
Monografia Ľuboša Blahu "Späť k Marxovi?" predstavuje rozsiahlu a podnetnú analýzu súčasného ľavicového myslenia, teórií spravodlivosti, sociálneho štátu a ekonomickej demokracie. Kniha sa zaoberá nielen Marxovou filozofiou a neomarxizmom, ale aj aktuálnymi hodnotovými otázkami, ktorým čelí súčasná ľavica. Autor kriticky analyzuje koncepcie významných amerických filozofov ako John Rawls, Robert Nozick a Amartya Sen, a zamýšľa sa nad budúcnosťou ľavicového myslenia a inštitúcie sociálneho štátu.
Názov "Späť k Marxovi?" je zámerne provokatívny, najmä v kontexte slovenskej spoločnosti a vedeckej komunity, kde môžu pretrvávať iracionálne predsudky voči Marxovej filozofii. Blaha sa pýta, či je čas prekonať tieto predsudky a začať nanovo pracovať s myšlienkami jedného z najvplyvnejších svetových filozofov. Kniha tak otvára priestor pre diskusiu o relevantnosti Marxovho diela pre súčasné spoločenské a politické výzvy.
Monografia ponúka obšírny prierez moderným ľavicovým myslením, ktorý môže byť inšpiráciou pre sociálnu demokraciu aj radikálnu ľavicu. Blaha sa venuje rôznym aspektom ľavicovej politiky a filozofie, vrátane teórií spravodlivosti, sociálneho štátu a ekonomickej demokracie. Kriticky analyzuje koncepcie analytického marxizmu a sociálneho liberalizmu, a ponúka vlastné pohľady na tieto problematiky.
Kniha je rozdelená do troch hlavných častí, ktoré sa venujú rôznym aspektom teórie spravodlivosti a ľavicového myslenia:
Prvá časť knihy sa zameriava na podrobné predstavenie inštitúcie sociálneho štátu. Autor analyzuje historický vývoj sociálneho štátu, jeho rôzne modely a funkcie, ako aj súčasné výzvy, ktorým čelí. Blaha sa zaoberá otázkami financovania sociálneho štátu, jeho vplyvu na ekonomiku a spoločnosť, a jeho úlohy pri zabezpečovaní sociálnej spravodlivosti a rovnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o náhradnej starostlivosti
Druhá časť knihy ponúka analýzu a kritiku Rawlsovej teórie spravodlivosti, ktorá patrí medzi najvplyvnejšie teórie spravodlivosti 20. storočia. Blaha sa zaoberá Rawlsovým konceptom "závoju nevedomosti", princípmi spravodlivosti, a jeho argumentáciou v prospech egalitárneho liberalizmu. Kriticky analyzuje Rawlsove myšlienky a porovnáva ich s neomarxistickými príspevkami k sociálnej spravodlivosti.
Tretia časť knihy sa venuje analýze hodnôt slobody, vlastníctva, efektivity a ekonomickej demokracie. Autor polemizuje s pravicovými teoretikmi v súvislosti s týmito hodnotami a ponúka vlastnú koncepciu, t. j. antiakcidentálnu teóriu spravodlivosti postavenú na koncepte čistého úsilia. Blaha sa snaží nájsť rovnováhu medzi rôznymi hodnotami a princípmi, a formulovať teóriu spravodlivosti, ktorá by bola relevantná pre súčasnú spoločnosť.
Kniha je inšpirovaná humanistickým marxizmom, egalitárnym liberalizmom a komunitarizmom. Autor sa snaží spojiť rôzne prúdy ľavicového myslenia a nájsť spoločné východiská pre riešenie súčasných spoločenských problémov. Blaha argumentuje, že hodnota sociálnej spravodlivosti predstavuje podstatu ľavicového myslenia a politiky.
Okrem čisto filozofických reflexií čitateľ v knihe môže nájsť aj analýzu tzv. výrobnej samosprávy (napr. baskitská korporácia Mondragón), obhajobu demokratického socializmu, sociálneho štátu, ekonomickej demokracie, či pozitívnej diskriminácie. Autor sa zaoberá praktickými aspektmi ľavicovej politiky a ponúka konkrétne návrhy na zlepšenie spoločnosti.
Blaha analyzuje príklad baskitskej korporácie Mondragón ako úspešný model výrobnej samosprávy, kde majú zamestnanci podiel na riadení a zisku firmy. Autor argumentuje, že výrobné samosprávy môžu prispieť k ekonomickej demokracii a zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Sociálny fond a dochádzanie
Kniha obhajuje demokratický socializmus ako alternatívu ku kapitalizmu, ktorá by mohla zabezpečiť väčšiu sociálnu spravodlivosť a rovnosť. Blaha sa zaoberá rôznymi modelmi demokratického socializmu a argumentuje, že je možné vytvoriť spoločnosť, kde by boli ekonomické zdroje spravodlivejšie rozdelené a kde by mali občania väčší vplyv na politické a ekonomické rozhodovanie.
Autor sa zaoberá aj otázkou pozitívnej diskriminácie, ktorá má za cieľ prekonávať nerovnosti a znevýhodnenia, ktorým čelia určité skupiny obyvateľstva. Blaha argumentuje, že pozitívna diskriminácia môže byť legitímnym nástrojom na dosiahnutie rovnosti, ak je správne nastavená a zameraná na najviac znevýhodnené skupiny.
Prof. František Novosád sa vyjadril, že „monografia Ľuboša Blahu je zatiaľ najobsiahlejším slovenským príspevkom k teórii spravodlivosti, ktoré boli formulované v anglosaskom jazykovom prostredí“. Doc. Ladislav Hohoš dodáva, že „Blahova práca je naozaj inšpiratívna, prekonáva ideologické mimikry súčasnosti a celkom určite prispeje ku kultivácii a obohateniu diskurzu v oblasti politickej filozofie.
Prečítajte si tiež: Ochrana súkromia na Facebooku