Započítanie väzby do trestu odňatia slobody v slovenskom trestnom práve

Tento článok sa zaoberá problematikou započítania väzby do trestu odňatia slobody v slovenskom trestnom práve. Analyzuje relevantnú legislatívu, judikatúru a komparuje slovenskú právnu úpravu s právnymi úpravami vybraných štátov.

Úvod do problematiky

Problematika započítania väzby do výkonu trestu odňatia slobody je dôležitou súčasťou trestného práva. Zaisťuje, aby osoba odsúdená za trestný čin bola spravodlivo potrestaná, pričom sa zohľadňuje čas, ktorý už strávila vo väzbe. Väzba predstavuje obmedzenie osobnej slobody pred právoplatným odsúdením, preto je jej započítanie do trestu odňatia slobody spravodlivé a logické.

Právna úprava započítania väzby v slovenskom práve

1. Problematika započítania väzby do výkonu trestu odňatia slobody, je výslovne upravená v § 45 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) tak, že „ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, ak je to vzhľadom na druh uloženého trestu možné.“ Ide o realizáciu zásady ne bis in idem. Započítanie je v takomto prípade obligatórne a započítať sa musí celá doba trvania väzby, pretože súd nemá na výber v otázke nezapočítania určitej doby, resp.

Z ustanovenia § 45 ods. 1 Trestného zákona (ust. § 38 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006) je zrejmé, že ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. Z citácie tohto ustanovenia trestného zákona i platnej judikatúry, započítanie doby strávenej vo väzbe do uloženého trestu v zmysle … Právna veta je skrátená.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by b … Právna veta je skrátená.

Princípy započítania väzby

V zmysle platnej judikatúry započítanie doby vo väzbe do uloženého trestu podľa § 45 ods. 1 TZ prichádza do úvahy len vtedy, keď bol páchateľ vo väzbe v tom konaní, v ktorom došlo k jeho odsúdeniu (V2/1986). Pritom nie je rozhodujúce, či išlo o väzbu, ktorá trvala nepretržite až do nástupu trestu alebo len o určitý časový úsek v priebehu trestného konania, resp. viacero takýchto úsekov.ČENTÉŠ, J. a kol. 2014. Trestný poriadok - veľký komentár. Žilina. EUROKÓDEX, s r. o. Žilina. 2014. 944 s. ISBN 978-80-8155-021-8. s. 722. Preto v prípade, ak došlo k spojeniu dvoch vecí na základe § 21 ods. 3 TP, pričom zo začiatku bol odsúdený väzobne stíhaný pre iný skutok, ako pre ten, pre ktorý bol po spojení vecí „vo finále“ aj právoplatne odsúdený, je možné do uloženého trestu započítať len čas strávený vo väzbe, ktorý odsúdený vykonával v tejto trestnej veci. s predplateným prístupom.Autor: JUDr. zo dňa 12.

Prečítajte si tiež: Postavenie advokáta ako opatrovníka

• Obligatórnosť započítania: Ak sú splnené podmienky, započítanie je povinné a súd nemá možnosť rozhodnúť o nezapočítaní.
• Celá doba trvania väzby: Započíta sa celá doba trvania väzby, bez ohľadu na to, či väzba trvala nepretržite alebo len určité časové úseky.
• Konanie, v ktorom došlo k odsúdeniu: Väzba sa započíta len vtedy, ak bola vykonávaná v konaní, v ktorom došlo k odsúdeniu.

Súhrnný a úhrnný trest

Ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo § 52 ods. 1 Tr. zák. predtým, ako bol uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za nepodmienečný. Z tohto vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu (§ 44 Tr. zák.), uloží - v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu prísnejší súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží podľa § 49, § 50 Tr. zák. prípadne podľa … Právna veta je skrátená.

Obvinenému bol uložený trest odňatia slobody plne v súlade s ustanovením § 43 Tr. zák., ktoré vo svojej podstate znamená obmedzenie, ktoré limituje maximálnu možnú výmeru trestu, ktorý sa má obžalovanému uložiť v prípade, než bol predchádzajúci trest uložený skorším rozsudkom vykonaný. Z povahy veci vyplýva, že ustanovenie § 43 Tr. zák. sa vzťahuje len na tresty odstupňovateľné (trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest vyhostenia). Použitie tohto obmedzenia prichádza do úvahy len v prípade recidí … Právna veta je skrátená.

Vyššia spoločenská nebezpečnosť trestných činov je vyjadrená aj zvýšením trestnej sadzby podľa § 35 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona u páchateľov, ktorým je ukladaný úhrnný, resp. súhrnný trest odňatia slobody za úmyselné trestné činy spáchané dvomi alebo viacerými skutkami (asperačná zásada). 2. Princípu odmeňovania advokátov v trestnom konaní podľa advokátskej tarify zodpovedá, aby významnejšia úloha advokáta a náročnosť jeho úkonov bola zohľadnená vo výške odmeny aj tým, že sa pri sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci prihliadne na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby … Právna veta je skrátená.

Započítanie väzby v zahraničí

Legislatíva ako aj prax štátov „Schengenu“ nie je v tomto smere identická. V našom príspevku sa bližšie pozrieme na problematiku započítavania doby trvania väzby podstúpenej v zahraničí, najmä na otázku, v akom pomere zohľadňovať fakt, že väzba obvineného bola vykonávaná v podmienkach, ktoré nezodpovedajú štandardom, ktoré sú u nás, respektíve v ďalších štátoch „Schengenu“ takpovediac bežné. Ide o podmienky, ktoré musia napĺňať minimálny štandard, ktorý nie je v rozpore s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv (ďalej len „EDĽP“). Zákonite sa preto naskytá otázka, ako postupovať v prípadoch, ak jednotlivé krajiny Európy, ale i sveta nezabezpečujú rovnaký štandard pre väzbu obvineného, a či vôbec je možné pri väzbe v cudzine následne spomenutý faktor zohľadňovať v rámci započítania do výkonu trestu. Preto sa zameriame na započítanie väzby, ktorá celkom alebo sčasti trvala v zahraničí. Spomenuté zahraničné právne úpravy poskytujú odlišný pohľad v tejto problematike, ako tie naše, a preto môžu byť cenným zdrojom informácií, resp. inšpirácií pre našu legislatívu. Po objasnení slovenskej legislatívy sa preto zameriame na právne úpravy troch vybraných po nemecky hovoriacich krajín, konkrétne Rakúska, Nemecka a Švajčiarska, ktoré budeme v komparatívnom pohľade porovnávať so Slovenskou republikou.

Proces dokazovania a zásada voľného hodnotenia dôkazov

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení … Právna veta je skrátená.

Prečítajte si tiež: Nemocenské poistenie a jeho zneužitie

Obnova konania

Inštitút obnovy konania nemôže nahrádzať iné právne inštitúty, napr.

Podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona kto sa dopustí verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, hrob alebo iné pietne miesto alebo hrubým spôsobom ruší zhromaždenie alebo obrad občanov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 234 ods. 1 Trestného zákona trestného činu lúpeže sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Konanie páchateľa (objektívn … Právna veta je skrátená.

Časová pôsobnosť Trestného zákona

Bolo povinnosťou oboch súdov skúmať s prihliadnutím na ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ako aj § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, ktoré upravujú časovú pôsobnosť, či použitie nového zákona ako celku, t.j. tak z hľadiska ustanovení osobitnej časti, ako aj všeobecnej časti Trestného zákona, nie je pre obvineného priaznivejšie. Aj podľa názoru dovolacieho súdu sú správne úvahy obvineného, že ustanovenia nového zákona sú pre neho priaznivejšie, ktorá skutočnosť vyplýva už z jednoduchého porovnania základných trestných sadzieb. Použitie tzv. asperačnej zás … Právna veta je skrátená.

Prečítajte si tiež: Dĺžka PN pri trestnom čine

tags: #trestný #poriadok #započítanie #väzby #do #trestu