Dôchodok pre nezamestnaných, ktorí si nemôžu nájsť prácu: Prehľad možností a aktuálnych zmien

Strata zamestnania je náročná situácia, obzvlášť pre ľudí v preddôchodkovom veku alebo pre tých, ktorí majú objektívne problémy nájsť si nové zamestnanie. Slovenský systém sa snaží reagovať na túto situáciu prostredníctvom rôznych nástrojov a opatrení, ktoré majú za cieľ zabezpečiť príjem a motivovať k opätovnému zapojeniu sa do pracovného procesu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach podpory pre nezamestnaných, so zameraním na aspekty týkajúce sa predčasného dôchodku, hmotnej núdze a aktivačných opatrení.

Predčasný dôchodok a evidencia na úrade práce

Ľudia blízko dôchodkového veku, ktorí prídu o prácu a požiadajú Sociálnu poisťovňu (SP) o predčasný dôchodok, by mali mať možnosť vyradiť sa z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti totiž žiadatelia, ktorí chcú, aby sa im namiesto nevyčerpanej podpory v nezamestnanosti nekrátil o určitú čiastku dôchodok, musia sa nahlásiť do registra úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. To znamená, že musia plniť všetky povinnosti nezamestnaných, teda hlásiť sa pravidelne na úrade práce, aktívne si hľadať zamestnanie a podobne, napriek tomu, že o prácu nemajú záujem a čakajú na predčasnú penziu.

Poslankyňa Angyalová preto navrhuje, aby úrad v takomto prípade vyradil nezamestnaného z evidencie a znovu ho zaregistroval až po právoplatnom rozhodnutí SP, že dotyčný nemá nárok na predčasný dôchodok. Neúspešného žiadateľa o penziu tak nebude čakať sankčné vyškrtnutie zo zoznamu uchádzačov o povolanie na pol roka len preto, že si počas rozhodovania poisťovne neplnil povinnosti voči úradu. Rozhodnutie o možnom dočasnom vyradení z evidencie úradov práce bude pritom na samotnom žiadateľovi o dôchodok. Novela by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

Dávky v hmotnej núdzi a podpora zamestnanosti

Tým, ktorí nechcú pracovať, ministerstvo cez úrady práce podľa dostupných informácií nevyplatí alebo zníži dávku v hmotnej núdzi. Minister vo svojich doterajších vyjadreniach nevylúčil, že sa projekt bude týkať aj krátkodobo nezamestnaných. K nim môžu patriť napríklad aj ľudia, ktorí prídu o prácu v štátnej správe, alebo ktokoľvek, kto len potrebuje preklenúť menej ako polroka trvajúce obdobie pri zmene práce. Ministerstvo sa nevyjadrilo, či je to súčasťou pripravovanej legislatívy. „Aktuálne prebieha pripomienkové konanie k predbežnej informácii o pripravovanej novele zákona o službách zamestnanosti, ktoré bude ukončené 4. novembra 2024. V tejto fáze je preto predčasné zverejňovať konkrétne informácie o finálnej podobe legislatívy.“

Motivácia vs. Represia: Hľadanie efektívneho riešenia

Odborníci sa prikláňajú skôr k pozitívnej motivácii ako k represii v podobe odoberania dávok. „Dlhodobú nezamestnanosť je potrebné efektívne riešiť, aj krátenie dávok je jedným z nástrojov, ale ja by som preferoval skôr pozitívnu motiváciu ako reštriktívnu,“ vysvetľuje Ján Vravec z Prešovskej univerzity v Prešove. Podľa jednej zo zakladateliek OZ Divé maky Barbory Mistríkovej represívne spôsoby môžu viesť k porušovaniu základných ľudských práv. „Veľmi efektívne je pridať dlhodobo nezamestnaným kvalitnú ponuku vzdelávania a zvýšenie rekvalifikácie, ktoré by boli tzv. povinne voliteľné. Dobré by bolo pridať systémový podporný prvok mentoringu, aby uchádzači vedeli nielen dobre napísať životopis, vyhľadať vhodné pracovné pozície a pripraviť sa na pracovný pohovor,“ navrhuje B. Mistríková.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Ak registrovaný nezamestnaný neakceptuje ponúknuté pracovné miesto, je vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Následne stráca nárok na podporu v nezamestnanosti. V prípade, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, prichádza o zdravotné poistenie a o možnosť robiť aktivačné práce. A ako upozorňuje Michal Páleník z OZ Inštitút zamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi sa ešte znižovali. „Za posledných 10 rokov klesli dávky v hmotnej núdzi na menej ako polovicu. Ďalší pokles znamená znižovanie podpory ľuďom, ktorí ju potrebujú, a nie odstraňovanie špekulantov,“ varuje M. Páleník.

Podľa ostatnej štatistiky Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR za august 2024 dostalo dávku v hmotnej núdzi viac ako 60 700 poberateľov. Pred rokom v auguste ich bolo viac - takmer 64-tisíc. Pred desiatimi rokmi (v auguste 2014) dostávalo dávku v hmotnej núdzi takmer 160-tisíc občanov. Augustový počet poberateľov v roku 2024 bol najnižší od septembra 2022. Vtedy ich bolo 57 623.

Regionálne rozdiely a špecifiká trhu práce

Tvrdenie ministra, že tu máme množstvo dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí môžu pracovať, ale nepracujú, lebo sa im nechce, kritizuje analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) Róbert Chovanculiak. Tvrdí, že ministerstvo pri tomto programe vychádza zo zlých predpokladov a nesprávne číta štatistiky. „Z celkového počtu je 51-tisíc dlhodobo nezamestnaných v troch krajoch. Konkrétne v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom. Zároveň je pravda, že na Slovensku máme 95-tisíc voľných pracovných miest. To, či si dlhodobo nezamestnaní nájdu prácu, ovplyvňuje vzdialenosť od miesta bydliska. „Geografický potenciál hľadania práce ľudí nie je definovaný krajom, ale menšími územnými jednotkami. Pozrime sa na úroveň okresov. Napríklad okres Rimavská Sobota. Tu je momentálne 4 700 ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok. V tomto okrese je zároveň momentálne 340 voľných pracovných miest, pričom celkový počet nezamestnaných v okrese Rimavská Sobota je 7 400. To je úplne iný obraz stavu trhu práce, než je na úrovni celého Slovenska,“ vysvetľuje R. Chovanculiak.

Nedostatok pracovných ponúk v okolí a hrozba odobratia alebo krátenia dávok podľa odborníka mnohých prinúti robiť aktivačné práce. „Tieto práce však podľa samotných ministerských analytikov negatívne vplývajú na šancu ľudí zamestnať sa. Inými slovami, ich analýzy odhalili, že ľudia, ktorí pracujú na aktivačných prácach, budú dlhšie nezamestnaní.“

Aktivačné opatrenia a podpora vzdelávania

Návrhom zákona ministerstvo sľubuje zlepšenie a nové riešenia v oblasti zamestnanosti. „Pôjde o zlepšenie aktivačných opatrení, zvýšenie motivácie, riešenie problémov spojených s exekúciami a podporu vzdelávania. Dlhodobo nezamestnaní a nízko kvalifikovaní občania by si podľa návrhu zákona mali aktívne hľadať pracovné príležitosti. Ministerstvo okrem myšlienky krátiť alebo úplne odobrať dávku prišlo aj s motiváciou - odstupňovaním aktivačného príspevku. Základný príspevok môžu nezamestnaní dostať pre menšie obecné služby, 1,5-násobok za zvyšovanie kvalifikácie a dvojnásobok za riadne zamestnanie. Navyšovanie dávok môže byť podľa odborníčky za istých okolností dobrý nápad. Ďalšia forma podpory musí byť šitá na mieru. „Osoby, ktoré sú dlhodobo mimo trhu práce, strácajú návyky aj zručnosti, ale najmä sebadôveru a motiváciu. V zahraničí fungujú rôzne modely služieb zamestnanosti, kde je znevýhodnený uchádzač odklonený na špecializovanú organizáciu, ktorá dokáže efektívne odstraňovať prekážky, ktorým tieto skupiny uchádzačov čelia,“ tvrdí M. Páleník.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Ak aktivačné príspevky, tak by sa podľa V. Vravca mali násobiť podľa iných parametrov. „Aktivačné príspevky by mali byť štruktúrované podľa náročnosti vykonávanej práce, podľa počtu odpracovaných hodín a pracovného výkonu pracovníka. Podľa Jána Vrabca by mohli pracovať takmer všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi. „Je potrebné ich vyškoliť a zaučiť, aby získali pracovné schopnosti a zručnosti. Treba aj riadne ohodnotiť ich prácu, nie minimálnou mzdou, pretože nemotivuje k práci. Občianske združenie Človek v ohrození tvrdí, že dlhodobo nezamestnaní a nízkokvalifikovaní uchádzači môžu pokryť len časť voľných pracovných miest. „Platí to len vtedy, ak im pomôžeme prekonať prekážky. Je potrebné sa viac venovať deťom a mladým ľuďom, pomáhať im zorientovať sa vo svete práce, rozvíjať kariérové poradenstvo a odborné vzdelávanie viac približovať aj ľuďom z vylúčených komunít, aby mohli vykonávať aj špecializované odborné práce,“ vysvetľuje M. Páleník.

Problémy vylúčených komunít a predsudky zamestnávateľov

Problémy dlhodobo nezamestnaných a ľudí so slabými pracovnými návykmi podľa M. Páleníka nevyrieši represia zo strany štátu. „Je dôležité zabezpečiť základné služby a zároveň pomáhať so získaním a udržaním zamestnania. Preto dlhodobo navrhujeme komunitné služby a zároveň je nutné postupne vytvárať dobré pracovné miesta v regiónoch, kde je veľa nezamestnaných. V prípade dlhodobo nezamestnaných a ľudí so slabšími pracovnými návykmi z vylúčených komunít sa podľa Barbory Mistríkovej z OZ Divé maky zamestnávatelia sťažujú na nespoľahlivosť a nedostatočné pracovné návyky. To však podľa nej neplatí len pre menšiny. Pri stredoškolsky vzdelaných Rómoch sú problémy častejšie o predsudkoch a vysokoškolsky vzdelaní už podľa nej nemajú problém nájsť si dobré zamestnanie. „Dlhodobí poberatelia dávok v hmotnej núdzi by aktiváciou a prípadne aj kvalitnou rekvalifikáciou mohli pokryť súčasné potreby trhu práce,“ uzatvára B. Mistríková.

Nové pracovné miesta v spolupráci s ministerstvom dopravy

Zámer Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR vytvorí nové pracovné miesta aj cez Ministerstvo dopravy (MD) SR. Nové pracovné miesta vzniknú v spolupráci so Slovenskou správou ciest. Vo štvrtok (21. 8.) o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) spolu s ministrom dopravy Jozefom Rážom (nominant Smeru-SD).

Zákon "Práca namiesto dávok"

Od septembra 2025 vstúpila na Slovensku do platnosti významná legislatívna zmena s názvom „Práca namiesto dávok”. Tento nový prístup má za cieľ motivovať nezamestnaných k aktívnemu zapojeniu sa do pracovného procesu a znížiť ich závislosť od dávok v hmotnej núdzi. Nová legislatíva zavádza povinnosť pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi aktívne sa zapájať do pracovného procesu. Ak úrady práce ponúknu vhodnú pracovnú ponuku a nezamestnaný ju odmietne, môže prísť o nárok na dávku. Aby sa uľahčil prechod z dávok do zamestnania, zavádza sa podpora v podobe zachovania dávky v hmotnej núdzi počas prvých dvoch mesiacov po nástupe do práce. V nasledujúcich mesiacoch sa dávka postupne zníži na 25 % pôvodnej výšky. Minister Tomáš zdôraznil, že prednosť bude mať ponuka reálneho zamestnania pred aktivačnými prácami v obciach. Ak úrady práce nebudú schopné ponúknuť vhodné pracovné miesto, poberatelia dávky môžu vykonávať aktivačné práce, ako je zametanie chodníkov či údržba verejných priestranstiev. Ak sa človek rozhodne vykonávať len tzv. malé obecné služby, dostane aktivačný príspevok v základnej výške, ktorá je v súčasnosti 88,40 eur. Aby sa zlepšila dostupnosť informácií a služieb pre rómske komunity, ministerstvo plánuje nábor rómskych asistentov na úradoch práce.

Princípy a ciele zákona o službách zamestnanosti

Zákon o službách zamestnanosti, pod ktorý patrí aj zámer Práca namiesto dávok, začne platiť už od 1. septembra tohto roka. „Ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi, respektíve mu bude krátená. Je to zákon, ktorý je namierený proti lenivosti,“ uviedol Tomáš. Dodal, že nezamestnaných ľudí má tento zákon motivovať k nájdeniu si zamestnania. Práca je podľa neho najlepším nástrojom boja proti chudobe. Na Slovensku je podľa neho približne 140-tisíc disponibilných nezamestnaných ľudí, pričom počet dlhodobo nezamestnaných už klesol pod hranicu 40 percent. Práve zámerom Práca namiesto dávok chce MPSVR cieliť na dlhodobo nezamestnaných ľudí, či už ide o nízkokvalifikované alebo zdravotne znevýhodnené osoby, a vytvárať pre nich nové pracovné pozície.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Podpora sociálnych podnikov z eurofondov

Po ministerstve životného prostredia a rezorte pôdohospodárstva sa využije rovnaký mechanizmus na zamestnávanie týchto ľudí aj v rezorte dopravy. „Pôjde o spoluprácu so Slovenskou správou ciest a následne veríme aj s Národnou diaľničnou spoločnosťou a Železnicami Slovenskej republiky,“ uviedol Tomáš. „Princíp bude spočívať v tom, že tieto spoločnosti si budú môcť rôzne typy služieb objednať od sociálnych podnikov. Tie sú podporované z eurofondov cez ministerstvo práce, pretože zamestnávajú znevýhodnených ľudí,“ priblížil. V prípade zdravotne znevýhodnených osôb prepláca štát 75 percent celkovej ceny práce. Pri inak znevýhodnených ľuďoch je to 50 percent práce. Sociálne podniky tak môžu podľa ministra práce lacnejšie poskytnúť svoje služby. Výhodné to má byť aj pre štát, ktorý šetrí na týchto nákladoch. Na podporu sociálnych podnikov je vyčlenených z eurofondov 150 miliónov eur. Ráž privítal zapojenie rezortu dopravy do tejto iniciatívy. Pôjde najmä o vytvorenie pracovných miest v spolupráci so Slovenskou správou ciest, kde vznikla rámcová zmluva za 200-tisíc eur. Kde však vidíme priestor, je napríklad upratovanie odpočívadiel alebo odstavných plôch, orezy pri cestách, bežné práce, ktoré zvládne, myslím si, že hocikto,“ dodal šéf rezortu dopravy.

Reforma "Práca namiesto dávok": Aktívny prístup a podpora

Reforma „Práca namiesto dávok” predstavuje ambiciózny krok smerom k aktívnejšiemu zapojeniu nezamestnaných do pracovného procesu a zníženiu ich závislosti od sociálnych dávok. Súčasne však nezabúda na tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať, a poskytuje im potrebnú podporu. Zákon nezabúda ani na tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať, ako sú zdravotné alebo sociálne obmedzenia.

tags: #dochodok #pre #nezamestnaných #ktorí #si #nemôžu