Odchodné a starobný dôchodok: komplexný prehľad

Článok sa zaoberá problematikou odchodného v súvislosti so starobným dôchodkom na Slovensku. Analyzuje podmienky nároku na odchodné, situácie, kedy zamestnanec o odchodné nežiada, a súvisiace aspekty zamestnávania dôchodcov.

Úvod do problematiky odchodného a starobného dôchodku

Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú dávku, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru za splnenia určitých podmienok. Starobný dôchodok je dávka sociálneho zabezpečenia, ktorá má zabezpečiť príjem po ukončení aktívnej pracovnej činnosti z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku a získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Vzájomný vzťah týchto dvoch inštitútov je dôležitý pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

Základné podmienky nároku na odchodné

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok sú stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení:

• Doba dôchodkového poistenia: Potrebná doba dôchodkového poistenia je 15 rokov.
• Dôchodkový vek: Dôchodkový vek je jednotný pre mužov a ženy a je 62 rokov.

Dôležité je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.

Príklad z praxe

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov a najskôr skončí pracovný pomer u prvého zamestnávateľa (s nižším príjmom), nárok na odchodné mu vznikne práve tam. Druhý zamestnávateľ mu už nemôže vyplatiť odchodné. Ak by chcel získať odchodné od druhého zamestnávateľa (s vyšším príjmom), musel by najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u prvého zamestnávateľa. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Žiadosť o dôchodok a lehota

Zákonník práce stanovuje, že zamestnanec musí požiadať o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru ešte nemusí mať rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal o dôchodok žiadosť.

Príklad z praxe

Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5.6.2024 (na žiadosť zamestnanca). Zamestnanec je čiastočný invalidný dôchodca (60 %). Dňa 6.6.2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10.6.2024. V tomto prípade má zamestnanec nárok na odchodné, pretože o dôchodok požiadal do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Výnimky z povinnosti vyplatiť odchodné

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

Výška odchodného

Odchodné sa poskytuje v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ide o minimálnu výšku odchodného, zamestnávateľ však môže vyplatiť aj viac.

Zamestnávanie poberateľov starobného dôchodku

Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ nesmie skončiť pracovný pomer s poberateľom starobného dôchodku z titulu, že poberá starobný dôchodok, ani svojho zamestnanca nijako nútiť, aby z tohto dôvodu skončil pracovný pomer sám.

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Formy zamestnávania

Poberateľ starobného dôchodku môže byť zamestnaný:

• Na pracovnú zmluvu (na dobu určitú alebo neurčitý čas)
• Na dohodu o pracovnej činnosti (rozsah najviac 10 hodín týždenne)
• Na dohodu o vykonaní práce (rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku)

Odvody pri zamestnávaní dôchodcov

Výhoda zamestnávania starobných dôchodcov spočíva v nižších celkových nákladoch práce z dôvodu neplatenia niektorých odvodov. Starobný dôchodca a ani jeho zamestnávateľ už neplatia invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnávanie poberateľov predčasného starobného dôchodku

Priznanie predčasného starobného dôchodku je jednoznačne podmienené skončením výkonu zárobkovej činnosti. Poberanie predčasného starobného dôchodku pri súčasnom výkone práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy je absolútne vylúčené. Výkon zamestnania poberateľom starobného dôchodku po priznaní predčasného starobného dôchodku je právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej dochádza k zastaveniu výplaty predčasného dôchodku. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pri súčasnom poberaní predčasného dôchodku pracovať na dohodu rovnako ako poberateľ starobného dôchodku.

Zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku

Súbeh poberania výsluhového dôchodku a výkon práce v služobnom pomere je vylúčený. Nijako sa už neobmedzuje výplata výsluhového dôchodku súbežne s iným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok. Neexistujú žiadne obmedzenia zamestnávania poberateľa výsluhového dôchodku napríklad podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe alebo kdekoľvek v súkromnej sfére.

Zdaniteľné príjmy a dôchodky

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok predstavujú príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Tieto dávky sa do zdaniteľných príjmov nezapočítajú a do daňového priznania ich poberatelia týchto dávok neuvádzajú. Príjmy zo všetkých pracovných dohôd sa od januára 2011 zdaňujú rovnako, ako je tomu u zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Novela Zákonníka práce a vek 65 rokov

Podľa schválenej novely bude dôvodom výpovede už aj dosiahnutie veku 65 rokov a zároveň aj dôchodkového veku.

tags: #dochodca #nepoziada #o #starobny #dochodok #dôvody