Dohodárska práca: Koľko hodín týždenne môžete odpracovať a čo to obnáša?

Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom najčastejšie vzniká prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy. Aké sú pravidlá pre prácu na dohodu, koľko hodín môžete odpracovať a aké odvody sa na vás vzťahujú?

Typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce ide o tieto typy dohôd:

• Dohoda o vykonaní práce (dohoda vymedzená výsledkom)
• Dohoda o pracovnej činnosti (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)
• Dohoda o brigádnickej práci študentov (príležitostná činnosť vymedzená druhom práce)

Pracovný čas pri dohodách

Ako je uvedené v Zákonníku práce, pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Rovnako nie je možné so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Minimálna mzda pri dohodách

V prípade odmeňovania sa na dohodárov, rovnako ako na zamestnancov v pracovnom pomere, sa na nich vzťahuje podľa ustanovenie Zákonníka práce § 119 ods. 1 a ich odmena nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura.

Za každú hodinu práce počas sviatkov tiež dohodárom prináleží dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti.

Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.

Špecifiká jednotlivých druhov dohôd

Dohoda o vykonaní práce

Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín.

To znamená, že ak zamestnávateľ túto dohodu uzatvorí so zamestnancom napríklad v septembri daného roka, tento môže u neho odpracovať 350 hodín do konca roka, nie počas nasledujúcich 12 mesiacov. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy. Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).

Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce.

Dohoda o pracovnej činnosti

Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.

Sezónna práca

Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny).

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter.

Cieľom tohto režimu je umožniť firmám rýchlo pokryť nárazovú potrebu pracovníkov počas zberov alebo turistickej špičky, no zároveň zachovať rovnaké odvodové pravidlá ako pri iných dohodách.

Odvody z dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne. Výška odvodov závisí od typu dohody, pravidelnosti príjmu a postavenia pracovníka (študent, dôchodca, bežný zamestnanec).

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem.

Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.

Pravidelný príjem

Nepravidelný príjem

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %.

Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.

Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %.

Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.

Odvody zo sezónnej práce

Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, takže pracovník aj zamestnávateľ odvádzajú len zvyšné druhy poistného (invalidné, nemocenské a povinné príspevky). Ak príjem presiahne hranicu 715 €, poistné na starobné a nezamestnanosť sa platí len zo sumy nad tento limit, zatiaľ čo zdravotné poistenie sa platí vždy z celej odmeny.

Zmyslom tejto odpočítateľnej položky je zvýhodniť krátkodobé a časovo viazané práce, akými sú zbery, sezónna výroba alebo obsluha v turistických strediskách. V praxi to znamená vyššiu čistú mzdu pre pracovníka a nižšiu cenu práce pre zamestnávateľa, čo motivuje firmy prijímať ľudí na obdobie, keď je potreba pracovnej sily najväčšia a zároveň obmedzená na niekoľko týždňov či mesiacov v roku.

Príjem zo sezónnej práce do 715 € mesačne

Príjem zo sezónnej práce nad 715 € mesačne

Dohodári dôchodcovia a odvody

Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.

Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.

Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:

• Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
• Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.

Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.

Skrátený pracovný úväzok

Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom.

Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Minimálna mzda a odvody

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Dôchodkové poistenie

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.

Nižšie odvody do sociálneho poistenia

Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Počet rokov započítaných do dôchodkového veku

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Dovolenka a nemocenské dávky

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. To znamená, že majú nárok na minimálne 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok.

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Práca nadčas

Práca nadčas je v mnohých povolaniach bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia ju využívajú na pokrytie nečakaných pracovných náporov alebo na splnenie mimoriadnych úloh, zatiaľ čo pre zamestnancov môže znamenať dodatočný príjem. Avšak práca nadčas musí byť vykonávaná v súlade so zákonom a nesmie presahovať zákonom stanovené limity.

Zákonník práce presne určuje, kedy a v akom rozsahu môže byť práca nadčas nariadená, aké má zamestnanec práva a aké príplatky mu za ňu patria. Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť o práci nadčas podľa aktuálnych právnych predpisov účinných od 1.

Definícia práce nadčas

Práca nadčas je v Zákonníku práce v § 97 definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Bežná pracovná doba je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce je maximálna týždenná pracovná doba 40 hodín.

Nariadenie práce nadčas

Áno, zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas, avšak len v určitých prípadoch a za dodržania stanovených podmienok. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Čo sa týka dovolenky, zamestnávateľ má právo nariadiť nadčas aj počas nej.

Maximálny rozsah práce nadčas

• Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku.
• Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku.
• Obmedzenia pre rizikové práce: Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas.
• Priemerný týždenný rozsah práce nadčas: Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo môže výrazne zvýšiť ich celkový príjem. Práca nadčas priamo ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca prostredníctvom mzdového zvýhodnenia. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas.

Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.

Odmietnutie práce nadčas

Prácu nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.

Situácie, kedy zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas

• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods.

Evidencia nadčasov

Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil. Mzdy a príplatky za nadčasovú prácu by mali byť transparentne uvedené vo výplatnej páske zamestnanca, aby sa predišlo nejasnostiam či nezrovnalostiam.

tags: #dochodca #práca #koľko #hodín #týždenne