
Graffiti, pôvodne vnímané ako forma pouličného umenia a subkultúrneho vyjadrenia, sa postupom času pretransformovali a našli svoje miesto aj v dizajne a vzdelávaní. Príkladom toho je aj príbeh Juraja, ktorý prepojil svoju vášeň pre graffiti s architektúrou a dizajnom, čo vyústilo do vzniku úspešného štúdia Lebo Mädveď.
Na začiatku Jurajovej cesty stála naivita a záľuba v graffiti. Štúdium na strednej škole so zameraním na stavebníctvo ho priviedlo k architektúre. Počas štúdia architektúry si uvedomil, že ho viac priťahujú menšie, hmatateľné predmety a rýchla spätná väzba. Inšpirovaný krásou Vysokých Tatier, s ktorými vyrastal, sa rozhodol spojiť svoje sily s kamarátmi zo školy a vytvárať dizajnové vzdelávacie hry.
Všetko to začalo vianočným darčekom pre brata Tomáša - skladacou mapou Slovenska. Brat, ktorý precestoval svet, paradoxne nepoznal Slovensko tak dobre. Tento darček sa stal základom pre vznik spoločnosti Lebo Mädveď. Traja spolužiaci z katedry architektonickej tvorby VŠVU sa spojili a z vianočného darčeka vytvorili hru s estetickým, ekologickým a edukatívnym rozmerom.
Juraj sa v septembri 2019 dostal do startupového inkubátora Perry Talents. Tam si uvedomil, že na projekte nemôže pracovať sám. Pripojili sa k nemu Erika a Paťo. Erika je motorom projektu, stará sa o administratívu, financie a marketing. Paťo je odborník na prototypovanie, stroje a materiály. Juraj zastrešuje rôzne oblasti a komunikuje s Erikou a Paťom. Všetkých troch spája túžba vytvárať užitočné veci s hmatateľnými výsledkami.
Lebo Mädveď sa zameriava na navrhovanie a výrobu edukatívnych dizajnových hier. Medzi ich prvé produkty patrili Mapucle Slovenska a Bratislavy, kde si hráči mohli poskladať mapu z jednotlivých okresov alebo mestských častí. Ďalším zaujímavým produktom je Šalené pexeso, kde žiadne dva dieliky nie sú rovnaké a páry sa hľadajú podľa hustoty geometrického obrazca. Neskôr pribudlo Folxeso s motívmi slovenského folklóru.
Prečítajte si tiež: Diskusný príspevok: Analýza
Počas prvej vlny pandémie sa Juraj zameral na navrhovanie nových produktov a vytvoril Mapucle Svet v troch verziách - Mini, Midi a Maxi. Každá verzia má iný počet dielikov a inú veľkosť. Vytvoril ich preto, lebo si uvedomoval, že ľudia majú o tento koncept záujem.
Okrem fyzických hier vytvorili aj 3D mobilnú hru Lebo Mädveď vo virtuálnej realite. Lebo Mädveď App obsahuje mapu Slovenska a Vysokých Tatier v augmentovanej realite s množstvom informácií, kvízov a slepých máp. Augmentovaná realita (AR) kombinuje skutočný svet s digitálnymi informáciami.
Lebo Mädveď sa angažuje aj v oblasti ochrany prírody. Spolu s občianskym združením Lesmír vytvorili spoločenskú hru Biodio, ktorej cieľom je vybudovať čo najrozmanitejší lesný ekosystém. Hráči objavujú vzťahy medzi zvieratami a prostrediami. Lesmír v projekte figuruje ako garant odbornosti. Juraj konzultoval návrhový proces s ekológom Erikom Balážom. O vizuál hry sa postarala ilustrátorka Bianka Török.
Ďalším zaujímavým projektom je hra Game of Ur, najstaršia spoločenská hra, ktorej pravidlá sú známe. Hrali ju ľudia po celom svete od čias Starovekej Mezopotámie. Lebo Mädveď vytvoril minimalistický a funkčný dizajn tejto hry.
Podobne ako Lebo Mädveď, aj maliar Radim Straka hľadá inšpiráciu v každodennosti a v subkultúrach. Radim Straka, kedysi aj Radim Neznámy, je maliar z Dolného Kubína, ktorý chce zachytiť všetko. Vo svojom neúnavnom snažení (alebo skoro ťažení) nám ukazuje realitu, ktorá stojí za záujem - napriek tomu, že je niekedy takmer banálna. Zaujímajú ho ľudia odsúvaní na okraj spoločnosti, béčkové filmy, krčmy a pajzle, lacné kérky, hajzlové básne, špinavá muzika, mestské subkultúry, ziny, graffiti, tabu, všetko to, čo sa pred spoločnosťou snaží človek zamiesť pod koberec. V tomto expresívnom prostredí hľadá vlastnú romantickú estetiku.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
K maľbe sa dostal aj cez „facky“ a potrhané zošity učiteľkami zo základnej školy kvôli „svojskému štúdiu“. To ho vytiahlo do ulice, kde mal chuť spestriť vtedy šedé mestečko. Tak sa z neho stal umelec, ktorý začal vnímať umenie už na základnej škole cez graffiti a streetart, ktoré sám neskôr tvoril. Radim je asi viac menej samouk, no dosť veľa mu dala škola, čo sa týka maľby. Študoval maľbu v ateliéry Maľby na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení u Rastislava Podhorského a Martina Špirca.
Dielo Rajská záhrada je obrazom, ktorý zachytáva performatívnu časť deja, kedy sa Radim snažil zachytiť víziu rajskej záhrady čo najidentickejšie, najautentickejšie a s čistotou svedomia o pravdivosti. Pre Radima pojem „rajská záhrada“ znamená možnosť byť šťastný, nespútaný, spontánny, impulzívny, môcť svojvoľne sa pohybovať priestorom a nadobúdať poznatky všetkého, čo je vôkol. Je to taktiež práca s Radimovou psychickou potrebou odvďačiť sa divákovi čo najbližšie k realistike zobrazenou víziou hmotného, vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny, pocitu strachu z prijatia samotným divákom a predovšetkým započatia rozmýšľania a skúmania maľby, čo je to maľba a čo mu ponúka.
Aktuálna séria diel na výstave 0001 je zameraná na adaptovanie umelých znázornení sveta vo filme. Radim Straka sa rozhodol, že zmapuje všetko. V zmysle úplne všetko. Jeho médiom je maľba a metódou výberu náhoda. Keď sa však nejakého objektu zmocní, vyťaží ho na dreň. Už namaľoval úplne všetkých chrtov tejto planéty, skoro všetky mačiatka a paralelne sa venuje veľkoplošným ženským portrétom.
Výstava 0001 je zameraná na adaptovanie umelých znázornení sveta vo filme. Aktuálna výstava v KC Vozovna - Mezigenerační kulturní centrum na Žižkově v hlavnom meste Českej republiky Prahe, sa venuje téme objatia. V tomto cykle lineárnych japonizujúcich kresieb a malieb, zastúpených na výstave, Radim vychádza zo subjektívneho prístupu k pocitu samoty a zameriava sa na neverbálne formy komunikácie v kontexte medziľudských vzťahov. Ako v komorných formátoch na papieri, tak aj pri veľkoformátových realizáciách na plátne, ktoré sa z času na čas ocitajú aj vo verejnom priestore, možno uvidieť nemé figurálne spletence zápasníkov Jiu-jitsu, ktoré rovnomerne pokrývajú plochu vymedzenú na tvorbu. Radim v surovom prostredí boja paradoxne nachádza romantizované podoby objatia, ktorá stojí na pomedzí postupného uvoľňovania napätia, na hrane medzi zaspávaním a nebezpečným zovretím bojovníkov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku