Dočasná starostlivosť o dieťa: Neodkladné opatrenie a jeho podmienky

Konflikty medzi rodičmi, ktorí zabúdajú na záujmy dieťaťa, sú, žiaľ, bežným javom. Deti sa neraz stávajú nástrojom v sporoch medzi manželmi, či už ide o manipuláciu, obmedzovanie kontaktu s druhým rodičom alebo iné formy nátlaku. V extrémnych prípadoch môže jeden z rodičov stratiť kontakt s dieťaťom na dlhé týždne. Práve v takýchto situáciách zohráva dôležitú úlohu inštitút neodkladného opatrenia. V komplikovaných situáciách, ktoré si vyžadujú rýchle riešenia v oblasti starostlivosti o dieťa, zohráva kľúčovú úlohu inštitút neodkladného opatrenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému so zameraním na podmienky, druhy a praktické aspekty neodkladných opatrení v slovenskom právnom poriadku.

Úvod do problematiky neodkladných opatrení

Je bežným javom, že v čase pred rozvodom a aj počas neho manželia spolu nevychádzajú veľmi dobre. Rodičia často zabúdajú na záujem dieťaťa a deti sa často stávajú nástrojom, ktorým si robia manželia naprieky, najmä posielaním maloletého proti druhému rodičovi alebo pri menších deťoch obmedzovaním ich stretávania sa s druhým rodičom. Častokrát situácia naberie také rozmery, že jeden z rodičov sa nestretne so svojim dieťaťom niekoľko týždňov, resp.

Charakteristika a účel neodkladného opatrenia

Neodkladné opatrenie je zabezpečovací inštitút v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.

Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.

Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého

Civilný mimosporový poriadok (CMP) pozná špeciálny inštitút - neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona číslo 161/2015 Z. z. Uznesenie OS BB č. 32P/181/2019-28: „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasného zverenia maloletej do starostlivosti matky súd zamietol. Matka v podanom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej a naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Potreba nariadiť neodkladné opatrenie v tejto časti nie je podľa názoru súdu nevyhnutná. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP predstavuje faktické opatrenie smerujúce k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Jeho nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade starostlivosť maloletej poskytuje matka, ktorá sa s ňou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. To znamená, že maloletej je poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby. Dočasné zverenie maloletej do jej starostlivosti by sa tak minulo svojmu účinku, pretože by len konštatovalo už existujúci právny stav. Súd z obsahu návrhu nezistil, že by boli inak porušované práva maloletého dieťaťa. Otec je pracovne vyťažený a s maloletou sa stretáva len sporadicky. Obavy matky z osoby otca, jeho zmena postojov v otázke starostlivosti o maloletú, nemožnosť dosiahnutia dohody, navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé odstrániť. Súd tiež poukazuje na to, že nezhody a konfliktné prostredie medzi rodičmi samy osebe nezakladajú naliehavú potrebu pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ nedochádza v uvedenom prostredí k ohrozeniu osobnej starostlivosti o maloletú, jej priaznivého fyzického a duševného vývinu. Tento stav však z návrhu nevyplynul. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené primerané podmienky nevyhnutné pre poskytovanie starostlivosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

Prečítajte si tiež: Dočasná pracovná neschopnosť: Ako postupovať

Dočasná úprava styku s maloletým

Rodič pred rozvodom, ktorý nemá dieťa pri sebe, zväčša pracujúci otec, ktorému manželka odopiera styk s dieťaťom, má možnosť požiadať súd o dočasnú úpravu styku s maloletým. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“ Podľa § 361 zákona č. Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je ešte oboznámený so skutkovým stavom veci a preto vychádza z tvrdení navrhovateľa. Je preto potrebné všetky tvrdenia podložiť dôkazmi a najmä riadne osvedčiť, že sú vytvorené podmienky na uvedenú úpravu styku, teda že osoba, ktorá sa ma s maloletými stýkať má s nimi vytvorený vzťah, pozná ich denný režim, zdravotný stav, návyky, záujmy a pod. Súd hľadí aj na stav maloletého. Je v jeho záujme, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia od rodiča v starostlivosti ktorého sa nachádza. Napríklad, ak dieťa nemá vybudovaný vzťah s druhým rodičom a nestretlo sa s ním niekoľko mesiacov mohlo by to u maloletého vyvolať psychickú traumu. Na druhej strane je v záujme maloletého mať kontakt s oboma rodičmi, aby neprišlo k úpadku vzťahu s jedným z nich. Uznesenie OS BB č. k. 32P/190/2019-40 zo dňa 16.8.2019: „V zásade styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré je t. č. vo faktickej osobnej starostlivosti matky, by bol ohrozený alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom.

Zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme každý dobrý rodič keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom.

Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

Náležitosti neodkladného opatrenia upravuje § 326 ods. „Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia,vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné navydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj opotrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, žesúd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by takmal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potrebydočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (čineodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).“ (Uznesenie Mestského súdu Bratislava II, sp. zn.

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije. Návrh by mal obsahovať:

• Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
• Neodkladnú potrebu musíte v návrhu čo najlepšie a najpodrobnejšie zdôvodniť.
• Petit uveďte v návrhu tak, aby bolo jasné čoho sa domáhate. Len príkladom: Ak sa domáhate napríklad styku s dieťaťom je potrebné uviesť presne odkedy dokedy sa má styk realizovať a v ktorých termínoch. Ak sa domáhate výživného uveďte sumu, ktorú požadujete a v odôvodnení podrobne rozpíšte príjmy a výdavky.
• Prílohy: rodný list mal. dieťaťa a ďalšie relevantné dokumenty.

Účinky a trvanie neodkladného opatrenia

Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr. Dočasnosť neodkladného opatrenia je spravidla limitovaná na dobu, dokedy súd nerozhodne rozsudkom vo veci samej. Môže však ísť aj o dlhé mesiace, kedy sa život dieťaťa samozrejme zmení a dieťa sa môže prispôsobiť tejto neodkladnej úprave, ktorá potom čo do rozsahu nebýva často ďaleko od úpravy v rozsudku (zverenie, styk, podstatné rozhodnutie).

Prečítajte si tiež: Podmienky dočasnej starostlivosti o psa v Poprade

Druhy neodkladných opatrení v poručenskej agende

Pre účely tohto článku zúžime druhy neodkladných opatrení len na tie s ktorými sa v praxi stretávame najčastejšie. Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:

• zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti,
• výžive mal. dieťaťa,
• úprave styku rodiča s dieťaťom,
• podstatnej veci starostlivosti mal. dieťaťa.

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti

Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti je čo do dôsledkov pre dieťa snáď najzávažnejším rozhodnutím nielen pri neodkladnej úprave a preto musí súd obzvlášť prísne zisťovať, či sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. V minulosti súdy takéto rozhodnutia vydávali oveľa častejšie a treba povedať, že v mnohých prípadoch aj bezdôvodne čo potom nevyhnutne viedlo k zbytočným zásahom do prirodzeného vývinu dieťaťa. V súčasnosti je stav lepší a väčšina súdov vydanie takéhoto rozhodnutia starostlivo a prísne zvažuje.

Striedavá starostlivosť

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov neodkladným opatrením sa môže javiť ako dobré riešenie pre stabilizáciu rodiny v čase rozpadu vzťahu rodičov, ale nie vždy tomu tak je. Nie v každej rodine je starostlivosť rodičov o dieťa vyvážená, či nebodaj rovnocenná, čo je však prirodzeným predpokladom pre striedavú starostlivosť.

Výživné

Výživné súd určuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú a jeden z rodičov na výživu vôbec, alebo takmer vôbec neprispieva, príp. prispieva nepravidelne. Pri určovaní výživného neodkladným opatrením platia odlišné pravidlá ako pri rozhodovaní rozsudkom, opäť z dôvodu, že súd nevykonáva tak rozsiahle dokazovanie. Preto je zo zákona výška výživného pri neodkladnej úprave modifikovaná pravidlom nevyhnutnej miery, čo v jednoduchom preklade znamená, že výživné nebude plne zodpovedať všetkým opodstatneným výdavkom dieťaťa, ani životnej úrovni rodičov. V praxi sú rôzne prístupy. Jeden z nich je čisto formálny a to, že súd rovno určí minimálne výživné argumentujúc že tým bude naplnená zákonná potreba nevyhnutnosti.

Úprava styku s dieťaťom

Styk súd upravuje neodkladným opatrením spravidla vtedy, keď rodičia spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na úprave styku, výsledkom čoho je úplné alebo výrazné obmedzenie kontaktu jedného rodiča s mal.

Prečítajte si tiež: Tipy a skúsenosti s dočasnou starostlivosťou o mačky

Rozhodovanie o podstatných veciach starostlivosti

Podstatné rozhodnutie rodičov o dieťati možno vždy, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, nahradiť rozhodnutím súdu (§35 ZoR) pričom v niektorých prípadoch je potrebné takéto rozhodnutie vydať bezodkladne s ohľadom na nedostatok času pre riadne rozhodnutie rozsudkom. Môže ísť o rôzne prípady, za zmienku stoja tie najčastejšie, ktoré končia na súde, ako napr. nezhoda rodičov na tom ktorú školu bude dieťa navštevovať.

Čo robiť pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia?

Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.

Dôležité aspekty konania o neodkladnom opatrení

• Rýchlosť konania: Súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
• Vykonateľnosť: Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
• Doručovanie: Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený.
• Osvedčovanie skutočností: Nemožno ho nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

Praktické príklady a rozhodnutia súdov

Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom mimosporovom poriadku umožňuje vydanie neodkladného opatrenia súdu, ak sú splnené zákonné podmienky a požiadavky. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a aby boli opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Právna úprava ustanovuje, že možnosť súdu nariadiť neodkladné opatrenie existuje v dvoch situáciách: ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak existuje obava z ohrozenia exekúcie.

Príkladom je rozhodnutie z oblasti rodinného práva, konkrétne odňatie dieťaťa z náhradnej osobnej starostlivosti starej mamy a jeho premiestnenie do starostlivosti tzv. detského mestečka. Dôvodom bolo, že dieťa odmietalo starú matku, nerešpektovalo ju, neposlúchalo, utekalo z domova a situácia bola pre starú matku nezvládnuteľná. Matka dieťaťa bola vo výkone trestu odňatia slobody a starostlivosť o dieťa nebola schopná zabezpečovať.

Neskôr súd opätovne posudzoval návrh starej mamy, ktorej predmetom bol návrat maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd zistil, že maloletá chce ísť domov k starej mame, v detskom domove nie je spokojná, mnohé si už uvedomila a chce mať so starou matkou dobrý vzťah.

Základné princípy a odporúčania

Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zohľadňuje viaceré faktory, ako napríklad:

• Záujem maloletého dieťaťa: Súd sa vždy riadi záujmom dieťaťa a snaží sa zabezpečiť jeho priaznivý fyzický a duševný vývin.
• Existujúce vzťahy: Súd prihliada na vzťahy medzi dieťaťom a oboma rodičmi, ako aj na vzťahy s inými osobami, ktoré sa o dieťa starajú (napr. starí rodičia).
• Schopnosť rodičov zabezpečiť starostlivosť: Súd posudzuje schopnosť rodičov poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť, vrátane zabezpečenia primeraných podmienok pre jeho vývoj.
• Konfliktné prostredie: Súd zohľadňuje vplyv konfliktného prostredia medzi rodičmi na dieťa a snaží sa minimalizovať negatívne dopady.

Čo robiť, ak matka bráni styku otca s dieťaťom?

V situácii, keď matka bráni otcovi v styku s dieťaťom a existuje obava, že tento stav bude pretrvávať, je vhodné podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku. V takomto návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré preukazujú potrebu neodkladnej úpravy a osvedčujú dôvodnosť nároku na styk s dieťaťom.

Legislatívne zmeny a ich dopad

Návrhy zákonov, ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, si vyžadujú dôkladnú analýzu a pripomienkovanie. Napríklad, pripomienky k návrhu zákona sa týkali terminológie, definície rodiny, právomocí generálneho prokurátora, umiestňovania detí do zariadení a ďalších aspektov náhradnej starostlivosti.

Dôležité je, aby legislatíva zohľadňovala rôzne formy rodiny a zabezpečovala stabilné prostredie pre vývoj dieťaťa.

Judikatúra

Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých a názor neplnoletého dieťaťa vo vyššom veku

Ústavný súd ČR sa vyjadril k otázke, ako musí konajúci súd vo veci starostlivosti o dieťa posudzovať názor maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku blízkom dospelosti.

Nástup do prvého ročníka ZŠ a vzdialenosť rodičov ako prekážka striedavej starostlivosti

Ústavný súd ČR vo svojom náleze vyslovil porušenie práv sťažovateľa, ktorému krajský súd zamietol striedavú starostlivosť z dôvodu nástupu maloletého do prvého ročníka a vzdialenosti rodičov.

Výživné pri striedavej osobnej starostlivosti

Krajský súd v Trenčíne sa vyjadril k tomu, akým spôsobom je nutné určovať výšku vyživovacej povinnosti pri striedavej osobnej starostlivosti.

Prípustnosť dovolania vo veciach o úpravu styku rodiča s dieťaťom

Určenie spôsobu akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery “šité na mieru“ pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch, na ktoré dovolateľka poukazovala, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

Rozsah styku rodiča s dieťaťom

Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.

Prípustnosť dovolania v konaní o úprave styku rodičov s dieťaťom

V rozsudku o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom nejde o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, preto dovolanie nie je prípustné a ide pritom o vec upravenú v Zákone o rodine, kde dovolanie nie je prípustné.

Zákaz styku rodiča s dieťaťom

Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu, § 81 ods. 1 OSP), je naopak konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, § 120 ods. 2 OSP), v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať (§ 178 OSP). Podľa § 163 ods. Z ústavnoprávneho hľadiska nemožno nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zaužívané, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situácie každého jednotlivého maloletého dieťaťa. Je preto vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že rodičia nie sú schopní sa na takomto usporiadaní sami dohodnúť.

Dôvody pre obmedzenie alebo zákaz styku rodičia s dieťaťom

Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.

#

tags: #dočasná #starostlivosť #o #dieťa #neodkladné #opatrenie