Dôchodky a transferové platby: Diplomová práca témy

Úvod

Táto práca sa zaoberá problematikou dôchodkov a transferových platieb, pričom analyzuje ich vplyv na ekonomiku a spoločnosť. Dôraz je kladený na rôzne metódy výpočtu HDP, trendy vo vývoji trhu práce, fiškálnu politiku a demografické zmeny. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku s prihliadnutím na špecifické podmienky Slovenska a jeho porovnanie s vybranými krajinami EÚ.

Dôchodková metóda výpočtu HDP

Dôchodková metóda výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP) meria výkonnosť ekonomiky prostredníctvom príjmov jednotlivých ekonomických subjektov. Konkrétne, HDP sa vypočíta ako súčet národného dôchodku (ND), amortizácie a nepriamych daní. Národný dôchodok predstavuje súčet príjmov domácností. Dôležité je, že táto metóda zohľadňuje len tie dôchodky, ktoré pochádzajú z bežnej produkcie statkov a služieb. Dôchodková - príjmová metóda teda predstavuje súčet všetkých druhov príjmov domácností.

Trendy na trhu práce

Vývoj na slovenskom trhu práce od roku 2012 predstavuje historicky unikátnu situáciu, ktorú charakterizuje nízka miera nezamestnanosti, nárast počtu zahraničných pracovníkov a výrazný pokles počtu dlhodobo nezamestnaných. K faktorom determinujúcim nárast dopytu po zahraničných pracovníkoch patrí expanzívny dopyt, ktorý domáca pracovná sila nedokáže pokryť. Najvyšší podiel zahraničných pracovníkov pochádza z krajín Európskej únie (Rumunsko, Maďarsko, Česko) a z tretích krajín (Ukrajina, Srbsko). Za posledné tri roky sa počet zahraničných pracovníkov na Slovensku zdvojnásobil. Ak bude pokračovať pozitívny globálny vývoj, slovenský trh práce by mal do roku 2025 zaznamenať nárast počtu pracovných miest o takmer 145 tisíc, čo predstavuje približne 20 tisíc nových pracovných miest ročne.

Fiškálna politika a verejné financie

Fiškálna politika je rozhodujúcou politikou v rámci hospodárskej politiky a rozpočet verejnej správy predstavuje hlavný nástroj jej realizácie. Nastavenie výšky daňových sadzieb, daní, ciel ako aj sociálnych odvodov spolu s ostatnými poplatkami a platbami, ktoré sú príjmom rozpočtu, vytvára rámec pre realizáciu priorít hospodárskej politiky a do veľkej miery určuje charakter štátu. Výdavky a ich štruktúra sú reálnym výkonom rozpočtovej politiky, často závislým od politickej reprezentácie. Od vzniku SR bola fiškálna politika jedným z hlavných faktorov, ktorý výrazne formoval podobu hospodárskej politiky a zásadným spôsobom vplýval na celkový výkon slovenskej ekonomiky. Vstupom do EÚ sa súčasťou fiškálnej politiky stali aj vzťahy s rozpočtom EÚ, ktorý je najčastejšie vnímaný cez financie, ktoré slúžia na vyrovnávanie regionálnych rozdielov a platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Dopady Brexitu na slovenskú ekonomiku

Väčšina štúdií sa zhoduje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude znamenať ekonomické straty pre obe strany, pričom na strane Veľkej Británie by mali byť väčšie. Británia predstavuje pre Slovensko relatívne významného obchodného partnera z pohľadu exportu tovarov. Vplyv Brexitu na ekonomický rast Slovenska by mal byť relatívne nízky. Z pohľadu krátkodobej migrácie Slovákov za prácou do zahraničia je vidieť za posledné roky klesajúci význam Veľkej Británie. Naopak, z pohľadu dlhodobej migrácie Slovákov do tejto krajiny ide skôr o rastúci trend, pričom sa výraznejšie zvyšuje podiel občanov Slovenska zamestnaných vo Veľkej Británii s vyšším ako stredoškolským vzdelaním. Na export do Veľkej Británie je priamo aj nepriamo na Slovensku naviazaných približne 62 tisíc pracovných miest, čo predstavuje približne 2,8 % celkovej zamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Migrácia ako spoločenský jav

Migrácia v živote slovenskej a svetovej spoločnosti hrala a hrá významnú úlohu s celým spektrom sociálnych, ekonomických, ekologických ale aj politických dopadov. Miera a povaha migrácie závisí nielen od individuálnych rozhodnutí, ale predovšetkým súvisí so spoločenskými rozhodnutiami, niekedy aj systémovej povahy, ktoré často individuálnym rozhodnutiam migrovať predchádzajú.

Sociálna sféra a demografický vývoj na Slovensku

Analýza sociálnej sféry na Slovensku zahŕňa súvislosti ekonomického a sociálneho vývoja, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v sociálnych súvislostiach, vývoj miezd (minimálnej mzdy a pracujúcich chudobných), zmeny v štruktúre príjmov a výdavkov, zadlženosti a úspor domácností, výdavky na sociálnu ochranu - konvergencia s krajinami EÚ, chudobu a sociálne vylúčenie, sociálnu situáciu starších ľudí a vybrané pohľady na kvalitu života. V závere je dôležité reagovať na hlavné trendy demografického vývoja prostredníctvom rodinnej politiky.

Vývoj cien ropy a zemného plynu

Pri analýze vývoja cien ropy a zemného plynu je dôležité brať do úvahy, že primárnymi hýbateľmi cien jednotlivých komodít boli fundamentálne odlišné faktory, čo viedlo k oslabeniu korelácie medzi týmito energonosičmi. V prípade ropy to boli geopolitické faktory. Európske ceny plynu v ostatnom roku poklesli v reakcii na prudký nárast ponuky, najmä LNG. Silná ponuková strana je predpokladom pre pokračovanie rozvoja obchodovania plynu na báze gas-on-gas. Ceny plynu boli historicky určované cenou ropy.

Financie 5.0 a technologický pokrok

Prudký pokrok v oblasti technologických inovácií predznamenal postupný posun do éry „5.0“. Vývoj v sektore financií sa stal lídrom v oblasti digitálnej transformácie. Vstup nových prelomových technológií a hráčov na finančný trh významne zvyšuje konkurenciu, konfrontuje zaužívané praktiky a zásadne mení charakter odvetvia. Posilnenie finančného rozvoja, inklúzie a efektívnosti by malo pozitívne ovplyvniť potenciálny rast a redukciu chudoby. S nárastom technologickej sofistikovanosti sa zvyšuje aj kyberkriminalita a stále aktuálnejšou sa stáva otázka systematického prístupu k zabezpečeniu kybernetickej bezpečnosti na všetkých úrovniach.

Automatizácia a jej vplyv na trh práce

Automatizácia vytvára efekt vytláčania, ktorý posúva obsah úloh výroby proti práci, zatiaľ čo zavedenie nových úloh, v ktorých má práca komparatívnu výhodu, zlepšuje túto prácu prostredníctvom efektu obnovenia. Celkové efekty sú špecifické pre jednotlivé krajiny a časové obdobia a vyžadujú si empirický prieskum.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Výskum a inovácie na Slovensku

Štvrťstoročie vývoja slovenského VaV a inovácií zaznamenalo pomerne veľké turbulencie. Dedičstvo centrálne plánovej ekonomiky, transformačná recesia spojená s úpadkom podnikového VaV, budovanie inštitúcií verejných politík VaV a inovácií „na zelenej lúke“ a marginalizácia verejného sektora VaV v hospodárskej politike boli charakteristickými znakmi prvej dekády existencie samostatnej slovenskej ekonomiky. Z hľadiska konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti podnikového sektora bola kľúčová liberalizačná etapa hospodárskej politiky začiatkom prvej dekády 21. storočia, ktorá vyústila do prílevu zahraničného kapitálu. Následná modernizácia a reštrukturalizácia podnikového sektora (najmä spracovateľského priemyslu) sa prejavila dovozom hotových technológií zo zahraničia, ale i zavádzaním procesných a netechnologických inovácií. V oveľa menšej miere sa prejavil vplyv príchodu zahraničných investorov na financovaní podnikového VaV. Z hľadiska fungovania verejného sektora VaV mal byť pozitívnym impulzom vstup Slovenska do EÚ.

Riziká a neistota vo vývoji svetovej ekonomiky

V súčasnosti možno sledovať spomalenie hospodárskeho rastu vo svetovej ekonomike, ktoré sa prejavuje v neistote ďalšieho vývoja. Existuje celý rad rizík (krátkodobé a dlhodobé), ktoré môžu ešte viac skomplikovať už aj tak krehký rast svetovej ekonomiky. Medzi krátkodobé riziká patrí predovšetkým pokračujúca obchodná vojna medzi USA a Čínou. Do tejto skupiny rizík možno zaradiť tiež pripravované voľby v USA. Celý rad dlhodobých rizík súvisí predovšetkým s nepredvídateľnosťou vývoja klimatických zmien a ich vplyv na makroekonomickú a finančnú stabilitu, prehlbujúca sa polarizácia a nerovnosti, narastajúca akumulácia dlhu, zraniteľnosť finančného sektora, ale tiež možné dôsledky automatizácie/robotizácia, digitalizácie, 4.

Zmeny prírodného prostredia a spoločnosť budúcnosti

Diskusie o zmenách prírodného prostredia sa stávajú jedným z hlavných diskutovaných problémov. Zároveň vytvára sa komplexný pohľad na zmeny planéty. To treba chápať ako pozitívny fenomén s tým, že väčšina ľudí si začína uvedomovať spätnosť medzi dnešnou podobou civilizácie a vývojom prírodných podmienok na planéte. Sme veľmi často svedkami zjednodušených pohľadov na vývoj planéty a zmeny prírodného prostredia: jednoduchá rovnica človek - emisie - skleníkový efekt - nárast teploty vytvára zdanie v dvoch líniách. Po prvé, tvrdenie o antropocéne, kedy človek sa stáva rozhodujúcim fenoménom pri tvorbe prírodného prostredia na planéte a po druhé, tvrdenie, že zmenou emisií môžeme zastaviť procesy nárastu teploty a môžeme dosiahnuť návrat do pôvodného harmonického stavu.

Záver

Táto práca poskytla prehľad o komplexnej problematike dôchodkov a transferových platieb v kontexte slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Analyzovali sme rôzne aspekty, vrátane metód výpočtu HDP, trendov na trhu práce, fiškálnej politiky, dopadov Brexitu, migrácie, sociálnej sféry, demografického vývoja, vývoja cien energií, technologického pokroku, automatizácie, výskumu a inovácií, ako aj rizík a neistôt vo vývoji svetovej ekonomiky a zmien prírodného prostredia. Je zrejmé, že táto oblasť je dynamická a vyžaduje si neustálu pozornosť a adaptáciu politík na meniace sa podmienky.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

tags: #dochodky #a #transferové #platby #diplomová #práca