Diskusná grafity definícia: Od pouličného umenia k dizajnovým hrám s Lebo Mädveď

Graffiti, pôvodne vnímané ako forma pouličného umenia a subkultúrneho vyjadrenia, sa postupom času pretransformovali a našli svoje miesto aj v dizajne a vzdelávaní. Príkladom toho je aj príbeh Juraja, ktorý prepojil svoju vášeň pre graffiti s architektúrou a dizajnom, čo vyústilo do vzniku úspešného štúdia Lebo Mädveď.

Od naivity k architektonickej tvorbe

Na začiatku Jurajovej cesty stála naivita a záľuba v graffiti. Štúdium na strednej škole so zameraním na stavebníctvo ho priviedlo k architektúre. Počas štúdia architektúry si uvedomil, že ho viac priťahujú menšie, hmatateľné predmety a rýchla spätná väzba. Inšpirovaný krásou Vysokých Tatier, s ktorými vyrastal, sa rozhodol spojiť svoje sily s kamarátmi zo školy a vytvárať dizajnové vzdelávacie hry.

Lebo Mädveď: Spojenie architektúry, dizajnu a vzdelávania

Všetko to začalo vianočným darčekom pre brata Tomáša - skladacou mapou Slovenska. Brat, ktorý precestoval svet, paradoxne nepoznal Slovensko tak dobre. Tento darček sa stal základom pre vznik spoločnosti Lebo Mädveď. Traja spolužiaci z katedry architektonickej tvorby VŠVU sa spojili a z vianočného darčeka vytvorili hru s estetickým, ekologickým a edukatívnym rozmerom.

Tímová práca a rozdelenie úloh

Juraj sa v septembri 2019 dostal do startupového inkubátora Perry Talents. Tam si uvedomil, že na projekte nemôže pracovať sám. Pripojili sa k nemu Erika a Paťo. Erika je motorom projektu, stará sa o administratívu, financie a marketing. Paťo je odborník na prototypovanie, stroje a materiály. Juraj zastrešuje rôzne oblasti a komunikuje s Erikou a Paťom. Všetkých troch spája túžba vytvárať užitočné veci s hmatateľnými výsledkami.

Produkty Lebo Mädveď: Od Mapuclí po 3D hru

Lebo Mädveď sa zameriava na navrhovanie a výrobu edukatívnych dizajnových hier. Medzi ich prvé produkty patrili Mapucle Slovenska a Bratislavy, kde si hráči mohli poskladať mapu z jednotlivých okresov alebo mestských častí. Ďalším zaujímavým produktom je Šalené pexeso, kde žiadne dva dieliky nie sú rovnaké a páry sa hľadajú podľa hustoty geometrického obrazca. Neskôr pribudlo Folxeso s motívmi slovenského folklóru.

Prečítajte si tiež: Diskusný príspevok: Analýza

Počas prvej vlny pandémie sa Juraj zameral na navrhovanie nových produktov a vytvoril Mapucle Svet v troch verziách - Mini, Midi a Maxi. Každá verzia má iný počet dielikov a inú veľkosť. Vytvoril ich preto, lebo si uvedomoval, že ľudia majú o tento koncept záujem.

Okrem fyzických hier vytvorili aj 3D mobilnú hru Lebo Mädveď vo virtuálnej realite. Lebo Mädveď App obsahuje mapu Slovenska a Vysokých Tatier v augmentovanej realite s množstvom informácií, kvízov a slepých máp. Augmentovaná realita (AR) kombinuje skutočný svet s digitálnymi informáciami.

Biodio: Ekologická hra v spolupráci s Lesmírom

Lebo Mädveď sa angažuje aj v oblasti ochrany prírody. Spolu s občianskym združením Lesmír vytvorili spoločenskú hru Biodio, ktorej cieľom je vybudovať čo najrozmanitejší lesný ekosystém. Hráči objavujú vzťahy medzi zvieratami a prostrediami. Lesmír v projekte figuruje ako garant odbornosti. Juraj konzultoval návrhový proces s ekológom Erikom Balážom. O vizuál hry sa postarala ilustrátorka Bianka Török.

Game of Ur: Návrat k histórii

Ďalším zaujímavým projektom je hra Game of Ur, najstaršia spoločenská hra, ktorej pravidlá sú známe. Hrali ju ľudia po celom svete od čias Starovekej Mezopotámie. Lebo Mädveď vytvoril minimalistický a funkčný dizajn tejto hry.

Radim Straka: Hľadanie krásy v bežnom a prehliadanom

Podobne ako Lebo Mädveď, aj maliar Radim Straka hľadá inšpiráciu v každodennosti a v subkultúrach. Radim Straka, kedysi aj Radim Neznámy, je maliar z Dolného Kubína, ktorý chce zachytiť všetko. Vo svojom neúnavnom snažení (alebo skoro ťažení) nám ukazuje realitu, ktorá stojí za záujem - napriek tomu, že je niekedy takmer banálna. Zaujímajú ho ľudia odsúvaní na okraj spoločnosti, béčkové filmy, krčmy a pajzle, lacné kérky, hajzlové básne, špinavá muzika, mestské subkultúry, ziny, graffiti, tabu, všetko to, čo sa pred spoločnosťou snaží človek zamiesť pod koberec. V tomto expresívnom prostredí hľadá vlastnú romantickú estetiku.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Od graffiti k maľbe

K maľbe sa dostal aj cez „facky“ a potrhané zošity učiteľkami zo základnej školy kvôli „svojskému štúdiu“. To ho vytiahlo do ulice, kde mal chuť spestriť vtedy šedé mestečko. Tak sa z neho stal umelec, ktorý začal vnímať umenie už na základnej škole cez graffiti a streetart, ktoré sám neskôr tvoril. Radim je asi viac menej samouk, no dosť veľa mu dala škola, čo sa týka maľby. Študoval maľbu v ateliéry Maľby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení u Rastislava Podhorského a Martina Špirca.

Rajská záhrada: Hľadanie šťastia a spontánnosti

Dielo Rajská záhrada je obrazom, ktorý zachytáva performatívnu časť deja, kedy sa Radim snažil zachytiť víziu rajskej záhrady čo najidentickejšie, najautentickejšie a s čistotou svedomia o pravdivosti. Pre Radima pojem „rajská záhrada“ znamená možnosť byť šťastný, nespútaný, spontánny, impulzívny, môcť svojvoľne sa pohybovať priestorom a nadobúdať poznatky všetkého, čo je vôkol. Je to taktiež práca s Radimovou psychickou potrebou odvďačiť sa divákovi čo najbližšie k realistike zobrazenou víziou hmotného, vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny, pocitu strachu z prijatia samotným divákom a predovšetkým započatia rozmýšľania a skúmania maľby, čo je to maľba a čo mu ponúka.

Výstava 0001: Mapovanie reality a objatie ako forma komunikácie

Aktuálna séria diel na výstave 0001 je zameraná na adaptovanie umelých znázornení sveta vo filme. Radim Straka sa rozhodol, že zmapuje všetko. V zmysle úplne všetko. Jeho médiom je maľba a metódou výberu náhoda. Keď sa však nejakého objektu zmocní, vyťaží ho na dreň. Už namaľoval úplne všetkých chrtov tejto planéty, skoro všetky mačiatka a paralelne sa venuje veľkoplošným ženským portrétom.

Výstava 0001 je zameraná na adaptovanie umelých znázornení sveta vo filme. Aktuálna výstava v KC Vozovna - Mezigenerační kulturní centrum na Žižkově v hlavnom meste Českej republiky Prahe, sa venuje téme objatia. V tomto cykle lineárnych japonizujúcich kresieb a malieb, zastúpených na výstave, Radim vychádza zo subjektívneho prístupu k pocitu samoty a zameriava sa na neverbálne formy komunikácie v kontexte medziľudských vzťahov. Ako v komorných formátoch na papieri, tak aj pri veľkoformátových realizáciách na plátne, ktoré sa z času na čas ocitajú aj vo verejnom priestore, možno uvidieť nemé figurálne spletence zápasníkov Jiu-jitsu, ktoré rovnomerne pokrývajú plochu vymedzenú na tvorbu. Radim v surovom prostredí boja paradoxne nachádza romantizované podoby objatia, ktorá stojí na pomedzí postupného uvoľňovania napätia, na hrane medzi zaspávaním a nebezpečným zovretím bojovníkov.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

tags: #diskusnz #grafity #definícia