
Dlžné výživné je problém, ktorý postihuje mnohé rodiny. Často sa vyskytujú otázky ohľadom vymáhania dlžného výživného, úrokov z omeškania, exekúcií a iných súvisiacich záležitostí. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu problematiky dlžného výživného na Slovensku. Bude sa venovať právnym aspektom, možnostiam vymáhania, ako aj praktickým radám pre osoby, ktorých sa táto situácia týka.
Podľa ustanovení zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Ďalej platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Ak povinný rodič neplatí výživné riadne a včas, existuje niekoľko krokov, ktoré možno podniknúť:
Exekúciu výživného vykonáva súdny exekútor na základe poverenia súdu. Exekútor má rôzne možnosti, ako vymôcť dlžné výživné, napríklad:
Spôsob vymoženia dlžného výživného určuje súdny exekútor spravidla podľa osobných a majetkových pomerov povinného rodiča.
Prečítajte si tiež: Ako znížiť úrok na hypotéke
Právo na výživné sa nepremlčuje. To znamená, že nárok na výživné trvá bez ohľadu na to, ako dlho povinný rodič neplatí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Vo veci vymáhania dlžného výživného platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Iná je situácia pri pravidelných platbách tzv. bežného výživného. V tomto prípade je premlčacia doba tri roky.
V prípade omeškania s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu má oprávnený rodič právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Výška úrokov z omeškania je stanovená právnymi predpismi a môže sa meniť.
V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné odpočítať od sumy dlžného výživného sumu, ktorú povinný rodič vynaložil na nákup oblečenia alebo iných potrieb pre dieťa. Vo všeobecnosti platí, že kupovanie rôznych darov nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti. Dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak otcovi nezapočítal do plnenia vyživovacej povinnosti ním prezentované dary pre maloletého. Dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov boli rozhodne prínosom pre maloletého.
Vyživovacia povinnosť voči dieťaťu zaniká, keď sa dieťa stane schopné samo sa živiť. To znamená, že dieťa má dostatočný príjem na pokrytie svojich životných potrieb. Ak zomrie rodič, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zaniká podľa Občianskeho zákonníka. Po smrti povinného rodiča už výživné nebude strhávané z dôchodku a plnoleté dieťa nebude môcť nárokovať tieto sumy od dedičov, pretože povinnosť zanikla so smrťou rodiča. Akékoľvek budúce výživné po smrti povinného rodiča už dieťa nemá nárok uplatňovať.
Prečítajte si tiež: Analýza nároku na zmluvný úrok z omeškania
Smrťou dlžníka jeho dlhy nezanikajú. Pri výživnom nastáva situácia, že smrťou povinného (rodiča) zaniká síce povinnosť platiť výživné, avšak na dedičov prechádza dlh z výživného, a to vo výške súm výživného splatných k momentu smrti. Preto tieto sumy môže oprávnený rodič požadovať od dedičov.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. To znamená, že ak sa zmení finančná situácia jedného z rodičov alebo sa zmenia potreby dieťaťa, je možné požiadať súd o zmenu výšky výživného. Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Právo na výživné sa nepremlčuje, ale možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné nemožno žiadať spätne, ak vo veci určenia výživného ešte nebolo začaté súdne konanie. Podmienkou na spätné priznanie výživného je začatie súdneho konania. Súdne konanie o výžive maloletého sa začína okamihom podania návrhu na súd.
Súd môže priznať výživné aj spätne, najviac však za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu. Takýmto relevantným dôvodom je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť si nárok.
Oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky na výživnom a samotné oddlženie nemá vplyv na to, aby otec detí nemusel platiť výživné. Platenie výživného je zákonná povinnosť rodiča.
Prečítajte si tiež: Ak veriteľ odmietne plnenie