
Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku výživného na Slovensku, a to zohľadnením rôznych druhov vyživovacej povinnosti, právnych predpisov a praktických postupov pri vymáhaní výživného. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexné a zrozumiteľné informácie, ktoré mu pomôžu orientovať sa v tejto zložitej oblasti rodinného práva.
Vyživovacia povinnosť predstavuje jeden zo základných pilierov rodinnoprávnych vzťahov. V slovenskom právnom poriadku je upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť zabezpečuje uspokojovanie materiálnych potrieb v rodinných vzťahoch.
Zákon o rodine rozlišuje niekoľko druhov vyživovacej povinnosti:
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jedným z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Každý rodič má povinnosť vyživovať svoje dieťa, pričom táto povinnosť má niekoľko foriem. Rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé, a to bez ohľadu na jeho vek. Rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri dlžnom výživnom?
Schopnosť živiť sa znamená, že ide o trvalý stav. Dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká taktiež v prípade smrti dieťaťa. Z hľadiska prípravy dieťaťa na povolanie je možné konštatovať, že vyživovacia povinnosť rodičov zaniká dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, t. j. prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko vo všeobecnosti platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Hlavnými faktormi výšky výživného je miera schopnosti, možností a majetkových pomerov rodiča.
Čo sa týka schopností rodiča, tak za tieto je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia. Tento zárobok je ďalej nutné modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívne vlastnosti rodiča (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, prax, skúsenosti v obore a iné). V prípade, ak rodič zmenil svoje zamestnanie za menej výhodné, tak súd preveruje z akého dôvodu tak došlo. Ak súd zistí, že k takejto zmene zamestnania nedošlo napr. v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, bude vychádzať z príjmov rodiča pred zmenou zamestnania.
Hlavným predpokladom určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb dieťaťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Opakujúce pravidelné mesačné platby ako aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac.
V prípade, ak to teda majetkové pomery rodiča dovoľujú, je možné priznať okrem spotrebného mesačného výživného aj osobitné splátky výživného. Tieto budú následne poukazované v prospech špeciálne bankového účtu dieťaťa, zriadeného v jeho prospech rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Cieľom tohto výživného je vytváranie úspor dieťaťa a môže byť použitý len výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Postup pri exekúcii výživného
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).
Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, je potrebné pristúpiť k vymáhaniu výživného. Existuje niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť.
Ak máte právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým bola určená výška výživného, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu na vymoženie zameškaného výživného môže vykonať súdny exekútor. Návrh na vykonanie exekúcie spíše ktorýkoľvek súdny exekútor. Poplatok za spísanie návrhu je 16,50 € plus DPH, ktoré budú následne pridelený súdny exekútor vymáhať od povinnej osoby.
Súdny exekútor má rôzne možnosti, ako vymôcť dlžné výživné, napríklad:
Prečítajte si tiež: Vymáhanie dlžného výživného
V prípade, ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, môžete podať žiadosť o náhradné výživné. Náhradné výživné je suma poskytnutá štátom namiesto povinnej osoby na zabezpečenie výživy oprávneného dieťaťa. Podmienkou je, že príjem žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, nie je vyšší ako 2,2-násobok sumy životného minima žiadateľa a fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne.
V súlade s ust. § 207 Trestného zákona môžete podať trestné oznámenie z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy totiž zaniká, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Neplnenie vyživovacej povinnosti je trestné len pokiaľ povinný rodič si neplná túto povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov.
Môžete sa obrátiť aj na Centrum právnej pomoci, ktoré poskytuje bezplatné právne poradenstvo a zastupovanie osobám, ktoré si nemôžu dovoliť platiť advokáta.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To platí aj po dosiahnutí plnoletosti. Ak plnoleté dieťa študuje na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.
V konaní o určenie výživného na plnoletú osobu, môže súd zvýšiť výživné na základe zmeneného návrhu uskutočneného v priebehu súdneho konania aj spätne za obdobie pred podaním návrhu na zmenu, ak časové obdobie, ktorého sa zvýšenie výživného týkalo, spadalo do obdobia po podaní samotného návrhu na začatie konania.
Súdnym rozhodnutím možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Ak ide o výživné pre maloleté deti a sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, možno priznať výživné i za uplynulé obdobie, najdlhšie za tri roky späť od tohto dňa začatia konania o určenie výživného.
Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne.
Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.