
Tento článok sa zaoberá prípadmi, keď boli poslanci oklamaní, a venuje sa aj kauze Gorila, jednej z najväčších korupčných káuz v histórii Slovenska. Analyzuje sa, ako prebiehalo vyšetrovanie, aké boli prekážky v dokazovaní a aké sú názory na možné tresty pre zúčastnených.
Klamanie poslancov je závažný problém, ktorý podkopáva dôveru verejnosti v politický systém. Môže mať rôzne formy, od poskytovania nepravdivých informácií až po priamu korupciu. V tomto článku sa zameriame na konkrétne príklady a analyzujeme, ako sa takéto konanie prejavuje a aké sú jeho dôsledky.
Kauza Gorila je rozsiahly korupčný škandál, ktorý sa týka podozrení z prepojenia politikov a podnikateľov. V roku 2012 sa šéfom tímu vyšetrujúceho túto kauzu stal Marek Gajdoš, ktorý v rozhovore poskytol cenné informácie o priebehu vyšetrovania.
Marek Gajdoš nastúpil do polície v roku 2000 po absolvovaní Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Počas práce v polícii diaľkovo študoval právo na Univerzite Komenského a neskôr na Univerzite Mateja Bela. Kariéru začínal na obvodnom oddelení Bratislava III ako pochôdzkar. Neskôr pôsobil na ochranke a potom na NAKA, kde sa venoval závažným trestným činom, vrátane vrážd a ekonomickej kriminality. V roku 2012 sa stal šéfom tímu vyšetrujúceho kauzu Gorila. Neskôr z polície odišiel a začal pracovať ako advokát.
Po nástupe do funkcie si Gajdoš podrobne preštudoval celý spis Gorila a identifikoval 230 úloh, ktoré bolo potrebné preveriť. Tím sa zameral na overenie totožnosti listín, finančné toky a personálne zloženie orgánov, o ktorých sa v spise hovorilo. Vyšetrovanie sa stretávalo s mnohými prekážkami, vrátane obštrukcií zo strany podozrivých, nedostatku dôkazov a problémov s archiváciou dokumentov.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
"Podrobne som si prečítal celý spis a pri každej dôležitej časti som priamo do textu vpisoval poradové čísla úloh a ich znenie. Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som - preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh."
Gajdoš poukázal na to, že preukázať korupciu je veľmi ťažké, pretože úplatky sú často maskované ako bežné obchodné plnenia. Aj keď sa podarí preukázať, že niekto urobil nevýhodné rozhodnutie, je potrebné dokázať jeho motiváciu a úmysel. V mnohých prípadoch chýbajú priame dôkazy o tom, že išlo o úplatok.
"Ak chce niekto vo všeobecnosti poskytnúť úplatok, vždy sa pokúsi to urobiť tak, aby to vyzeralo ako bežné obchodné plnenie. Ak by existovali dôkazy, že to tak nie je, dá sa to spochybniť, aj keď to na papieri vyzerá v poriadku. Práve tento dôkaz však pri vyšetrovaní korupcie často absentuje - že to má inú podstatu, ako je na papieri."
V kauze Gorila sa objavili podozrenia z korupcie v súvislosti s privatizáciami a obchodnými operáciami. Napríklad, Malchárek sa mal s Haščákom rozprávať o tom, ako Penta založí zahraničnú firmu, cez ktorú potom Malchárkovi vyplatia provízie. Naozaj vznikla firma HM Invest, za ktorou bol spolupracovník Penty Varga a Malchárkovi ako investičnému manažérovi firmy vyplatili 34 miliónov korún (približne 1,1 milióna eur). Malchárek hovorí, že mu ich vyplatili za jeho prácu pre túto firmu.
Ďalší minister podozrivý z korupcie bol nominant SDKÚ Pavol Prokopovič. V Gorile sa píše o tom, ako ho chcel Haščák uplatiť: „Prokopovič cez spoločnosť Novapharm získal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenájmu Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave… majú veľmi zle spravenú nájomnú zmluvu, nevedia to robiť, nemajú na výplaty, zdravotné poisťovne im vypovedajú zmluvy, železnice im zrušili dotácie, a tak uvedený prenájom vlastne nemá hodnotu. Haščák ponúkol predstaviteľom Novapharmu 50 miliónov korún za uvedený prenájom… J&T už predtým ponúklo 20 miliónov.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Napriek podozreniam sa v mnohých prípadoch nepodarilo získať dostatok dôkazov na preukázanie korupcie. Niektoré prípady boli navyše premlčané, čo znemožnilo ich stíhanie. Gajdoš poukázal na to, že niektoré inštitúcie, ktoré sú povinné archivovať veci, ich nemajú. Napríklad originály listín týkajúce sa jednej privatizácie, ktoré mali byť v archíve, mala súkromná osoba doma.
Okrem korupcie sa článok dotýka aj problematiky klamania dôchodcov pri prechode na euro. Hoci boli dôchodcovia informovaní o novej mene, niektorí sa stali obeťami podvodov. Príkladom je Mária Sýkorová, ktorej v lekárni odmietli vziať päťdesiatcentovku so španielskym rubom mince.
Dôchodcovia, ktorí nežijú osamelo, prijímali euro ľahšie, pretože im mal kto poradiť. V Domove dôchodcov vo Zvolene-Záhonku svojich klientov na príchod eura pripravili. So vzdelávacou akadémiou zorganizovali pre nich odbornú prednášku, vysvetľovali a radili aj sociálne pracovníčky domova.
"Na nástenke sme vyvesili vzory eurových mincí a bankoviek, aby sa s nimi zoznámili. Dostali aj eurobalíčky. Na novú menu si zvykajú dobre. Prijali ju optimisticky, majú sa čím zaoberať. Aj sa medzi sebou skúšajú," povedala riaditeľka domova Mária Machayová.
Niektorí dôchodcovia mali problém s centami, ktoré považovali za zbytočné. Gabriela Bursová uviedla, že jej prekáža hromada drobných a že centy by mohli zrušiť. Janko Kulich naopak nemal s centami problém a snažil sa ich dávať tam, kde ich potrebujú.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku