Dôchodcovia a mladé ženy: Štatistiky a trendy na Slovensku

Slovensko, podobne ako mnohé iné európske krajiny, čelí demografickým výzvam spojeným so starnutím populácie a klesajúcou pôrodnosťou. Tieto trendy majú významný vplyv na sociálnu a ekonomickú štruktúru krajiny. Tento článok sa zaoberá štatistikami týkajúcimi sa dôchodcov a mladých žien na Slovensku, pričom analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú demografický vývoj a navrhuje možné riešenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov.

Demografické trendy na Slovensku: Starnutie populácie a klesajúca pôrodnosť

Profesor demografie Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty UK upozorňuje na problém klesajúcej pôrodnosti a starnutia populácie na Slovensku. Mnohé mladé ženy nechcú mať viac ako jedno dieťa. Na jedného dôchodcu prispievajú v súčasnosti ešte stále viac ako traja ľudia v produktívnom veku. Nielen slovenská populácia, ale aj celkovo európska starne a pomaly vymiera. Prognózy do roku 2080 nevyzerajú priaznivo. Očakáva sa, že Slovensko bude menšou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov, pričom populácia klesne niekam k 4,6 milióna obyvateľov v roku 2080. Rastie však priemerný vek obyvateľov, ktorý bude okolo 47 rokov.

Regionálne rozdiely v demografickom vývoji

Na Slovensku existujú výrazné rozdiely v počte obyvateľov v jednotlivých regiónoch. Ľudia sa presúvajú z chudobnejších regiónov do bohatších. Podľa prognózy do roku 2040 existujú dva protipóly okresov - na jednej strane Senec, kde sa počet obyvateľov zvýši o zhruba 50 %. Minimálne v 2/3 okresov počet obyvateľov klesne, napríklad v okresoch Myjava či Piešťany budú mať úbytok obyvateľov vyšší o 15 %.

Index starnutia a budúci vývoj

Na národnej úrovni po roku 2060 začne index starnutia klesať. Po roku 2060 vymrie populácia narodená v 70. rokoch, ktorá najviac ovplyvnila starnutie populácie. Paradoxne začne populácia mladnúť, ale nebude to zásluha politikov, ale skôr obyčajného odchodu tejto generácie z vekovej pyramídy. V súčasnosti prispievajú na dôchodok jedného dôchodcu až traja mladí ľudia. Aktuálne je na Slovensku index 3,5 pracujúcich na jedného dôchodcu. Toto číslo určite klesne na 2. Prognózy zahŕňajú aj kladné migračné saldo. Napriek tomu dôjde k poklesom, pretože veková štruktúra obyvateľstva starne.

Migrácia ako riešenie?

Podľa výskumu by sme museli prijať stovky tisíc až milióny migrantov ročne na to, aby prestala populácia starnúť. Totiž, prídu sem ako 20-30 roční a tiež začnú starnúť.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Podpora mladých rodín a matiek

Kritická je nedostatočná podpora mladých rodín či matiek zo strany štátu. Podpora by sa mala týkať najmä výstavby nájomných bytov a škôlok. Dôležitá je však aj ich kvalita. Ľudia chcú mať často iba jedno dieťa, pretože mu chcú dať všetko, aj kvalitné vzdelanie. Ak to vzdelanie nedostane, venujú mu svoju energiu, ale iba jednému. Na druhej strane, ak by dieťa mohlo chodiť do škôlky, tak si dovolia mať aj dve-tri deti. Toto si vyžaduje podporu a výchovu špičkových vychovávateľov.

Supervízorom vedkyne Sofie Kariny Trommlerovej je Branislav Bleha, ktorá skúma vplyv tehotenského príspevku zavedeného pred tromi rokmi. Neočakávajú sa zázraky, takéto príspevky majú vplyv skôr na nižšie sociálne vrstvy a krátkodobý efekt. Od roku 2025 by mali mať rodičia právny nárok na miesto v škôlke pre deti už od troch rokov. Samosprávy to aj deklarovali vláde. Topia sa v dlhoch, idú z posledného. Niektoré to zvládli, napríklad vybrané mestské časti Bratislavy, no v iných obciach to nefunguje.

Opatrenia na podporu pôrodnosti

Nastupuje nová vláda, čakajú nás ťažké finančné roky. Zrušil by som rodičovský bonus, ktorý vôbec nepodporuje natalitu a je plošný. Mladý človek neuvažuje nad tým, že mu raz bude jeho dieťa prispievať na dôchodok zo svojho platu. Rodičovský bonus nie je vôbec opatrením pre aktuálnu pro-natalitnú politiku, ako sa ho snažili prezentovať. Ďalej by sa mala zvýšiť adresnosť niektorých dávok, napríklad daňového bonusu, ktorí dostávajú aj tí, čo zarábajú najviac, a niektorí naň nedosiahnu.

Podľa profesora Blehu je najdôležitejšie zosúladenie práce a rodiny, ženy chcú a musia aj pracovať, aj mať deti. Ukazuje sa, že v štátoch, kde je podiel najmenších detí v jasliach najvyšší, tak je priemerne vyššia pôrodnosť. Spomenul by som aj daňové úľavy pre ´family friendly zamestnávateľov´ (zamestnávatelia podporujúci rodiny s deťmi), napríklad ešte nižším daňovým a odvodovým zaťažením. Ministerstvo práce síce oceňuje zamestnávateľov, podľa neho to treba ešte zvýšiť. Posledným opatrením je podpora asistovanej reprodukcie. Sú krajiny kde sa rodí až 7 % detí cez asistovanú reprodukciu. U nás sú síce hradené tri cykly, ja by som to ešte zvýšil.

Dostupnosť bývania a "mama hotel" fenomén

Mladé páry si vo veľkej miere nechcú zakladať rodinu aj z dôvodu, že nemajú dostupné bývanie, resp. nechcú vychovávať dieťa v podnájme a úver na byt mnohým z nich ani nedajú. Toto štát nevie celkom ovplyvniť. Úrokové sadzby sa zvyšujú každým rokom v dôsledku krízy, čo sa aj krátkodobo prejaví v poklese pôrodnosti. Štát neovplyvní ani ceny bytov, aj keď teraz začínajú klesať. Mohol by to podporiť jedine pôžičkami s nízkym či nulovým úrokom, avšak nemyslím si, že by veľká časť populácie nereflektovala aj na nájomné byty. Na Slovensku je fenomén ´mama hotela´ veľmi silný, stal sa štandardom. Na druhej strane chápem, že osamostatniť sa napríklad v Bratislave je takmer nemožné. Stavba nájomných bytov je čiastočným riešením, na západe to funguje. O 30-40 rokov toto už nebude problémom. Na vyľudňujúcich sa územiach budú byty lacné, tie neobývané pribudnú.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Skúsenosti z Japonska a budúcnosť Slovenska

Profesor Bleha absolvoval niekoľko pobytov v Japonsku, kde videl vyľudnené celé dediny, nemá tam kto bývať. Aj tam pôvodná povojnová generácia postupne vymrie. Ľudia, ktorí sa sťahovali z dedín do väčších miest po vojne, zostávajú v týchto väčších mestách aj na dôchodku a máloktorí sa vracajú. Na Slovensku to bude vyzerať podobne. V niektorých koncových regiónoch, prihraničných obciach nezostanú ľudia. Tie byty tam budú lacné, čo nám teraz ale nepomôže.

Plánovaný počet detí vs. realita

V priemere podľa prieskumov chcú asi dve deti na ženu. To, že tu momentálne nemáme takú vysokú pôrodnosť, je druhá vec. V krajinách, kde sú lepšie populačné alebo rodinné politiky, je medzera medzi prieskumami a realitou oveľa menšia. U nás je realita o dosť nižšia v porovnaní s plánovaným počtom detí. Špeciálne to platí pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku dochádza k odkladu pôrodov do vyššieho veku a mnohí si myslia, že je za tým túžba mladých ľudí po vzdelaní či cestovaní. Existuje aj hypotéza, že ženy odkladajú pôrod kvôli kumulácii peňazí, aby nešli do rizika, že sa im narodí dieťa a nič nemajú. Šetria si napríklad na bývanie, no zrazu už majú 35 rokov a nemôžu mať deti. Ženy do 26 rokoch ešte študujú alebo si začínajú budovať kariéru, väčšina z nich možno nie je pripravená na dieťa. Niektorí demografi navrhovali, aby mali matky-študentky množstvo úľav počas štúdia. Pekným príkladom, ktorý síce nevyrieši všetko, je tehotenské štipendium. Nemôžeme očakávať, že polovica žien na Slovensku vďaka takýmto opatreniam bude mať deti počas vysokoškolského štúdia.

Pripravenosť mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť

Eurostat zverejnil správu s názvom Kedy sú pripravení opustiť hniezdo (When are they ready to leave the nest?), v ktorej sa zaoberá odhadom pripravenosti mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. Najmenej mladých ľudí vo veku 25-34 rokov žijúcich u rodičov je v Dánsku (4.0%), Fínsku (4.8%) a Švédsku (5.7%), najviac na Slovensku (3. miesto s 56.4% v 2018), v Grécku (57.8%) a Chorvátsku (62.0%). Keďže jedine slovenský údaj je z roku 2018, môžeme byť dnes už na 2. Inou štatistikou, ktorá potvrdzuje tú vyššiu, je vek, v ktorom mladí ľudia opúšťajú rodičovskú domácnosť. Najskôr je to vo Švédsku (17,8 roka), Dánsku (21,1 roka) a Fínsku (21,8 roka), najneskôr v Chorvátsku a na Slovensku.

Mladí Slováci ostávajú s rodičmi príliš dlho v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, poukázali na to štatistiky Eurostatu. Okrem vyššie zmieneného kontextu nemožnosti prehlásenia prechodného pobytu prichádzajú do úvahy aj ďalšie dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia nechcú, nevedia alebo nemôžu osamostatniť od rodičov. Starajú sa o chorých alebo starých rodičov, príp. Často sa v praxi stretávame s tvrdeniami mladých ľudí, že nebudú platiť banke peniaze, že si ich radšej našetria, počas toho budú žiť v prenájme alebo u rodičov a tak vyhrajú nad systémom. Dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia formálne alebo prakticky neosamostatnia od rodičov, sú rôzne a každý mladý človek na to má svoje argumenty.

Štatistiky o ženách na Slovensku

Žien je o 119-tisíc viac ako mužov. Väčšinu slovenskej populácie tvoria ženy, a to 51,1 percent. Najpočetnejšou skupinou sú ženy vo veku od 40 do 45 rokov. V priemere sa dožívajú viac ako 78 rokov, čo je o sedem rokov viac, ako sa dožívajú muži. Najvýraznejšie sa vyšší počet žien ako mužov prejavuje v Bratislavskom kraji, kde ženy tvoria 51,9 percenta obyvateľov. Obyvateľky Slovenska sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním, ktoré má 31 percent žien, vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov, pričom ženy v produktívnom veku od 15 do 64 rokov tvoria 64 percent. Najviac je na Slovensku žien vo veku od 40 - 44 rokov, a to takmer 217-tisíc. Nad 200-tisíc žien na Slovensku je vo vekovej kategórii 45 - 49 rokov a tiež od 35 - 39 rokov. Na Slovensku žije 134-tisíc žien vo veku od 20 - 24 rokov. V tejto vekovej kategórii zároveň poklesol počet žien. Situácia sa podľa Štatistického úradu SR ani v ďalších rokoch nezmení, pretože počet detí sa znižuje. Mladé dievčatá do 14 rokov tvoria len niečo viac ako 15 percent ženskej populácie.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

tags: #dôchodcovia #a #mladé #ženy #štatistiky