Dôchodky výrobných faktorov: Renta, zisk, mzda - definícia a kontext

Úvod

Ekonomická teória sa začiatkom minulého storočia začala vyvíjať odlišne v západnej Európe a v Nemecku. V západnej Európe Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus, James Mill, John Stuart Mill, Simone de Sismondi a ďalší vychádzali z učenia klasikov a ich kritiky kapitalizmu. V Nemecku sa zdôrazňoval národný a historický charakter politickej ekonómie a jej sociálny kriticizmus. V tomto článku sa zameriame na definície a kontext troch základných dôchodkov výrobných faktorov: renty, zisku a mzdy.

Jean Baptiste Say a teória troch výrobných faktorov

Francúzsky ekonóm Jean Baptiste Say (1767 - 1832) je považovaný za zakladateľa posklasickej ekonómie. Nesúhlasil s Adamom Smithom v tom, že schopnosť vyrábať pripisoval jedine práci človeka. Say orientoval teóriu hodnoty na užitočnosť, pričom zdôrazňoval, že výroba nevytvára len tovary, ale predovšetkým užitočnosť.

Výrobné faktory a ich odmena

Na tvorbe užitočnosti sa podľa Saya podieľajú tri výrobné faktory:

1. Práca: Ľudská činnosť zameraná na tvorbu statkov a služieb.
2. Pôda: Prírodné zdroje využívané pri výrobe.
3. Kapitál: Statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov.

Tieto faktory poskytujú výrobné služby, a výsledkom ich vzájomného pôsobenia je úžitková hodnota, ktorú Say stotožnil s výmennou hodnotou. Vlastníci týchto výrobných služieb dostávajú za ich používanie vo výrobe odmenu:

• Mzda: Odmena za výrobnú službu práce.
• Renta: Odmena za výrobnú službu pôdy.
• Zisk: Odmena za výrobnú službu kapitálu.

Z toho vyplýva Sayova nákladová teória, podľa ktorej je hodnota daná výrobnými nákladmi a užitočnosťou vyrábaných tovarov.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Chápanie zisku a renty

Sayova teória troch výrobných faktorov vysvetľuje proces rozdeľovania, t. j. hlavné dôchodky kapitalistickej spoločnosti. Zisk chápe ako prirodzenú odmenu kapitálu a rentu ako prirodzenú odmenu pôdy. Podľa Saya sú oba dôchodky úplne nezávislé od spoločenského poriadku, od triednej štruktúry a formy vlastníctva. Táto teória kritizuje pracovnú teóriu hodnoty a zobrazuje proces výroby ako spolupôsobenie rovnoprávnych výrobných faktorov.

Úloha podnikateľa

Say vyzdvihoval úlohu podnikateľa, ktorý má najväčší vplyv na výrobu a na rozdeľovanie. Podnikateľ musí mať určité schopnosti a vlastnosti, ktoré ho predurčujú na realizáciu inovácie výroby. V podmienkach trhovej ekonomiky je jeho práca vysoko oceňovaná. Mnohí teoretici v dejinách ekonomického myslenia považujú Sayove vyčlenenie a definíciu podnikateľa za významný prínos do ekonomickej teórie. Pojem podnikateľ už z ekonomickej analýzy nezmizne a hrá veľmi dôležitú úlohu v niektorých teóriách hospodárskeho rozvoja.

Výrobné faktory a ich charakteristika

Na tvorbe tovarov a služieb sa podieľajú výrobné faktory, ktoré zahŕňajú prírodné zdroje, ľudské zdroje a kapitál. Každý z nich má v ekonomickom systéme svoje postavenie a funkciu a má právo na „odmenu“.

Práca

Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Je to primárny výrobný faktor, ktorého nositeľom je človek so svojimi fyzickými a psychickými schopnosťami. Práca je vlastne ľudským kapitálom. Produktivita práce závisí od vzdelania, praxe, kvalifikácie a tvorivosti.

Práca je predmetom kúpy a predaja, ktoré sa realizujú na trhu práce. Dopyt po práci je odvodený dopyt - dopyt po výrobku spôsobí dopyt po niekom, kto ho bude vyrábať. Určujú ho firmy, výrobcovia a podniky. Ponuka práce predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, t. j. počet pracujúcich aj nezamestnaných. Ponuku práce ovplyvňuje počet obyvateľov, podiel práceschopného obyvateľstva, kvalita a kvantita vykonanej práce.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Nezamestnanosť je prirodzený jav v trhovej ekonomike, keď práceschopné obyvateľstvo nenachádza na trhu práce uplatnenie. Pracovnú silu delíme na zamestnaných a nezamestnaných (nemajú prácu, ale aktívne si ju hľadajú). Miera nezamestnanosti sa vypočíta ako podiel nezamestnaných na celkovej pracovnej sile: u=U(počet nezamestnaných) / L(prac.sila).

Druhy nezamestnanosti:

• Štrukturálna: Spôsobená zmenami v národnom hospodárstve a nesúladom medzi ponukou a dopytom.
• Cyklická: Vzniká v období zostupnej fázy hospodárskeho cyklu a v období hospodárskeho vzostupu opäť zaniká.
• Sezónna: Vzniká v dôsledku sezónnej povahy niektorých hospodárskych činností (poľnohospodárstvo, stavebníctvo…).

Mzda je cenou práce. Rozlišujeme časovú a úkolovú mzdu, ako aj nominálnu (peniaze, ktoré dostaneme) a reálnu mzdu (výrobky a služby, ktoré si môžeme kúpiť z nominálnej mzdy). Reálnu mzdu ovplyvňuje výška nominálnej mzdy, úroveň cien a daňové zaťaženie. Práca vykonaná v zhoršených podmienkach je vyššie ohodnotená, hovoríme o mzdových (kompenzačných) rozdieloch. Ak za ten istý výkon dostaneme menší plat z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, pohlaviu…, ide o mzdovú diskrimináciu. Odbory bojujú za práva zamestnaných.

Pôda

Pôda patrí medzi primárne výrobné faktory. Je to priamy produkt prírody, zahrňuje poľnohospodársku pôdu, pôdu na ťažbu a pôdu určenú na zástavbu. Množstvo pôdy je obmedzené rozlohou štátu, má rozdielnu úrodnosť a kvalitu. Kvalita je ovplyvnená aj polohou pôdy. Rozdiely spôsobené rôznou kvalitou, polohou či úrodnosťou kompenzuje tzv. diferenciálna renta. Za užívanie pôdy platíme alebo poberáme poplatok, tzv. pozemkovú rentu. Miesto, kde sa predáva, ponúka a kupuje pôda sa nazýva trh pôdy. Dopyt po pôde je odvodený dopyt (ak stúpa dopyt po úrode, stúpa aj dopyt po pôde). Na trhu pôdy má ponuka monopol, ponuka je ovplyvnená obmedzeným množstvom pôdy. Cena pôdy závisí od polohy, úrodnosti a záujmu.

Kapitál

Kapitál je sekundárny výrobný faktor. Je to súbor statkov, ktoré neboli bezprostredne spotrebované a slúžia na výrobu ďalších statkov. Rozlišujeme:

• Komoditný kapitál: Tovar na spotrebu.
• Portfóliový kapitál: Cenné papiere.
• Produktívny kapitál: Stroje, budovy.

Špecifickou formou kapitálu je technológia, t.j. nápad, licencia, tvorivosť, know-how, receptúra… Miesto obchodovania s kapitálom je trh kapitálu. Ak je východisková forma kapitálu peňažná, trh je potenciálny (neinvestované úspory) alebo reálny (s kapitálom sa už pracuje). Ak niekomu požičiame kapitál, vzniká úverový vzťah. Suma, ktorú sme požičali sa nazýva úver. Suma, ktorú platí dlžník veriteľovi za pôžičku sa nazýva úrok. Dopyt po kapitáli je odvodený dopyt, závisí od dopytu tovarov, ktoré kapitál vyrába a pri peňažnej forme od úrokovej miery. Rozlišujeme hrubé a čisté investície. Zisk je výsledok podnikania, pričom rozlišujeme hrubý zisk (rozdiel medzi výnosmi a nákladmi) a čistý zisk (samotná suma po odvedení daní a odvodov).

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

Dôchodky a trhový mechanizmus

Dôležitou súčasťou trhového mechanizmu sú dôchodky, ktoré majú motivačný charakter. Vlastník pôdy získa rentu, vlastník práce mzdu a vlastník kapitálu zisk. K týmto výrobným faktorom často zaraďujeme aj prírodniny.

Renta

Renta je dôchodok plynúci z vlastníctva pôdy a prírodných zdrojov. Diferenciálna renta kompenzuje rozdiely v kvalite, polohe a úrodnosti pôdy. Pozemková renta je poplatok za užívanie pôdy.

Mzda

Mzda je odmena za prácu, teda za vynaložené úsilie a čas. Rozlišujeme nominálnu mzdu (vyjadrenú v peniazoch) a reálnu mzdu (vyjadrenú v množstve tovarov a služieb, ktoré si za ňu môžeme kúpiť).

Zisk

Zisk je odmena za podnikanie a investovanie kapitálu. Je to rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Zisk motivuje podnikateľov k inováciám a efektívnemu využívaniu zdrojov.

Marshallov pohľad na výrobné náklady a dôchodky

Alfred Marshall, významný predstaviteľ cambridgeskej školy, uznával štyri hodnototvorné faktory: prácu, pôdu, kapitál a organizáciu (podnikanie). Každý z týchto faktorov dostáva odmenu:

• Mzda: Odmena za obeť robotníka, ktorá spočíva v tom, že prekoná túžbu po pokoji a nechuť k práci.
• Renta: Odmena za využívanie pôdy.
• Úrok: Odmena za očakávanie, lebo kapitál poskytuje vo výrobe určitú produktívnu výhodu.
• Podnikateľský zisk: Odmena za prácu kapitalistu spojenú s organizovaním a riadením podniku, so znášaním rizika.

Marshall tvrdil, že v dlhodobom období sa presadzuje tendencia, že dôchodky výrobných činiteľov sa rovnajú ich hraničným reálnym nákladom.

Clarkova teória hraničnej produktivity

John Bates Clark, americký predstaviteľ marginalizmu, rozdelil sociálnu ekonómiu na ekonomickú statiku a ekonomickú dynamiku. Clark neuznával pozemkovú rentu ako samostatný dôchodok, lebo pôda je podľa neho len zvláštna forma kapitálu a renta úrok z kapitálu. Podnikateľský zisk sa objavuje len v dynamickej ekonomike. Clarkova teória hraničnej produktivity tvrdí, že produktívnosť a tým i hodnototvorný účinok oboch produktívnych činiteľov (práce a kapitálu) klesá podľa toho, ako rastie ich účasť na výrobe.

tags: #dochodky #vyrobnych #faktorov #renta #zisk #mzda