
Pracujúci dôchodcovia majú, rovnako ako ostatní zamestnanci, určité práva a nároky vyplývajúce z pracovného pomeru. Jedným z týchto nárokov je aj nárok na dovolenku. Avšak, uplatňovanie tohto nároku sa môže líšiť v závislosti od typu pracovného pomeru a ďalších faktorov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na dovolenku pre pracujúcich dôchodcov na Slovensku, zohľadňujúc rôzne situácie a typy pracovných zmlúv.
Podľa slovenského Zákonníka práce má zamestnanec nárok na dovolenku, ak pracuje na trvalý pracovný pomer na plný alebo čiastočný úväzok. Dôležité je, že tento nárok sa vzťahuje aj na pracujúcich dôchodcov, ktorí sú zamestnaní na základe štandardnej pracovnej zmluvy.
32-ročná Olívia nastúpila do nového zamestnania 1. januára a 31. mája zo zamestnania odíde. Odpracovala 60 dní, ale nie celý rok, preto má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak si Olívia nájde nové zamestnanie, do ktorého nastúpi 1. septembra, opäť sa jej bude rátať pomerná časť dovolenky.
Dôležité je rozlišovať medzi trvalým pracovným pomerom a dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti). Ak dôchodca pracuje na niektorú z týchto dohôd, nárok na dovolenku nemá.
Zamestnanci, ktorí pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov, pri razení tunelov a štôlní alebo vykonávajú zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce, majú nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak dôchodca vykonáva takéto práce len časť kalendárneho roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky, a to za každých 21 odpracovaných dní.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Mnohí zamestnanci sa mylne domnievajú, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku. Zákon to však nezakazuje. Ak zamestnanec (vrátane dôchodcu) odpracoval u nového zamestnávateľa aspoň 60 dní, má nárok na pomernú časť dovolenky. Ak 60 dní ešte neodpracoval, počet dní dovolenky sa vypočíta za odpracované dni (za každých 21 odpracovaných dní získava zamestnanec jednu dvanástinu ročného nároku na dovolenku).
Nárok na dovolenku môže byť ovplyvnený aj práceneschopnosťou zamestnanca. Vplyv PN závisí od dôvodu práceneschopnosti.
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní, ale bola aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. To znamená, že riadna dovolenka sa zamestnancovi (vrátane dôchodcu) nekráti a má nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá a posudzuje sa inak.
Zákonník práce hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Ak má zamestnanec nárok na dovolenku, zamestnávateľ mu musí určiť alebo umožniť jej čerpanie v danom kalendárnom roku. Ak zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach, a nedohodnú sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku
Zamestnávateľ môže zamestnancovi dovolenku zrušiť alebo ho z nej odvolať, ale v takom prípade mu musí preplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli (napríklad storno poplatky za zrušený zájazd).
Celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by mal vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak to nie je možné, zamestnávateľ mu nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ju čerpať nemohol. Ak sa dovolenka nepodarí vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom nárok vznikol, prenáša sa do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ju zamestnanec stihol vyčerpať do konca tohto roka.
Ak sa dovolenka nevyčerpá ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou prepadne. Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Ak zamestnanec plánuje dať v práci výpoveď, malo by sa pamätať na to, že to ovplyvní aj počet dní dovolenky. Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať, má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Nárok na pomernú časť dovolenky má zamestnanec iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici.
Prečítajte si tiež: Postup pri hlásení PN
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Zamestnanec musí o tento príspevok požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môže zamestnanec požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Výška príspevku je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak má zamestnanec pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Od 1. januára 2025 si môže zamestnanec z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča svojho manžela/manželky.
Okrem nároku na dovolenku majú pracujúci dôchodcovia aj ďalšie práva, ktoré im vyplývajú z pracovného pomeru.
Penzisti, ktorí pracujú na dohodu, si nemôžu nárokovať dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ďalšie príspevky. Majú však nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase.
Môžu si uplatniť odvodovú výnimku, ak ich príjem nepresiahne 200 eur, čo znamená, že neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Ak príjem prekročí túto hranicu, platia odvody len z rozdielu. Vďaka tejto úľave môžu pracovať na dohodu bez toho, aby im bola zastavená výplata predčasného dôchodku, pokiaľ ročný príjem nepresiahne 2 400 eur.
Penzisti, ktorí využijú odvodovú úľavu a nebudú vôbec platiť odvody na dôchodkové poistenie, nebudú mať nárok ani na zvýšenie svojho dôchodku. Podobne na tom budú aj invalidní dôchodcovia. Len čo dovŕšia dôchodkový vek, môžu požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa im vypočíta jeho výšku a porovná ju s invalidným dôchodkom.