Kedy musí dôchodca podať daňové priznanie?

Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, aj dôchodcovia sú daňovníkmi a v niektorých situáciách je pre nich podanie daňového priznania výhodné, aj keď im daňová povinnosť reálne nevznikla. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kedy je dôchodca povinný podať daňové priznanie, kedy sa mu to oplatí a na čo si dať pozor.

Kedy je podanie daňového priznania pre dôchodcu výhodné?

Podanie daňového priznania je výhodné najmä pre tých dôchodcov, ktorí si počas roka privyrobili. Ide o poberateľov dôchodku, ktorí počas roka pracovali napríklad na dohodu alebo pracovnú zmluvu. Ak ich príjmy zo zamestnania neprekročili v roku 2024 sumu 2 823,24 eura a zamestnávateľ im zrazil z príjmu preddavok na daň, dôchodca môže podať daňové priznanie a požiadať o vrátenie zrazenej dane.

Ako postupovať pri žiadosti o vrátenie dane?

V takomto prípade dôchodca požiada svojho zamestnávateľa o potvrdenie o dosiahnutom príjme, ktoré prikladá k daňovému priznaniu. Zamestnanci podávajú daňové priznanie typu A, potrebné je potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu a zrazených daní a odvodov.

Uvádzanie výšky dôchodku v daňovom priznaní

V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Túto výšku uvádzajú tí penzisti, ktorých dôchodok je nízky, a preto im vznikne nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. Ak niekto žiada o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľného minima, výšku dôchodku nemusí uviesť.

Nezabudnite na termíny a tlačivá

Daňové priznania za jednotlivé roky treba podať na tlačivách daňových priznaní platných pre príslušné zdaňovacie obdobia. Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. Termín daňového priznania sa tento rok nemení, urobiť tak treba do 31. marca.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Kedy dôchodca nemusí podávať daňové priznanie?

Ak ste pracujúci dôchodca a váš príjem vlani nepresiahol 2 823,24 eura, nemusíte podávať daňové priznanie a zaplatiť žiadnu daň. Pozor však v prípade, ak je váš príjem čo len o euro vyšší, už musíte podať daňové priznanie a zdaniť celý svoj zárobok.

Špecifické prípady a oslobodenie od odvodov

Z pravidla pri dôchodcoch a študentoch platí, že príjem do 200 eur je oslobodený od zdravotných a sociálnych odvodov. Platí to však len pri jednom zamestnávateľovi. V prípade, ak príjem/priemerný mesačný príjem dôchodcu dohodára z určenej dohody za kalendárny mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Dôchodkové dávky a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

Príklad č. 1: Pán Jozef Dôchodca

Pán Jozef Dôchodca v roku 2024 popri starobnom dôchodku vo výške 500 eur mesačne (starobným dôchodcom je od roku 2023) poberal aj príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti za 11 mesiacov v úhrnnej sume 2 100 eur, z ktorého mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň v sume 399 eur. Keďže bol pán Jozef k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, preto riadok 40 ostane prázdny (resp. V riadku 44 uvedie základ dane vo výške 2 100 eur. Daňovník vyznačí „neuplatňujem postup podľa § 50 zákona“ (nepoukazuje 2 %, resp. V riadku 87 - uvedie počet príloh 1 (kópia potvrdenia o príjme od zamestnávateľa). Daňovník zaškrtne možnosť „Žiadam o vrátenie daňového preplatku“ a následne uvedie spôsob vrátenia daňového preplatku (napr. poštovou poukážkou).

Príklad č. 2: Pani Alžbeta Kollárová

Alžbeta Kollárová je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu osoby ťažko zdravotne postihnutej. Príspevok na osobnú asistenciu dosiahla v roku 2024 vo výške 4 896 eur. Pri tomto príjme uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Úhrnná suma dôchodku za rok 2024 predstavuje 8 880 eur, takže p. Kollárovej nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V riadku 01 vyplní daňové identifikačné číslo (DIČ) pridelené daňovým úradom, v časti „Druh daňového priznania“ vyznačí krížikom „daňové priznanie" a doplní rok 2024, za ktorý podáva daňové priznanie (ak vyplňuje papierovú formu tlačiva). Na riadku 03 vyplní SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR. Do stĺpca „Príjmy“ na riadku 6 vyplní sumu 4 896 eur. Pretože p. Kollárová neuplatňuje žiadne výhody mikrodaňovníka, nezaškrtáva riadok - Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka. Ďalej krížikom vyznačí, že uplatňuje výdavky percentom, a to pri príjme podľa § 6 ods. V riadku 41 sa uvedie základ dane vo výške 1 958,40 eura. V riadku 92 uvedie základ dane z príjmov z osobnej asistencie vo výške 1 958,40 eura. V riadku 95 sa uvádza výška zdaniteľných príjmov z osobnej asistencie v sume 4 896 eur, keďže iné druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti p. V riadku 96 vypočíta daňovú povinnosť zo základu dane z príjmov z osobnej asistencie sadzbou dane 15 %, teda daňová povinnosť predstavuje sumu 293,76 eura. Uvedie počet príloh 4, ktoré sú súčasťou daňového priznania a vypíše dátum podania priznania. V riadku 02 uvedie základ dane z príjmov z výkonu osobného asistenta 1 958,40 eura, čo je rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Ročné zúčtovanie dane vs. daňové priznanie

Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ síce môže vykonať ročné zúčtovanie, ale na základe ročného zúčtovania nie je možné vrátenie preddavkov na daň. Výhodnejšie je preto, ak sami podáte daňové priznanie.

Podanie daňového priznania a nezdaniteľná časť základu dane

Od roku 2004 doteraz stále platí, že daňové priznanie sa oplatí podať dobrovoľne v prípade poberateľa starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak takýto dôchodok poberal k 1.1. Ak takýto daňovník podá daňové priznanie, podľa § 46a ZDP sa daň nevyrubí a neplatí, ak si daňovník neuplatňuje daňový bonus a celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak je zamestnanec už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku (prípadne vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) alebo ak mu bol takýto dôchodok priznaný spätne, tzn. k 1. 1. 2023, môže si uplatniť NČZD na daňovníka v RZD len v tom prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Ak zamestnanec (dôchodca) dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 21 754,18 eura, avšak úhrnná suma jeho dôchodku je 4 922,82 eura a vyššia, nemôže si uplatniť NČZD, pretože úhrn dôchodku prevyšuje NČZD. Ak sa zamestnanec stane poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (napr. k 02. 01. 2023), za rok 2023 má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka vo výške 4 922,82 eura a môže si ju uplatňovať aj mesačne.

Príklad: Uplatnenie NČZD

• Príklad č. 1: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok 2023 suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500).
• Príklad č. 2: Daňovník je k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv.

Prečítajte si tiež: Ako získať podporu z ÚPSVaR

tags: #kedy #musí #dôchodca #podať #daňové #priznanie