Ivan Letko: Životopis významného slovenského herca a pedagóga

Doc. Ivan Letko je významná osobnosť slovenského herectva a pedagogiky. Narodil sa 9. decembra 1934 vo Farnej pri Leviciach. Jeho životná cesta je spojená s divadlom, filmom, televíziou, rozhlasom a pedagogickou činnosťou, kde vychoval generácie talentovaných hercov.

Začiatky v Hlohovci a štúdium herectva

Jeho cesta k herectvu sa začala v Hlohovci, kde vyrastal, študoval na gymnáziu a aktívne sa zapájal do rôznych ochotníckych súborov. Tieto ochotnícke súbory boli zázemím aj pre jeho kolegov, ktorých životné cesty sa spojili s Hlohovcom, ako napríklad Viera Strnisková, Mária Hájková, Jozef Adamovič, či neskôr v Česku populárny filmový herec Otto Lackovič.

Po maturite sa rozhodol pre štúdium herectva a v roku 1956 absolvoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave v ročníku vedenom Andrejom Bagarom.

Divadelná kariéra

Po ukončení štúdia pôsobil desať rokov v Divadle SNP v Martine. Od roku 1966 sa stal členom činohry Novej scény v Bratislave, kde neskôr pôsobil aj ako umelecký šéf činohry.

Práca v televízii, filme, rozhlase a dabingu

Ivan Letko stvárnil množstvo postáv v televízii, vo filme a v neposlednom rade v rozhlase a dabingu. Okrem rozhlasových hier a rozprávok sa s jeho nezameniteľným hlasom môžeme dodnes stretnúť aj na vlnách Slovenského rozhlasu v zábavných reláciách, ako napríklad Echorádio s Magdou Pavelekovou či Petrom Bzdúchom, s ktorým vytvorili legendárnu humoristickú dvojicu „Dôchodci na potulkách". Nezabudnuteľným je aj jeho hlas v kultovej ruskej rozprávke Mrázik, kde prepožičal svoj hlas Babe Jage.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Medzi jeho významné televízne a filmové postavy patria legendárne klasiky ako Živý bič, Tanec nad plačom, Povstalecká história, Medený gombík, Mastný hrniec a mnohé ďalšie tituly. Zahrnul aj významný francúzsko-československý veľkofilm Muž, ktorý luže.

Pedagogická činnosť

Okrem hereckej kariéry sa Ivan Letko venoval aj pedagogickej činnosti. Pôsobil viac ako 30 rokov ako pedagóg herectva na VŠMU, kde vychoval množstvo zvučných hereckých osobností. Medzi jeho študentov patrili napríklad Zdena Studenková, Jozef Vajda, Anna Javorková, Ivo Gogál, Ján Kroner, Jana Oľhová, ale aj jeho dcéra Hana Letková a mnohí ďalší.

Neskôr, kvôli nezhodám s vedením, spolu s kolegami z fakulty odišiel a svoje bohaté skúsenosti začal odovzdávať spočiatku na Konzervatóriu v Bratislave, neskôr na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a súkromnom konzervatóriu v Topoľčanoch.

Súčasnosť

Dnes sa herec už pedagogickej činnosti nevenuje, ale sám hovorí, že pri svojich študentoch neustále mladol a obohacoval sa. Netají sa tým, že rád hráva komické-veselé postavy. Veď fyziológovia tvrdia, že minúta smiechu predĺži život o jeden deň.

Dušan Jamrich: Paralely a kontrasty

Zatiaľ čo sa životopis Ivana Letka zameriava na jeho hereckú a pedagogickú dráhu, je zaujímavé porovnať ho s kariérou jeho kolegu, Dušana Jamricha. Obaja herci sú významnými osobnosťami slovenského divadelníctva, avšak ich cesty sa v niektorých aspektoch líšia.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Dušan Jamrich, narodený 25. októbra 1946 v Bratislave, vyštudoval herectvo na VŠMU v rokoch 1965 - 1970. Podobne ako Letko, aj Jamrich pôsobil ako pedagóg na VŠMU, kde vychoval celú generáciu hercov. Pedagogickú činnosť však zanechal po nástupe do riaditeľskej funkcie v SND.

Jamrich stvárnil množstvo rôznorodých postáv v inscenáciách klasických i moderných, v hrách domácich aj svetových autorov. Obsadzovali ho predovšetkým do veľkých historických a mytologických postáv, ako Jochanan v Hviezdoslavovom Herodesovi a Herodiade, Haimon v Sofoklovej Antigone, Kráľ Richard II. v rovnomennej Shakespearovej historickej hre alebo Orestes v Goetheho Ifigenii v Tauride.

Aj Jamrich využil množstvo príležitostí vo filmoch a televíznych inscenáciách. Do pamäti kultúrnej verejnosti sa vryl jeho Ľudovít Štúr vo viacdielnom televíznom filme Štúrovci (1991). Nemenej kvalitné herecké výkony predviedol napríklad aj v dielach Parížski mohykáni (1971), Ruy Blas (1979), Na skle maľované (1980), Život bez konca (1982), Oko za oko (1984), Don Carlos (1986) alebo Reverend (1989).

V roku 2002 sa Jamrich stal viceprezidentom významnej medzinárodnej organizácie Európska divadelná konvencia (ETC). V roku 2003 prevzal od prezidenta Slovenskej republiky Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva. V septembri 2008 dostal Cenu Jozefa Kronera za najvýznamnejší herecký výkon.

Zatiaľ čo Letko sa venoval najmä komickým postavám, Jamrich bol obsadzovaný skôr do dramatických a historických úloh. Obaja však zanechali výraznú stopu v slovenskom herectve a divadelníctve.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

Jamrichov osobný život bol tiež predmetom záujmu verejnosti. Jeho prvou manželkou bola Magda Vášáryová, s ktorou prežil sedem rokov. Neskôr sa oženil s dabingovou herečkou a režisérkou Ivetou Weiszovou. Zaujímavosťou je, že práve dabing spojil Jamricha s jeho druhou manželkou.

tags: #dochodcovia #ivan #letko #životopis