Starnutie populácie na Slovensku: Demografická výzva a budúce trendy

Slovensko čelí výraznej demografickej zmene - starnutiu populácie. Tento jav má ďalekosiahle dôsledky pre rôzne aspekty spoločnosti, od dôchodkového systému a trhu práce až po zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Vývoj starnutia populácie na Slovensku

Slovenská populácia za posledných 20 rokov výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2001 tvorili obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) na Slovensku 11,4 percenta. V roku 2011 sa tento podiel zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahol 17 percent. Index starnutia, ktorý vyjadruje pomer medzi osobami v poproduktívnom veku a osobami v predproduktívnom veku, exponenciálne rastie pri každom sčítaní. Najnižší index starnutia podľa SODB 2021 vykazuje Prešovský kraj (81,21), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 žije 119 815 (14,81 percenta) obyvateľov v poproduktívnom veku. Najvyšší index starnutia zaznamenali v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 (18,63 percenta) obyvateľov. Medzi jednotlivými sčítaniami tam najviac vzrástol aj podiel osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku.

Príčiny starnutia populácie

Intenzívne starnutie obyvateľstva Slovenska je spôsobené najmä výrazným znížením pôrodnosti počas posledných troch desaťročí. V druhej polovici minulého storočia patrilo Slovensko ku krajinám s najvyššou pôrodnosťou v Európe, čo sa prejavilo mladou vekovou štruktúrou. Generácie narodené po roku 1990 sú počtom zhruba polovičné, čo spôsobuje intenzívne starnutie.

Silná povojnová generácia rodičov bola posilnená spoločenskými pomermi, ktoré v tom čase panovali v Československu. Začala sa normalizácia, nebola sloboda voľby, možnosti pre mladú generáciu boli veľmi obmedzené. Rodina bola jedna z mála tolerovaných, ba dokonca podporovaných aktivít. Kombinácia početných rodičovských generácií a spoločenských pomerov stojí za veľmi početnými generáciami narodenými po roku 1970. Pomohli aj štátne opatrenia, ktoré mali podporiť pôrodnosť.

Husákove deti prišli do veku najvyššej pôrodnosti už v zmenených spoločenských podmienkach. Prišla sloboda, možnosť voľby, nové možnosti realizácie a ľudia začali odkladať narodenie detí, zakladanie rodiny. To spôsobilo, že rodiny mali menej detí, prípadne aj žiadne, podľa toho, ako sa vyvinula ich životná situácia. Dôsledkom bol výrazný prepad pôrodnosti v 90. rokoch, ktorý v miernejšej forme pokračoval aj ďalej. Najnižšie hodnoty pôrodnosti na Slovensku evidujeme okolo roku 2000. Následne sa pôrodnosť mierne zvyšovala, ale stále je veľmi výrazne pod záchovnou hranicou. Pôrodnosť je teda stále nízka na to, aby sa spomalil proces starnutia. O jeho zastavení nemôže byť ani reč.

Prečítajte si tiež: Kam cestovať?

V roku 2023 klesol počet narodených detí pod hranicu 50-tisíc.

Dôsledky starnutia populácie

Starnutie populácie má významné dôsledky pre rôzne oblasti života na Slovensku.

Dôchodkový systém

Starnutie populácie predstavuje značnú záťaž pre dôchodkový systém. S rastúcim počtom dôchodcov a klesajúcim počtom pracujúcich sa znižuje pomer medzi prispievateľmi a poberateľmi sociálneho poistenia. To ohrozuje finančnú udržateľnosť dôchodkového systému a môže viesť k potrebe zvyšovania veku odchodu do dôchodku alebo znižovania dôchodkov.

Trh práce

Starnutie populácie vedie k znižovaniu počtu osôb v produktívnom veku, čo spôsobuje nedostatok pracovnej sily. To môže mať negatívny dopad na hospodársky rast a konkurencieschopnosť Slovenska. Riešením môže byť podpora zamestnávania starších osôb, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácia pracovnej sily, ako aj prilákanie zahraničných pracovníkov.

Zdravotná a sociálna starostlivosť

Staršia populácia zvyšuje nároky na poskytovanie a dostupnosť zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Je potrebné prispôsobiť infraštruktúru, služby a financovanie zdravotníctva a sociálnych služieb potrebám rastúceho počtu seniorov.

Prečítajte si tiež: Kam na výlet? Inšpirujte sa!

Zmeny v spoločnosti

Starnutie populácie ovplyvňuje aj fungovanie spoločnosti ako celku. Je potrebné prispôsobiť bývanie, infraštruktúru a služby potrebám starších ľudí. Dôležité je aj podporovať aktívne starnutie a zapájanie seniorov do spoločenského života.

Predpokladaný vývoj do budúcnosti

Slovensko sa v priebehu pár desaťročí výrazne zmení a ľudia nad 65 rokov budú od roku 2045 druhou najpočetnejšou skupinou v obyvateľstve. Mnohé veci v spoločnosti sa nejakým spôsobom budú prispôsobovať potrebám narastajúceho počtu seniorov. Váhu seniorov bude cítiť viac aj cez voľby, budú totiž tvoriť významnú voličskú skupinu.

Intenzita starnutia bude kulminovať okolo roku 2035, čiže zhruba v priebehu desiatich rokov. Bude to obdobie, keď budú v populácii zastúpené obidve silné generácie z druhej polovice 20. storočia. Povojnová generácia bude v najvyššom veku a do poproduktívneho veku začnú prechádzať Husákove deti. Po roku 2035 bude starnutie prebiehať miernejšie, pretože povojnová generácia bude vymierať. No a keď sa z populácie vytratí aj generácia Husákových detí, čo bude okolo roku 2060, tak sa starnutie zastaví.

Okolo roku 2060 sa starnutie obyvateľstva zastaví. Aj keď ide o pomerne vzdialené obdobie a môžu nastať viaceré udalosti, ktoré dnes nevieme predvídať, ide o veľmi pravdepodobný scenár, keďže veková štruktúra obyvateľstva má silnú zotrvačnosť. S veľkou pravdepodobnosťou môžeme predpokladať, že po roku 2060 bude nasledovať stagnácia vo vekovej štruktúre obyvateľstva a až tesne pred rokom 2080 by sa mohol priemerný vek obyvateľov začať znižovať, pričom predpokladáme, že nepôjde o znižovanie výrazné.

Riešenia a opatrenia

Starnutie populácie je komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia. Je potrebné prijať opatrenia na viacerých úrovniach, aby sa zmiernili negatívne dôsledky starnutia a využili príležitosti, ktoré starnutie prináša.

Prečítajte si tiež: Ktorá krajina vedie v sociálnej starostlivosti?

Podpora pôrodnosti

Jedným z kľúčových opatrení je podpora pôrodnosti. Je potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre rodiny s deťmi, aby sa zvýšil počet narodených detí. To zahŕňa finančnú podporu, dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti, flexibilné pracovné podmienky a podporu zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Zvyšovanie zamestnanosti starších osôb

Je potrebné podporovať zamestnávanie starších osôb a vytvárať im podmienky pre aktívne starnutie. To zahŕňa zvyšovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu, prispôsobovanie pracovných podmienok a odstraňovanie diskriminácie na základe veku.

Reforma dôchodkového systému

Je potrebné reformovať dôchodkový systém, aby bol finančne udržateľný aj v podmienkach starnutia populácie. To môže zahŕňať zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, znižovanie dôchodkov alebo zvyšovanie príspevkov do dôchodkového systému.

Prilákanie zahraničných pracovníkov

Prilákanie zahraničných pracovníkov môže pomôcť zmierniť nedostatok pracovnej sily spôsobený starnutím populácie. Je potrebné vytvoriť legislatívne a pracovné podmienky pre príchod cudzincov a zabezpečiť ich rýchlu integráciu do spoločnosti.

Podpora aktívneho starnutia

Je potrebné podporovať aktívne starnutie a zapájanie seniorov do spoločenského života. To zahŕňa podporu zdravého životného štýlu, vzdelávania, kultúrnych a športových aktivít, ako aj dobrovoľníctva a medzigeneračnej spolupráce.

Investície do zdravotnej a sociálnej starostlivosti

Je potrebné investovať do zdravotnej a sociálnej starostlivosti, aby sa zabezpečila dostupnosť a kvalita služieb pre starších ľudí. To zahŕňa budovanie nových zariadení, zvyšovanie počtu zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, ako aj rozvoj inovatívnych foriem starostlivosti.

Aktívne starnutie ako kľúč k úspešnému zvládnutiu demografických zmien

Slovensko sa dnes v rámci EÚ27 radí ku krajinám s najdynamickejšie rastúcim zastúpením seniorskej zložky spoločnosti a predpokladá sa, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradí ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie. Priemerný vek seniorskej časti obyvateľstva Slovenska dosiahne takmer 78 rokov. Prebiehajúce zmeny demografickej štruktúry nášho obyvateľstva môžu viesť k domino efektu - k prehĺbeniu medzigeneračného vzďaľovania sa, zhoršeniu kvality života ľudí akéhokoľvek veku a k nárastu spoločenského napätia. V záujme predchádzať týmto nežiadúcim efektom procesu starnutia populácie sa formuje potreba podporovať verejnými politikami ľudí všetkých vekových kategórií a hľadať cesty využívania ich potenciálu v celom životnom cykle, čo je základ budovania udržateľných spoločností.

Aktívne starnutie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom podporiť kvalitu života ľudí v priebehu ich starnutia“. Práve koncept aktívneho starnutia (najnovšie sa hovorí komplexnejšie o koncepte zdravého a aktívneho starnutia) je odpoveďou medzinárodnej odbornej komunity na príležitosti a výzvy vyplývajúce z prebiehajúcich demografických zmien, ktoré sa, okrem Slovenska, týkajú aj ostatných vyspelých krajín západného sveta. V súlade so zmenou celospoločenských podmienok predstavuje spôsob, akým by mali ľudia starnúť. Pod aktívnym starnutím sa rozumie angažovanie sa v rozličných sférach spoločnosti a živote človeka - na trhu práce, vo verejnom živote (na úrovni komunity, obce, občianskeho či politického života), ale aj vo sfére rodinného života a vlastného rozvoja.

Nový prístup k starnutiu nepredstavuje len spôsob, ako sa vyrovnať s populačným starnutím a jeho celospoločenskými následkami, ale prináša benefity i pre samotných starších ľudí. Aktívny spôsob starnutia prispieva k zvyšovaniu kvality ich života v rozličných aspektoch - v oblasti zdravia, osobnej autonómie, či životnej spokojnosti. Podporuje využitie ich vlastného potenciálu v postupne predlžujúcej sa dobe dožitia a života v zdraví.

Podľa dostupných dát Indexu aktívneho starnutia z roku 2016, ktorý sleduje pokrok v úrovni zavádzania konceptu aktívneho starnutia do spoločnosti a využívania potenciálu starších ľudí, však Slovensko aj naďalej zaostáva za európskym priemerom, umiestnilo sa na 21. mieste z 28 krajín Európskej únie. V záujme zachovania a budovania udržateľnosti našej spoločnosti musí byť preto podpora aktívneho starnutia nielen trvalou politickou prioritou, ale aj najširším verejným záujmom. Demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030. Ide v poradí už o druhý strategický dokument svojho druhu, schválený vládou Slovenskej republiky koncom roka 2021 a priamo nadväzujúci na Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Predstavuje národný nástroj pre politiky aktívneho starnutia.

tags: #slovensko #demografia #starnutie #populácie