
Právo na ochranu života a zdravia je základným ľudským právom, ktorého súčasťou je aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP). Táto problematika má sociálny aj ekonomický rozmer, úzko súvisí s pracovnoprávnymi vzťahmi a je nástrojom na humanizáciu práce. V záujme zaistenia tohto práva bol prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý upravuje vzájomné vzťahy subjektov v oblasti BOZP a stanovuje preventívne a ochranné opatrenia na ochranu života a zdravia zamestnancov.
Pracovné úlohy so sebou prinášajú nebezpečenstvá, ktoré môžu zamestnancov ohroziť na zdraví alebo živote. V rokoch 1993 až 2003 bolo na Slovensku zaznamenaných viac ako 285 000 pracovných úrazov a 5 200 chorôb z povolania, ktoré spôsobili rozsiahle vymeškania v práci a viedli k úmrtiu 1 238 zamestnancov. Tieto udalosti majú významný sociálny a ekonomický dopad na štát, zamestnávateľov aj zamestnancov.
Problematika BOZP má aj medzinárodný rozmer, keďže Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako aj acquis communautaire Európskej únie. Cieľom je zjednotiť štandardy BOZP v celej EÚ. Slovenská republika sa snaží o dôsledné uplatňovanie požiadaviek na zaistenie BOZP u zamestnávateľov prostredníctvom koncepčných a legislatívnych nástrojov.
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti a ustanovuje základné ciele, preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Zvýrazňuje prevenciu, neustále zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Zákon vytvára legislatívny rámec pre osobitné predpisy a vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP.
Zákon upravuje prevenciu a základné podmienky na zaistenie BOZP, s cieľom vylúčiť riziká a faktory, ktoré podmieňujú vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Tento cieľ je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Účelom zákona je komplexná ochrana zamestnancov pri práci, v súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odporúčaním MOP č. 164 z roku 1981. Je nevyhnutné hodnotiť ho spolu s ustanoveniami Zákonníka práce, pretože spoločne ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku.
Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré platia pre všetkých zamestnávateľov. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zahŕňa systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti.
K princípom ochrany patrí neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup, ktorý vníma problém v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a vo vzájomných súvislostiach.
V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca a na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach. Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali.
Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru. Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností.
Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca
Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 zákona a konkrétne opatrenia sú obsiahnuté v jeho jednotlivých ustanoveniach a v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov. Zákonodarca rozšíril tieto podmienky aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce).
Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa.
Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. Jeho pôsobnosť sa rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifické povinnosti sa vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby.
Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami - podnikateľmi. Požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu sa vzťahujú tiež na podnikajúce fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnávateľmi. Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme.
Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD
Starostlivosť o starších ľudí, zvlášť tých bezvládnych a trpiacich rôznymi ochoreniami, predstavuje obrovskú výzvu pre rodinných príslušníkov. Mnoho ľudí je presvedčených, že ak starší človek ochorie, mal by zomrieť v nemocnici. Avšak, realita je často iná a rodiny sa musia postarať o svojich blízkych v domácom prostredí, často bez adekvátnej prípravy.
PhDr. Zuzana Fabianová, MBA, predsedníčka Odbornej pracovnej skupiny Ministerstva zdravotníctva SR pre ošetrovateľstvo a manažérka centier pre dlhodobú starostlivosť, upozorňuje, že ľudia prijímajúci do starostlivosti vážne chorého seniora bývajú nepripravení. Kurzy opatrovania nie sú povinné, a tak mnohí príbuzní nemajú predstavu o tom, čo takáto starostlivosť obnáša. Sú zaskočení, keď nemocnica prepustí bezvládneho pacienta s mnohými ťažkosťami domov po krátkej hospitalizácii.
Prieskumy v oblasti dlhodobej starostlivosti ukazujú, že príbuzní sa starajú o chorých seniorov doma vo väčšine prípadov. Rodiny prinášajú veľké obety, ale často sa stretávajú s rôznymi nedostatkami:
V niektorých prípadoch dochádza k alarmujúcim situáciám, ako je zanedbávanie bezvládnych seniorov, ktorí sú ponechaní bez dostatočnej starostlivosti a pozornosti. Prekvapuje, že príbuzní niekedy neveria pacientovi, že ho niečo bolí, alebo ho obviňujú, že chce na seba iba upozorniť. Tieto javy sa dejú potichu a obeť je bezbranná.
Pobyt doma podporuje sebestačnosť a kvalitu života seniora. Súkromie, možnosť praktizovania obľúbených zvyklostí, spoločenské kontakty a pocit, že žije vo svojom dome, sú neoceniteľné. Ak sa však sebestačnosť zhoršuje a choroby postupujú, je potrebné zvážiť nástroje a služby, ktoré pomôžu udržať seniora doma. Takáto starostlivosť však môže byť veľmi náročná pre chorého aj pre jeho opatrovateľa.
V pobytových zariadeniach na krehkého seniora číhajú nástrahy, ako je vyššie riziko infekčných ochorení. Preto sa odporúča spolupracovať v rámci rodiny pri zabezpečení starostlivosti, pokiaľ je to možné.
Častým problémom je, keď starší ľudia strácajú schopnosť prihliadať na reálne potreby a možnosti svojich blízkych. Dôležité je ustáť rozhodovanie o ďalšej starostlivosti v rodine bez zbytočných hádok, výčitiek a konfliktov. Každý by mal pomôcť a ten, kto sa obetavo stará o blízkeho, si zaslúži ocenenie i pochopenie.
Klasický konflikt nastáva, keď starý človek prepíše svoj majetok na jedného z potomkov za predpokladu, že sa o neho postará. Starostlivosť však časom nemusí byť iba o poskytnutí prístrešku a podaní jedla. Keď sa senior stane ťažko bezvládnym a zdravotný stav sa skomplikuje, potomok nemusí byť schopný zabezpečiť 24-hodinovú opateru.
Je nesmierne dôležité plánovať budúcnosť realisticky a hľadať cesty zmierňovania utrpenia.
Pri starostlivosti o blízkeho je potrebné venovať zvýšenú pozornosť nasledujúcim oblastiam:
Každý krehký senior má svoje veľmi individuálne problémy a nároky. Zároveň však platia kľúčové oblasti starostlivosti, ktoré sú alfou a omegou u každého. Je dôležité sledovať a detekovať možné problémy a riziká.
Organizácie a zdravotné poisťovne distribuujú balíčky pre príbuzných, ktorí sa starajú o dlhodobo chorých seniorov. Tieto balíčky obsahujú vedomosti, skúsenosti a konkrétne pomôcky, ktoré majú rodiny pripraviť na čo najkvalifikovanejšiu pomoc. Súčasťou je praktická publikácia „Ako sa postarať o blízkeho“ a „ťaháčik“ pre profesionálnych opatrovateľov a rodinu.
Predstavme si situáciu, že zdravotný stav staršieho človeka sa náhle zhorší a skončí v nemocnici s podozrením na mozgovú príhodu. Po stabilizácii je prepustený domov, ale prognóza nie je priaznivá. Je zrejmé, že potrebuje starostlivosť už teraz. Neodporúča sa čakať, kým dôjde k očakávateľným komplikáciám, ako sú stavy zmätenosti alebo poruchy správania.
Ak domáce ošetrovanie nie je možné, je potrebné zvážiť alternatívu zabezpečenia starostlivosti v lôžkovom zariadení. V žiadnom prípade nie je na mieste pocit zlyhania.
Je dôležité vyberať si kvalitné zdravotnícke zariadenie, ako je dom ošetrovateľskej starostlivosti, hospic alebo zariadenie sociálnych služieb. Ak je postoj seniora odmietavý, je dôležité prezentovať mu nástup do zariadenia ako dočasné riešenie. Mnohé zariadenia praktizujú prijatie na obdobie týždňa - dvoch, ktoré nazývajú „diagnostický pobyt“. V tomto čase sa zabezpečí kontrola plnenia ordinácie lekára, plánované vyšetrenia, podpora pohybu, aktivity, sebestačnosť, rehabilitácia a ošetrovateľské intervencie.
V zariadení, kde sú dodržiavané podmienky kvality, by mal senior dostať všetko, čo potrebuje. Súčasťou starostlivosti je program aktivizácie, rôzne spoločenské aktivity a uspokojovanie náboženských potrieb. Dlhodobá starostlivosť o starého chorého človeka musí riešiť fyzické, sociálne a duchovné potreby, ktoré sú úzko prepojené s jeho zdravím a kondíciou.
Dobrá starostlivosť založená na poctivom uspokojovaní potrieb dokáže zázraky. Ak je v zariadení nedostatočne organizovaná hydratácia či výživa pacienta, nepomôže žiaden liek, ani drahá operácia. Ošetrovateľské štandardy pre komplexný manažment pacienta sú postavené na preventívnom, aktívnom a veľmi komplexnom prístupe, čo zvyšuje šancu na zlepšenie a stabilizáciu stavu.
tags: #dochodcovia #bez #dozoru #riziká