
Invalidný dôchodok predstavuje finančnú podporu pre osoby, ktorých zdravotný stav im bráni v plnohodnotnom vykonávaní zárobkovej činnosti. Cieľom je kompenzovať stratu príjmu, ktorý by inak mohli dosiahnuť. Slovenská legislatíva umožňuje poberanie invalidného dôchodku aj pri súčasnom výkone práce, bez ohľadu na mieru poklesu pracovnej schopnosti.
Osoba je považovaná za invalidnú, ak jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je definovaný ako stav, ktorý podľa lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok.
Pre vznik nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri základné podmienky:
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Hodnotenie sa vykonáva na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a osobného vyšetrenia žiadateľa. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). Závažnosť ostatných zdravotných postihnutí môže navýšiť túto mieru najviac o 10 percent, ak ovplyvňujú pokles schopnosti pracovať. Aj keby človek trpel viacerými ochoreniami, za všetky spolu mu možno priznať najviac 10 %.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Pri posudzovaní pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko. Stupeň a rozsah komplikácií, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musí mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu "ťažkým" spôsobom obmedzená. "Podstatné" zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí a je ohodnotené na 20 - 30 %. Zákon o sociálnom poistení však neuvádza, čo presne je možné chápať pod pojmom celková výkonnosť organizmu a ako konkrétne je možné odlíšiť jej "ťažké" a "podstatné" obmedzenie.
Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu, by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30 % a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %.
V prípade, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, ešte závažnejšie, ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70-80 %, takýto pacient by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. "Za" primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by to ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu nedosahovalo 70 %.
Výška invalidného dôchodku závisí od niekoľkých faktorov:
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je spravidla vypĺňaný so zamestnancom Sociálnej poisťovne. K žiadosti je potrebné priložiť:
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Deň spísania žiadosti sa považuje za deň jej podania. V ten istý deň spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie, okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.
Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia, zníži sa suma úrazovej renty o sumu vyplácaného dôchodku. Suma invalidného dôchodku sa odpočítava bez ohľadu na to, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin. Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty.
Ak sa u poškodeného, ktorému bola priznaná úrazová renta, predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného opätovne posúdi posudkový lekár. Ak na základe nového posudku zistí iný pokles pracovnej schopnosti než ten, na ktorého základe mu bola určená úrazová renta, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví vynásobeným koeficientom. Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac než 40 %, prestane poškodený spĺňať podmienku nároku na úrazovú rentu a od tejto zmeny poklesu pracovnej schopnosti mu nárok na úrazovú rentu zanikne.
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume úrazových rent sa vypláca renta, ktorú si poistenec zvolil.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku