
V slovenskom Zákonníku práce existujú špecifické ustanovenia týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru zamestnancov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. Táto oblasť prešla novelizáciou, ktorá priniesla zmeny v podmienkach výpovede a odstupného pre dôchodcov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto podmienkach a súvisiacich právach a povinnostiach.
Dňa 4. februára 2021 schválila Národná rada SR rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021. Jedna z noviniek, ktorá mala nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2022, sa týkala možnosti zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Išlo o doplnenie dôvodu na výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce.
V stredu, 15. decembra 2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamenalo, že zamestnávatelia nemohli od 1. januára 2022 využívať toto ustanovenie na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorí splnili vekovú hranicu a mali nárok na starobný dôchodok.
Pôvodne mala novela Zákonníka práce priniesť zmenu, ktorá by umožnila zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe podmienky (vek a nárok na dôchodok) mali byť splnené súčasne. Avšak, vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, toto ustanovenie sa dočasne neuplatňuje.
Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. f) (ktorého účinnosť je pozastavená), prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, by začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak však zamestnanec pre zamestnávateľa odpracoval viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace. Počas plynutia výpovednej doby by mal zamestnanec zotrvať u zamestnávateľa a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by zamestnanec nezotrval počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, zamestnávateľ by mal právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, by patrilo odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce by zamestnancovi patrilo odstupné najmenej v sume, ktorá je stanovená zákonom. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Dôležité je rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo ak sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
V prípade, že zamestnávateľ neukončil pracovný pomer so zamestnancom po dosiahnutí veku 65 rokov (v období, kedy to umožňovalo znenie Zákonníka práce), je potrebné postupovať v súlade s platnou legislatívou. Nie je možné žiadať odchodné a odstupné dohodovacím konaním. Ukončenie zmluvy je možné k dátumu, na ktorom sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, alebo v súlade s platnými výpovednými lehotami.
Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca
Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD