Dobrovoľné Uznanie Vlastníctva: Podmienky a Postupy na Slovensku

Vlastníctvo nehnuteľnosti je významné právo, ktoré so sebou prináša nielen výhody, ale aj povinnosti. Často sa stáva, že situácia okolo vlastníctva je komplikovaná, napríklad pri hypotékach, rozvodoch, alebo dedičstvách. V takýchto prípadoch je dôležité poznať podmienky a postupy dobrovoľného uznania vlastníctva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike na Slovensku, pričom vychádza z reálnych príkladov a právnych predpisov.

Úvod

V trhovom hospodárstve, kde zmluvná voľnosť a sloboda podnikania dominujú, sa zvyšuje riziko nesplnenia záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty na posilnenie postavenia veriteľa a zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávok. Medzi tieto inštitúty patrí aj dobrovoľné uznanie vlastníctva, ktoré môže byť kľúčové pri riešení majetkových sporov.

Hypotéka a Spoludlžníci

Častým prípadom je situácia, keď dvaja spoludlžníci majú hypotéku na nehnuteľnosť, ale jeden z nich prestane prispievať na splátky. Ak ste dvaja spoludlžníci a neboli ste manželia, platí, že každý z vás sa má podieľať na platení hypotéky v rovnakom podieli, pokiaľ nie je medzi vami iná dohoda. Ak platíte celú hypotéku len Vy, máte právo požadovať polovicu z každej splátky od druhého spoludlžníka. Dôležité je však dávať pozor na premlčanie.

V takýchto prípadoch je možné donútiť spoludlžníka k plateniu súdnou cestou. Vášmu spoludlžníkovi vznikla zmluvná povinnosť podieľať sa na platení 1/2 splátok, a keď si túto svoju povinnosť neplní dobrovoľne môžete ho k tomu donútiť súdnou cestou. Z tejto svojej povinnosti sa nemôže žiadnym spôsobom vyhovoriť. V prípade úspechu v konaní vám súd prizná aj nárok na náhradu trov súdneho konania.

Kúpa Nehnuteľnosti Počas Manželstva

Ďalšou častou situáciou je kúpa domu počas manželstva, kde na liste vlastníctva je uvedený len jeden z manželov. Ak by si kúpil dom za spoločné peniaze (čo i len z časti), tak aj napriek tomu, že bude uvedený ako vlastník aj on, dom bude spoločný. Spoločné peniaze sú tie, ktoré sú zarobené počas manželstva alebo získané z úveru.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Byt Zapísaný na Brata a Spoločné Splácanie Hypotéky

Príkladom môže byť aj situácia, keď brat a sestra zakúpili dom, v ktorom žijú s rodičmi, ale dom je zapísaný len na brata, pretože v čase nákupu mal prácu iba on. Hypotéku platia spoločne. V takomto prípade je možné vyhotoviť zmluvu, v ktorej bude uvedené, že hypotéku platí aj sestra a preto má na dom rovnaké práva ako on. Cieľom je mať istotu, že v prípade nečakaných okolností má na dom rovnaké práva ako on. Ustanovenie § 151h/ Obč. zákonníka nevylučuje prevod RD resp. Poznamenávame však, že banka ako záložný veriteľ pri neplnení podmienok úver. Súčasne platí, že na Vás ako nadobúdateľa zálohu prechádzajú účinnosťou prevodu práva a povinnosti zo zmluvy o zriadení zálož. práva; aj nadobúdateľ časti nehnuteľnosti musí strpieť výkon zálož. Uvádzame, že úhradou splátok Vami nevznikne Vám vlastnícke právo k nehnuteľnosti priamo zo zákona. Na strane Vášho brata, ak nedôjde medzi Vami k dohode ohľadom vyporiadania doteraz uhradených splátok, na jeho strane vzniká tzv. bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč.

Hypotéka pre Rodičov na Vlastné Meno

Častou situáciou je aj prebratie hypotéky na vlastné meno pre inú osobu, napríklad rodičov. Váš prípad nie je možné ošetriť žiadnou zmluvou. Bez ohľadu na to, či by ste medzi sebou uzatvorili akúkoľvek zmluvu, stále budete ako dlžník u banky vedený Vy a nie Vaši rodičia. Banke ste povinný hradiť splátky v súlade so splátkovým kalendárom, pričom banke je jedno odkiaľ máte na splátku peniaze. Jedinou možnosťou je požiadať o prevedenie celého úveru na Vašich rodičov za rovnakých podmienok, s čím by musela banka súhlasiť.

Príspevky na Hypotéku po Rozchode

Problémy môžu nastať aj po rozchode manželov, keď jeden z nich prestane prispievať na splátky hypotéky na dom, ktorá je evidovaná na jeho meno, a druhý je uvedený ako spoludlžník. Obaja máte povinnosť platiť hypotéku. Pokiaľ ste manželia a nemáte zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak platí, že pokiaľ uhrádza hypotéku len jeden z manželov, akoby ju platili obidvaja, pretože príjem jedného z manželov je príjmom aj druhého. Pokiaľ by ste však chceli, aby ste budúcnosti mohli požadovať polovicu z každej jednej zaplatenej splátky, museli by ste platiť hypotéku z iného zdroja ako zo svojho príjmu, napríklad zo svojich peňazí, ktoré nepatria do BSM alebo pokiaľ by Vám niekto z rodiny daroval peniaze.

Spoluvlastníctvo a Úroky z Hypotéky

Pri kúpe nového rodinného domu s priateľom, kde sa obaja stávajú spoluvlastníkmi, môže nastať problém pri platení úrokov z hypotéky. Založenie spoluvlastníckych vzťahov je postavené na dohode budúcich spoluvlastníkov a prejavenej vôli nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hypotéku, ak tomu správe rozumiem, 50% by ste si museli požičať tak, či tak. (teraz máte k dispozícii 50% kúpnej ceny). Platenie úrokov záleží od Vašej dohody. Dovoľujem si však uviesť, že ak by ste napríklad brali hypotéku len Vy sama, potom by ste ani nemuseli zakladať spoluvlastnícky vzťah. (ten samozrejme nemusíte podľa toho, čo som uviedol vyššie zakladať ani ak Vám prispeje priateľ určitou sumou, no v takom prípade by išlo o Vaše bezdôvodné obohatenie). Záleží, ako som uvádzal, na Vašej vzájomnej dohode a ochote.

Vydržanie Vlastníctva

Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

Príklad z praxe: Vydržanie pozemku

Okresný súd Senica rozsudkom (v poradí druhým) z 28. januára 2009, č.k. 5 C 170/1998-437 určil, že do dedičstva po nebohom Ľ. N. patrí podiel 15/40-in a do dedičstva po nebohom L. N. podiel 15/40-in pozemkov v obci Š., katastrálne územie Š., vytvorených z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. X. vo výmere 14ha 489 m2, novovytvorených geometrickým plánom znalca z odboru zememeračstva, keď presne vo výroku tohto rozhodnutia uviedol parcelné čísla novovytvorených pozemkov, ich kultúru a výmeru. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov konania 17. 909,07 € k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní. Odporcovi uložil zároveň povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 908,29 €, do troch dní.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že pôvodná parcela č. X. v katastrálnom území Š. vo výmere 140489 m2, bola zapísaná v pozemkovej knihe vo vl. č. X. ako podielové spoluvlastníctvo viacerých spoluvlastníkov, pričom matka pôvodných navrhovateľov A. N. bola spoluvlastníčkou v podiele 15/20-in. A. N. zomrela X. a z uznesenia Štátneho notárstva v . z 10. októbra 1962, sp.zn. D 991/62, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. decembra 1962 vyplýva, že uvedenú parcelu (zapísanú vo vložke č.X., parcelné číslo X.) nadobudol do vlastníctva pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N.. Dňa 25. júna 1993 pôvodní navrhovatelia uzavreli dohodu o vyrovnaní dedičských podielov, podľa ktorej podiel 15/40-in z pôvodnej parcely získal L. N. - pôvodný navrhovateľ 2/. Podľa rozhodnutia Obvodného úradu MNV Š.z 2. júla 1970 bola v prospech odporcu vyvlastnená časť pôvodnej parc. č. X. v katastrálnom území Š., o výmere 1 ha 76 árov. V texte tohto rozhodnutia sa uvádza, že ide o nezvestných, prípadne nežijúcich vlastníkov. Náhradu za vyvlastnený pozemok bol odporca povinný zložiť do depozitu na Štátnom notárstve v S., avšak v priebehu súdneho konania nepreukázal, že si túto povinnosť aj splnil.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené vyvlastňovacie konanie neprebehlo riadne a podľa právnych predpisov platných v rozhodnom čase (v roku 1970), nakoľko bolo vedené proti mŕtvym (A. N.), dedičstvo po ktorej bolo už v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení prejednané a nehnuteľnosť vyvlastnená v prospech odporcu bola vo vlastníctve dediča Ľ. N.. Po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení bolo odporcovi vydané stavebné povolenie na stavbu prevádzkových budov na novovytvorenej parc. č. X. dňa 7. februára 1980. Pôvodní navrhovatelia nemali dôvod domnievať sa, že nie sú vlastníkmi parc. č. X.. Odporca sporné nehnuteľnosti, teda časť pôvodnej parc. č. X. v katastrálnom území Š. o výmere 13036 m2 užíval najmenej od roku 1970 a užíva ich doteraz. Rozhodnutie, na základe ktorého malo vlastníctvo k nehnuteľnosti prejsť na odporcu, je rozhodnutím, ktoré nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže sa týkalo niekoho, kto už zomrel (A. N.). Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uzavrel, že odporca vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť (prípadne podielov k nej) vydržaním a vlastnícke právo navrhovateľov, ani ich právnych predchodcov, sa nemohlo premlčať.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že síce dobromyseľnou držbou môže byť aj držba, ktorá sa začala na základe neplatnej listiny, avšak dobromyseľnosť odporcu v konaní preukázaná nebola. Odporca totiž už vo svojej žiadosti o vyvlastnenie nehnuteľnosti adresovanej bývalému MNV Š.uviedol, že vlastníci nehnuteľností, zapísaní v pozemkovej knihe, sú na neznámom mieste alebo nežijú. Pokiaľ orgán rozhodujúci o vyvlastnení mal vedomosť o tom, že v pozemkovej knihe zapísaní vlastníci zomreli, bolo jeho povinnosťou dať podnet na prejednanie dedičstva po zomrelých vlastníkoch. Vyvlastňovacie rozhodnutie vydané roku 1970 však smerovalo proti A. N. (v rozhodnutí dokonca nesprávne uvedené aj jej rodné priezvisko), ktorá zomrela už v roku 1962 a keďže v čase vydania tohto rozhodnutia bol vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti Ľ. N. (dedič), rozhodnutie o vyvlastnení nemohlo byť voči nemu právne účinné. Z dôvodu, že odporca mal vedomosť o smrti právnej predchodkyne pôvodných navrhovateľov, nemohol byť dobromyseľný vo vzťahu k otázke, že mu vyvlastnená nehnuteľnosť patrí. Takúto dobromyseľnosť nemožno predpokladať ani s prihliadnutím na skutočnosť, že viaceré štátne orgány sa k žalovanému od roku 1970 ako k vlastníkovi, prípadne oprávnenému užívateľovi, správali.

Naliehavý právny záujem navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ na danej určovacej žalobe mal preukázaný v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. tým, že bez rozhodnutia súdu nedosiahnu zmenu zápisu vlastníckeho práva v ich prospech v katastri nehnuteľností s poukazom na skutočnosť, že sa priamo určenia vlastníckeho práva k spornému podielu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu domáhať súdnom cestou nemôžu, nakoľko by tým obchádzali prejednanie dedičstva po pôvodných navrhovateľoch (Ľ. a L. N.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. novembra 2009, sp.zn. 9 CoD 48/2009 na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a navrhovateľom 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu v sume 908, 29 € na účet súdu prvého stupňa, do troch dní. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom z 28. mája 2007, č.k. 5 C 170/98-344, ktorým návrhu vyhovel a uvedené rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené uznesením z 15. januára 2008, sp.zn. 9 CoD 69/2007 z dôvodu, že povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bolo upraviť petit návrhu tak, aby rozsudok mohol byť vkladuschopnou listinou a spĺňal osobitné požiadavky podľa katastrálneho zákona.

Odvolací súd dospel k záveru, že napriek pripustenej zmene petitu súdom prvého stupňa uznesením z 10. marca 2008, petit jeho rozsudku naďalej náležitosti vkladuschopnej listiny nespĺňa, avšak s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 3/2003 (podľa ktorého neurčitosť či nezrozumiteľnosť žalobného petitu nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby), vo veci konal. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú na danej určovacej žalobe nesporne naliehavý právny záujem, keďže odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú určenia, že patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Zároveň sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vlastníctvo dediča Ľ. N. k predmetnej parcele bolo zachované. Z dôvodu, že si Ľ. N. neuplatnil reštitučný nárok podľa príslušných ustanovení zákona, jedinou podstatnou otázkou v prejednávanej veci bolo právne sa vysporiadať s tým, či odporca splnil zákonné podmienky pre jej vydržanie podľa zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník ), v znení platnom od 1. januára 1992.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spôsobilý predmet vydržania, keď predmetom vydržania bola časť pozemku ako nehnuteľnosti. Oprávnenosť držby a skutočnosť, že odporca bol oprávneným držiteľom, bola jednoznačne v priebehu konania na súde prvého stupňa preukázaná. Žiadnymi dôkazmi nebola vyvrátená skutočnosť, že odporca sa od roku 1970 správal ako jej vlastník. Odporca nemal vedomosť o tom, že vyvlastňovacie rozhodnutie nie je právoplatné a o tom, že sa navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia, cítia byť vlastníkmi a uplatňujú si vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, sa mohol dozvedieť až z listu pôvodného navrhovateľa 1/ z 18. októbra 1992.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia sa do tohto času o pozemky nezaujímali a odporca preto nemohol vedieť, že pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N., resp. aj pôvodný navrhovateľ 2/, sa cítia byť vlastníkmi predmetnej časti pozemku, parcely č. X.. Ďalším predpokladom pre splnenie podmienok vydržania je skutočnosť, že držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Odporca vstúpil do držby predmetného pozemku dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľnosti - dňom 2. septembra 1970 a nakoľko vydržacia doba pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti je 10 rokov a odporca ju od tohto dátumu mal v držbe, vydržacia doba uplynula už v septembri 1980. V čase, keď pôvodný navrhovateľ 1/ Ľ. N. uplatňoval svoj nárok voči odporcovi, teda keď mu doručil list zo dňa 18. októbra 1992, vydržacia lehota uplynula, keďže odporca mal v držbe nehnuteľnosť 22 rokov. Presvedčenie odporcu ako nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti o tom, že mu vlastnícke právo prináleží, že nejedná protiprávne, je podložené okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia a o jeho dobromyseľnosti. Odporca od vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení riadne predmetnú časť pozemku, parc. č. X. v katastrálnom území Š. užíval, riadne platil dane a poplatky a správal sa k nej ako vlastník. S poukazom na uvedené okolnosti odvolací súd tak dospel k záveru, že odporca uvedené nehnuteľnosti nadobudol vydržaním a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol (§ 220 O.s.p.).

Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Ďalší príklad: Vydržanie polovice nehnuteľnosti

Okresný súd Nitra rozsudkom z 25. januára 2006 č.k. 14 C 78/2000-283 určil, že do dedičstva po Ľ. Š., ktorý zomrel 11. novembra 1969, patrí polovica nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území N. a je označená v geometrickom pláne č. X. z 31. júla 2004 ako novovytvorená parcela č. X. - orná pôda vo výmere X. m2. Zároveň určil, že druhá polovica uvedenej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po H. Š., ktorá zomrela 10. decembra 1977. Rozhodol tiež o trovách konania. Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že právni predchodcovia žalobcov 1/ a 2/ Ľ. Š. a manželka H. Š. nadobudli vlastnícke právo k uvedenej parcele právnym titulom vydržania.

Vychádzal z toho, že manželom A. M. a J. M. bol v rámci prvej pozemkovej reformy po skonfiškovaní majetku pôvodného vlastníka A. M. pridelený na základe prídelovej listiny Štátneho pozemkového úradu v Prahe z 15. augusta 1925 pozemok v katastrálnom území N. vedený ako parcela č. X. - roľa o výmere X. m2, za ktorý zaplatili prídelovú cenu. Pridelený pozemok A. M. a J. M. užívali až do roku 1943, kedy s Ľ. Š. a H. Š. uzavreli (5. apríla 1943) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli okrem uvedenej parcely aj iné nehnuteľnosti. Na základe tejto kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastníctvo Ľ. Š. a manželky H. Š. do pozemkovej knihy, avšak okrem spornej parcely. Ľ. Š. a manželka H. Š. predmetnú parcelu užívali až do roku 1951, kedy vstúpili do družstva a odovzdali ju do užívania JRD K..

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v uzatvorení kúpnej zmluvy z roku 1943 treba vidieť skutočnosť, z ktorej Ľ. Š. a manželka H. Š. vyvodzovali ich vnútorné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Vydržacia doba im v zmysle Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. začala plynúť 5. apríla 1943 a uplynula 31. decembra 1960 a nebola ničím prerušená, ani užívaním pozemku JRD. Rovnako skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola v roku 1957 zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníctvo štátu nenarušila držbu právnych predchodcov žalobcov, lebo v konaní nebolo preukázané, že by sa o tejto skutočnosti (nadobudnutí vlastníctva štátom) vôbec dozvedeli. Žalobcovia 1/ a 2/ preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keďže v prípade vyhovenia ich žalobe môže byť predmetná nehnuteľnosť prejednaná ako dedičstvo po ich právnych predchodcoch. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 148 ods.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 20. februára 2007 sp. zn. 7 Co 91/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, lebo súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, ale vec po právnej stránke neposúdil správne. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že i keď právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/ (Ľ. Š. a H. Š.) užívali spornú parcelu od roku 1943, nenadobudli jej vlastníctvo právnym titulom vydržania v zmysle zákona č. 141/1950 Zb., lebo nesplnili podmienky vydržania (predovšetkým pokiaľ ide o ich dobromyseľnú a nepretržitú desaťročnú vydržaciu dobu). Ľ. Š. a H. Š. od roku 1943 (kedy bol povolený zápis do pozemkovej knihy len vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam, nie však vo vzťahu k spornej parcele) mali vedomosť, že nie sú vlastníkmi spornej parcely, a preto nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vlastnícky patrí.

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ.

#

tags: #dobrovoľné #uznanie #vlastníctva #podmienky