom zohrávalo to, koľko rôznych postojov alebo postáv vtip zahŕňal. „Tak, ako pri verbálnych vtipoch, aj pri tých kreslených platí, že čím viac postojov, respektíve postáv, zahŕňajú, tým sú vtipnejšie. Vek účastníkov nemal výrazný vplyv na to, čo účastníkom prišlo vtipné. Veľkú úlohu nezohrávalo ani to, kedy boli dané vtipy pôvodne publikované.

Výsledky štúdie jasne ukázali, že najobľúbenejšími témami vtipov boli u oboch pohlaví romantické vzťahy a tiež slovné hračky. Najmenší úspech pritom mali vo všeobecnosti vtipy o politike. Politické vtipy ale v porovnaní s mužmi pozitívnejšie vnímali ženy. Tie podľa štúdie pozitívnejšie hodnotili vtipy venujúce sa širšej škále tém a okrem politiky ich bavili tiež vtipy zamerané na medziľudské vzťahy.

Rozdiely v zmysle pre humor však podľa autorov štúdie nesúvisia s biologickými rozdielmi medzi mužmi a ženami. Súvisia podľa nich skôr s tým, ako jednotlivé pohlavia zvyčajne socializujú a ako formujú svoje vzťahy. Podľa autorov štúdie sú totiž vzťahy medzi ženami zvyčajne komplexnejšie a ich priateľstvá sa zakladajú prevažne na konverzáciách. „Sme toho názoru, že tieto rozdiely v zmysle pre humor sú výsledkom značných rozdielov v štýle socializovania oboch pohlaví.

Zmysel pre humor a inteligencia

Schopnosť humoru a celková inteligencia u detí v školskom veku sú úzko prepojené. Študenti s väčšou slovnou zásobou dokázali vymyslieť lepšie vtipy. Štúdia však môže byť využitá, aby výskumníci mohli merať pokrok žiakov v škole a nájsť spôsob, ako zlepšiť ich vzdelávanie.

Podľa autorov je dôležitý aj kultúrny kontext. Smiech je v našom mozgu tak hlboko zakorenený, že ho dokážeme pozorovať už u 17-dňových novorodencov.

Výhody smiechu

Smiech má množstvo výhod pre naše fyzické a psychické zdravie. Stalo sa vám, že vás bolela hlava, no po pozretí vtipnej relácie či videí mačiek, ktoré sa márne pokúšali skákať, ste si zrazu uvedomili, že bolesť ustúpila? Môže sa zdať, že ste sa od bolesti len rozptýlili, no v skutočnosti ide o viac. Ďalšou výhodou smiechu je, že môže zlepšiť aj váš spánok.

Výskum z roku 2017, ktorý realizoval Inštitút ošetrovateľstva v Južnej Kórei, sledoval účinky smiechu u starších ľudí v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Terapia prebiehala mesiac, dvakrát do týždňa, a zahŕňala smiechové cvičenia, spev, tanec či tlieskanie. Keď myslíme pozitívne, náš mozog uvoľňuje neuropeptidy - látky, ktoré pomáhajú zvládať stres, úzkosť a ďalšie psychické záťaže. Naopak, negatívne myšlienky môžu spustiť chemické reakcie, ktoré zvyšujú hladinu stresových hormónov.

Humor ako mechanizmus zvládania

Humor môže pomôcť zvládať stres, no zároveň môže byť aj nástrojom, ktorým dokážeme ublížiť. Ľudia, ktorí používajú priateľský a sebaposilňujúci humor, majú častejšie lepšie vzťahy, vyššie sebavedomie a menšie sklony k úzkosti či depresii.

Ako podporiť pozitívny humor

• Všímajte si vtipné alebo absurdné situácie okolo seba a zdieľajte ich s blízkymi.
• Obklopte sa ľuďmi s pozitívnym a vtipným prístupom k životu.
• Pravidelne sledujte komédie, stand-up vystúpenia alebo vtipné videá.

Tieto jednoduché prístupy podporujú tzv. pozitívne štýly humoru - tie, ktoré dokážu zlepšiť náladu, zmierniť stres a posilniť vzťahy s okolím.

Ig Nobelova cena: Keď sa veda stretáva s humorom

Od roku 1991 má epigóna v podobe Ig Nobelovej ceny, ktorej odovzdávanie inicioval časopis Annals of Improbable Research (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu). Kandidátom na Ig Nobelovu cenu sa môže stať každý, kto svojím serióznym výskumom a výsledkami prispel do zoznamu naoko triviálnych objavov. Slovami usporiadateľov ide o štúdie, ktoré „na prvý pohľad síce rozosmejú, ale vzápätí donútia zamyslieť sa“.

Čerství majitelia Ig Nobelovej ceny zakaždým dostanú priestor, aby si na pódiu užili svojich päť minút slávy. Medzi laureátmi sa v minulosti ocitol známy konšpirátor Erich von Däniken a najnovšie aj český profesor Jaroslav Flegr so svojimi teóriami o mačkách, myšiach a ničivých následkoch nimi prenášanej toxoplazmózy.

Na pódiu Sandersovho divadla privítali aj autora „Pravidla 5 sekúnd“, alebo tých, ktorí skúmali vplyv ľudskej prítomnosti na sexuálnu výkonnosť pštrosov či iných, ktorí podrobne zdokumentovali orálny sex u kaloňov. Bizarný je prípad vedca Andreho Geima, ktorý vlastní obe ocenenia. V roku 2010 si prevzal Nobelovu cenu za fyziku, ktorej však predchádzala Ig Nobelova cena z roku 2000 za dôkaz, že aj žaby dokážu levitovať na magnetickom vankúši.

Zaujímavosti o inteligencii

Stabilný slovník, nezvyčajný zmysel pre humor alebo neporiadok na písacom stole - návyky, ktoré by si len málokto spojil so zvýšenou inteligenciou. Ak ste najstaršie dieťa, môžete si gratulovať. Štúdia vedcov z univerzity v Edinburghu totiž ukázala, že prvorodené deti vykazujú vyššie výsledky v testoch IQ, ako u ich mladších súrodencov. Hulvátstvo a sprosté nadávky si väčšina ľudí síce spojí s návštevníkmi lokálov štvrtej cenovej kategórie, ale napodiv toto jadrové vyjadrovanie môže podľa vedcov niekedy ukazovať aj na zvýšenú inteligenciu. Možno máte niekedy zlé svedomie, že občas niekoho naštvete svojím čiernym zmyslom pre humor. Podľa vedcov je to tým, že pre pochopenie zvráteného vtipu potrebujeme zapojiť všetku duševnú silu, čo nie každý dokáže. Zostávate dlho do noci hore? Potom ste podľa výsledkov britskej štúdie múdrejší ako ľudia, ktorí chodia spať so sliepkami. Nie je vám po chuti ruch veľkomesta, neradi navštevujete oslavy a večierky a určite sa nepobavíte v preplnenom bare? Aj tieto známky introverzie môžu prezrádzať zvýšenú inteligenciu.

Filozofické pohľady na humor

Humor predstavuje pre filozofov neodolateľný predmet skúmania. Zaoberajú sa ním však takisto psychológovia, jazykovedci, literárni vedci, sociológovia a iní. Rozmanité koncepcie humoru vytvárajú široké teoretické spektrum, v ktorom sa skúmajú príčiny, podmienky a okolnosti podstatné pre jeho vysvetlenie. Pri skúmaní humoru možno uvažovať o jeho dvoch najzákladnejších podobách - o verbálnom humore (hovorenom alebo písanom) a neverbálnom humore. Tieto dva aspekty humoru sa však nechápu ako dva odlišné a od seba nezávislé pohľady, ale skôr ako do podstatnej miery podmienené polia skúmania. Okrem toho nás spomínaná charakteristika humoru upozorňuje aj na jeho úzke prepojenie so smiechom, resp. smiešnosťou či potešením, bez ktorých by bolo akékoľvek skúmanie tohto druhu neúplné či nevyhovujúce.

V prehľadoch o tejto problematike sa najčastejšie spomínajú Platón, Aristoteles, Descartes, Hobbes, Kant, Schopenhauer, Freud či Bergson. Vzhľadom na limitovaný rozsah tohto textu sa sústredím len na obmedzený počet teórií a autorov venujúcich sa problémom spojeným s humorom a smiechom a na niektoré špecifickejšie otázky, ktoré sa pri ich skúmaní vynárajú. Osobitnejšiu pozornosť budem venovať hlavne Bergsonovým a Freudovým úvahám o humore.

Provine poukazuje na fakt, že Platónova pozornosť venovaná smiechu, má svoj prameň v prvom rade v jeho strachu z toho, že by moc smiechu dokázala rozvrátiť štát. Platón spájal smiech so škodoradosťou ľudí, s radosťou spôsobenou nešťastím druhých. Túto teóriu smiechu, ktorá bola po Platónovi rozvinutá aj inými filozofmi (Aristoteles, Hobbes), možno chápať ako jeden z troch najdôležitejších druhov teórií humoru, ktorý predstavujú teórie nadradenosti (superiority theories). Teórií nadradenosti sú teda jedným z troch najčastejšie uvádzaných druhov teórií humoru. Podľa tejto kategorizácie sa jedná o nasledujúce tri druhy teórií: teórie nadradenosti (superiority theories), teórie uvoľnenia (relief theories) a teórie nezhodnosti (incongruity theories).

Za predstaviteľa teórie nadradenosti možno považovať aj Aristotela, lebo opisuje vtipnosť ako formu sofistikovanej bezočivosti. Provine ukazuje, že smiešne je pre Aristotela časťou škaredého, ktoré však nezraňuje (napr. maska môže byť škaredá, ale nezraňuje). V tomto zmysle sa teda jeho vnímanie smiechu neobmedzuje len na negatívnu a kritickú stránku ako u Platóna, ale aj na stránku pozitívnu. Aristoteles v Etike Nikomachovej navrhuje „zlatú strednú cestu“, ktorá neznamená ani nadbytok, ani nedostatok smiechu. V Poetike sa zasa zamýšľa nad smiešnosťou komédií. Spis „O komédii“ tvorí len malú časť tejto práce, no práve ona dosvedčuje, že sa Aristoteles zaoberal aj smiešnosťou vznikajúcou pri hovorení. Uvažoval konkrétne o siedmich spôsoboch vzniku smiešnosti v hovorení: v dôsledku synonymie, homonymie, táraním (opakovaním rovnakého slova), použitím odvodených slov alebo zdrobnenín, použitím paródie, použitím metafory a nakoniec formou slovného vyjadrenia.

Morreall uvádza, že Hobbesove názory týkajúce sa smiechu úzko súvisia s jeho chápaním ľudstva ako súboru medzi sebou neustále súperiacich jedincov. Smiechom sa podľa neho prejavujeme vtedy, keď získavame v zápase prevahu nad ostatnými. Zdá sa teda, že Hobbes, ešte výraznejšie než Platón, uvažoval o smiechu ako o niečom škodlivom a zlom.

Morreall načrtáva základnú myšlienku teórie nezhodnosti takto: „Žijeme v usporiadanom svete, kde sme začali očakávať medzi vecami, ich vlastnosťami, udalosťami atď. určité schémy. Smejeme sa, keď prežívame niečo, čo do týchto schém nezapadá.“ Za hlavných zástancov tejto teórie sa považujú Kant a Schopenhauer, i keď podľa Morrealla Kantova teória smiechu v sebe zahŕňa aj určité emocionálne uvoľnenie. V Kritike súdnosti Kant píše: „Smiech je afekt z náhlej premeny napätého očakávania v nič.“ Morreall však nachádza hlavnú myšlienku teórie nezhodnosti ako ešte očividnejšie prítomnú u Schopenhauera, podľa ktorého smiech vyvoláva nezhodnosť medzi tým, čo vnímame zmyslami, a abstraktnými reprezentáciami nejakej veci, osoby alebo činnosti.

V 19. storočí sa v skúmaní problematiky smiechu začína formulovať nový psychologický prístup, na základe ktorého vzniká nová teória smiechu - teória uvoľnenia. Spencer v nej smiech vysvetľuje ako uvoľnenie zadržanej či potlačenej energie. Táto esej poskytuje zjednodušenú verziu teórie uvoľnenia, no jej zložitejšiu verziu rozpracoval Freud v diele The Joke and Its Relation to the Unconscious.

Freud koncipoval svoju teóriu smiechu v súlade so svojou teóriou psychoanalýzy. Predpokladal, že všetky situácie, ktoré vyvolávajú smiech, nám spôsobujú aj radosť, pretože šetria duševnú energiu (ide o ekonomický model nevedomia). Rozlišoval principiálne tri druhy smiešnych situácií - „vtipy“, „komiku“ a „humor“. Podľa Freuda nám vtipy spôsobujú potešenie, pretože šetria energiu, ktorú používame na potlačenie pocitov alebo myšlienok. V reakcii na komiku zase šetríme energiou vynaloženou pri myslení a humor nám pomáha šetriť našu emočnú energiu.

Kniha The Joke and Its Relation to the Unconscious sa stala jednou z najoriginálnejších v celej histórii teórií humoru a je ju tak oprávnene možné považovať za prelomovú. Pri vysvetlení humoru a smiechu nachádza Freud isté podobnosti a rozdiely medzi vtipmi a snami. Pri tvorení vtipov a snov totiž používame v podstate rovnaké techniky. V oboch prípadoch hovorí o určitej výmene alebo náhrade, ako aj o skreslenom a nepriamom vyjadrení určitého obsahu, t. j. o systematickom používaní jazyka.

Bergsonovi nešlo o vymedzenie akejsi definície komického, ale skôr o jeho zdroje. Vymedzuje ich pomocou troch základných poznatkov. V prvom rade zdôrazňuje sociálnu stránku humoru, keď upozorňuje na skutočnosť, že „komickosť neexistuje mimo oblasti ľudskej sféry. Krajina môže byť krásna, pôvabná, jedinečná, bezvýznamná alebo škaredá, ale nikdy nebude smiešna. Smejeme sa zvieratu, pretože nás zrazu prekvapilo ľudským správaním či výrazom. Zasmejem sa na klobúku, pritom sa však nesmejeme na kúsku kože alebo plsti, ale na tvare, ktorý mu dal človek. Bol to ľudský rozmar, ktorý dal klobúku tvar.“ Ďalším znakom, ktorý smiech sprevádza, je podľa Bergsona necitlivosť srdca. Komickosť sa podľa neho plne uplatňuje až vtedy, keď sa obracia k čistému rozumu. Tento znak smiechu ďalej spája so svojím tretím poznatkom, teda s tým, že smiech potrebuje určitú ozvenu. Z toho mu vyplýva, že sa smiech nemôže vyskytnúť u osamelého človeka. Podľa neho si smiech vyžaduje sociálnu skupinu a musí mať spoločenský význam. V prípadoch, ktoré vyvolávajú smiech, sú podľa Bergsona zahrnuté nasledujúce prvky: roztržitosť, mechanická tuhosť alebo zotrvačnosť. Príčinu smiechu vyvodzuje z mechanizmu alebo automatizmu, ktorý je opakom prírody. Smiech vyvoláva to, keď sa človek redukuje na mechanické telo.

tags: #zmysel #pre #humor #definícia