Vianočný príspevok pre dôchodcov: Podmienky a aktuálne zmeny

Slovenskí dôchodcovia sa môžu tešiť na vianočný príspevok, ktorý im má pomôcť zvládnuť zvýšené výdavky spojené s vianočnými sviatkami. Tento príspevok má formu 13. dôchodku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou. V tomto článku sa pozrieme na podmienky nároku na tento príspevok, jeho výšku a aktuálne zmeny, ktoré boli schválené Národnou radou SR.

13. dôchodok ako štátna sociálna dávka

Od roku 2020 majú poberatelia starobných dôchodkov nárok na 13. dôchodok ako štátnu sociálnu dávku, čo upravuje zákon č. 296/2020 Z. z. O 13. dôchodku. Tento príspevok je určený na zlepšenie finančnej situácie dôchodcov a na pomoc pri pokrytí zvýšených výdavkov počas vianočného obdobia.

Kto má nárok na 13. dôchodok?

Nárok na 13. dôchodok má každý poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, ak mu bol tento dôchodok priznaný po 1. januári. Podľa § 6 ods. 1 zákona sa 13. dôchodok vypláca v decembri.

Výška 13. dôchodku

Výška 13. dôchodku závisí od výšky poberaného dôchodku. Na 13. dôchodok v plnej sume 300 € má nárok dôchodca, ktorý poberá dôchodok najviac vo výške životného minima, ktoré je platné od 1. júla 2023. Suma životného minima platná od 1. júla 2023 je 268,88 €.

Dôchodca, ktorý poberá dôchodok v rozmedzí od 268,89 € do 963,32 €, má nárok na 13. dôchodok vypočítaný podľa vzorca: 13. dôchodok = 300 € - 0,36 * ("riadny" dôchodok - 268,88 €).

Prečítajte si tiež: Jozef Uher a jeho Vianočné príspevky

Príklady výpočtu 13. dôchodku

Pán Stanislav dostane vo výplatnom termíne za november 2023 svoj 13. dôchodok. Pani Anna požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku od 30. novembra 2023. Sociálna poisťovňa jej v marci 2024 zašle rozhodnutie, podľa ktorého jej s účinnosťou od 30. novembra 2023 priznáva predčasný starobný dôchodok. Pani Anna bude mať v najbližšom výplatnom termíne po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku doplatené sumy dôchodku, a to od 30. novembra 2023. Sociálna poisťovňa jej vyplatí aj 13. dôchodok.

Zmeny schválené NR SR v novembri 2023

Dňa 22. novembra 2023 NR SR schválila zákon č. 443/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku. Nárok na 13. dôchodok v decembri 2023 má podľa § 14 ods. 1 zákona poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku. Podľa § 14 ods. 3 zákona sa 13. dôchodok vyplatí v decembri 2023.

Mimoriadny vianočný príspevok

Mimoriadny vianočný príspevok bude dvojnásobný. Niektorí penzisti dostanú spolu s 13. dôchodkom aj tento príspevok. Dvojnásobný jednorazový príspevok schválili poslanci v zrýchlenom konaní k novele vládneho návrhu o 13. dôchodku. Za hlasovalo 96 poslancov. Mali by ho dostať všetci poberatelia dôchodkov. Pôvodne mal byť príspevok 150 eur. Po kritike opozície, že strana Hlas v predvolebnej kampani sľubovala 13. dôchodok v plnej výške, sa príspevok zdvojnásobil.

Zvýšenie jednorazového príspevku oznámili predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini a minister práce Erik Tomáš ešte v utorok pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády. Spolu s vianočným príspevkom v sume 50 eur až 300 eur, ktorý už dôchodcovia dostávajú, tak teraz získajú dokopy od 350 do 600 eur. Na jednorazový 300-eurový príspevok pôjde celkovo 440 miliónov eur.

Kritika a diskusia v parlamente

V parlamente sa pri rokovaní o skrátenom konaní o mimoriadnych príspevkoch pre seniorov strhla ostrá debata. Najväčším kritikom 13. dôchodku v parlamente bolo opozičné hnutie Slovensko na čele s Igorom Matovičom, ktorý hovoril, že nevyplatením dávky v plnej výške Hlas okráda dôchodcov. „Až vtedy môže Peter Pellegrini s vyrovnaným chrbtom a so vztýčenou hlavou kandidovať v prezidentských voľbách, lebo potom už nebude podvodníkom voči tým najbiednejším ľuďom,“ zdôraznil Matovič. Jeho pozmeňujúci návrh, aby sa 13. dôchodok vyplatil v plnej výške už v decembri, neprešiel.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

S kritikou vystúpilo aj KDH. V rozprave jej poslanci odmietli podporiť jednorazový príspevok pre dôchodcov s tým, že ide o plošné a neadresné riešenie. „Vládni politici týmto opatrením robia z dôchodcov rukojemníkov, pretože im pred Vianocami sľubujú prilepšenie,“ povedal poslanec KDH Jozef Hajko. Za dobré opatrenie považuje to, aby dôchodcovia do roka dostali dvanásť spravodlivých a riadnych dôchodkov. Jozef Hajko konštatoval, že takýto nie je trinásty dôchodok. Pripomenul, že sa začal frontálny útok voči rodičovskému dôchodku. Pozmeňujúci návrh poslancov za KDH, aby sa 13. dôchodok odstupňoval tak, ako je to dnes, a najviac by dostali ľudia s najnižšími penziami, neprešiel.

Zásadná zmena vyplácania od roku 2024

Nové 13. dôchodky sa majú zásadne prepracovať od budúceho roku. Štát by už nemal vyplácať vianočné príplatky k dôchodkom, ale v decembri 2024 by mali dostať penzisti plnohodnotný dôchodok vo výške priemerného za predchádzajúci rok, čo by malo byť 606 eur. Novela zákona o 13. dôchodku ešte nie je v parlamente.

Štát bude na vykrytie plnohodnotných 13. dôchodkov potrebovať 799 miliónov. Použije v rozpočte už vyčlenených 315 miliónov na súčasné trináste penzie. Sociálna poisťovňa našla vo svojom rozpočte rezervu 50 miliónov. Okrem toho sa musí zmeniť do konca roka aj zákon o sociálnom poistení, keďže by sa mali zmeniť podmienky vyplácania rodičovských dôchodkov. Štát chce totiž na 13. penzie použiť aj ďalších 300 miliónov eur vyčlenených na rodičovské dôchodky. Keďže nárok na ne je zakotvený v ústave, koalícia nemá v parlamente dosť hlasov na to, aby ich zrušila úplne.

Rodičovský dôchodok a jeho budúcnosť

Je zrejmé, že minister práce Erik Tomáš chce zavedením 13. dôchodkov doručiť kampaňový darček do prezidentských volieb pre predsedu svojej strany Petra Pellegriniho, povedala po rokovaní predsedníčka ľudskoprávneho výboru Lucia Plaváková z PS.

V súčasnosti rodičovský dôchodok funguje tak, že na Slovensku pracujúce deti môžu časť zo svojich sociálnych odvodov presmerovať svojim rodičom v dôchodkovom veku. Po novom by už tento príspevok nemali rodičia dostávať, ale deti by im mohli prispieť dvoma percentami z dane z príjmov. Návrh sa nepáči mnohým neziskovým organizáciám a občianskym združeniam, ktoré sú od príjmov z dvoch percent z daní závislé. Preto neziskové organizácie na čele s občianskym združením Liga proti rakovine spustili podpisovú akciu Neberte nám 2 percentá.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

„Všetky nami poskytované služby a pomoc potvrdzujú, že asignácia dvoch percent je nesmierne dôležitým zdrojom financovania aktivít, ktoré pomáhajú udržať sociálny zmier v spoločnosti. V minulom roku 2 % z dane poberalo 16 955 organizácií. Viac než 900-tisíc občanov sa rozhodlo svoje 2 % poukázať vybranej mimovládnej organizácii. Celková suma bola 87 996 356 eur, z čoho 43 miliónov eur predstavovala asignácia od občanov. Návrh ministerstva práce, aby sa občania rozhodovali medzi tým, či svoje dve percentá poukážu naďalej neziskovým organizáciám alebo vlastným rodičom, považujú mimovládne organizácie za cynické a nemorálne.

Dnes pracujúce dieťa môže prispieť zo svojej hrubej mzdy 1,5 percenta jednému rodičovi na dôchodku a 1,5 percenta druhému. Bonus sa počíta maximálne z 1,2-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Výška rodičovského dôchodku je pri priemernej mzde zhruba 22 eur mesačne, čo je 260 eur ročne, a výška daňovej asignácie z priemernej mzdy by bola len 39 eur za rok. Ak pracujúce dieťa dnes zarába napríklad 1 000 eur v hrubom, rodičovi by prispelo k dôchodku mesačne 15 eur, za celý rok teda 180 eur. Zámer ministra práce nahradiť rodičovský bonus dvojpercentným odvodom z daní kritizovali opozičné strany. Podľa KDH rodičovský dôchodok znamená, že deti prispejú na dôchodky svojich rodičov, čo je medzigeneračná solidarita.

Čo bude od januára s rodičovskými dôchodkami, nie je jasné. Hoci minister práce deklaroval, že s návrhom súhlasia aj ostatní koaliční partneri, proti presunutiu peňazí z rodičovského bonusu na 13. penzie sa postavila SNS. Poslanec SNS Rudolf Huliak potvrdil, že strana je proti obmedzeniu rodičovského dôchodku. „Trváme jednoznačne na zachovaní inštitútu vyplácania rodičovského dôchodku,“ povedal Huliak. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba chce problém otvoriť na koaličnej rade. Minister práce potvrdil, že o rodičovskom bonuse sa bude diskutovať na koaličnej rade. Tá bude riešiť otázku, kde inde nájsť peniaze na zaplatenie 13. dôchodkov.

Výhľad do budúcnosti

Najnižší 13. dôchodok 50 eur dostanú poberatelia, ktorí poberajú dôchodok 963,33 eura a vyšší. Na budúci rok v decembri by mali dostať starobní penzisti plnohodnotný 13. dôchodok. Poberatelia sirotského, vdovského a časť poberateľov invalidného dôchodku budú mať vraj garantovanú výšku 13. dôchodku.

V tomto roku sa všetky dôchodkové dávky zvyšujú dvakrát.

Vplyv na daň z príjmov

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).

Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4 (príjmy z prenájmu a ostatné príjmy) sa pri výpočte nezdaniteľnej časti na daňovníka neberie do úvahy. Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Príklad: Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku, kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. podnikali, a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.

Príklad: Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.

Podľa § 11 ods. 6 zákona, ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou 3 937,35 eura a sumou vyplateného dôchodku.

Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12. sa posudzuje v prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1. júla 2015).

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácii dôchodku k 1.1.

Príklad: Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.

Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.

Príklad: Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

tags: #vianočný #príspevok #pre #dôchodcov #podmienky #jozef