
Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný proces, ktorý zohľadňuje rôzne faktory, ako sú odpracované roky, výška príjmov a aktuálne platné zákony. Jedným z kľúčových prvkov tohto výpočtu je osobný mzdový bod (OMB) a priemerý osobný mzdový bod (POMB). Tento článok sa zameriava na vysvetlenie významu a výpočtu osobného mzdového bodu v kontexte slovenského dôchodkového systému.
Základom pre výpočet osobného mzdového bodu je osobný vymeriavací základ poistenca. Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ predstavuje zjednodušene hrubú mzdu zamestnanca dosiahnutú v danom roku. Pre obdobie pred 1. januárom 1993 sa osobný vymeriavací základ určuje podľa vtedy platných predpisov. Od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 sa osobný vymeriavací základ zistí ako súčin úhrnu hrubých zárobkov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, a koeficientu 1,03.
Osobný mzdový bod sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu poistenca a všeobecného vymeriavacieho základu platného v danom roku. Všeobecný vymeriavací základ je priemerná hrubá mzda v hospodárstve Slovenskej republiky za daný rok. Pri výpočte dôchodku nie je známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku. Preto sa podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení používa všeobecný vymeriavací základ zistený za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Obdobne sa postupuje aj pri výpočte osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Priemerný osobný mzdový bod (POMB) je priemer osobných mzdových bodov (OMB) dosiahnutých v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia. Túto definíciu nájdeme v § 63 zákona o sociálnom poistení. Dôležité je, že sa nedelí počtom rokov rozhodujúceho obdobia, ale počtom rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa dosiahli v rámci rozhodujúceho obdobia, čo je obvykle menší počet rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia v rámci rozhodujúceho obdobia sa určí tak, že sa spočítajú dni dôchodkového poistenia v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia a ich súčet sa vydelí číslom 365 (dní v roku).
Predstavme si, že rozhodujúce obdobie pre výpočet dôchodku je 40 rokov. Počas tohto obdobia poistenec pracoval 35 rokov a v každom roku dosiahol OMB. Súčet všetkých týchto OMB sa vydelí číslom 35, a nie 40, aby sa získal POMB.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Pri stanovení priemerného osobného mzdového bodu sa uplatňuje princíp solidarity, čo znamená, že POMB nemôže byť vyšší ako 3 (§ 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení). Okrem toho, POMB sa upravuje nasledovne:
V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. náhradných dôb poistenia. Náhradné doby poistenia sú obdobia, počas ktorých občan nepracoval a neplatil poistné, ale sú mu započítané do obdobia dôchodkového poistenia. Medzi takéto doby patrí napríklad obdobie štúdia, výkonu civilnej služby, poberania nemocenského alebo peňažnej pomoci v materstve (pred rokom 2004), alebo obdobie evidencie na úrade práce.
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sa starajú o dieťa (materská a rodičovská dovolenka) alebo poberajú invalidný dôchodok.
Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v roku 2023 štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. zmeneného od 1. januára 2004, sa osobný mzdový bod za obdobie poberania invalidného dôchodku určí ako podiel jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých bol zaplatený príspevok na invalidné poistenie za kalendárny rok, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určuje.
Výška príjmu priamo ovplyvňuje výšku osobného mzdového bodu. Čím vyšší je príjem poistenca v porovnaní s všeobecným vymeriavacím základom, tým vyšší bude jeho osobný mzdový bod. Avšak, ako už bolo spomenuté, osobný mzdový bod je ohraničený hodnotou 3.
Predpokladajme, že všeobecný vymeriavací základ v roku 2019 bol 13104 €.
Z tohto príkladu je zrejmé, že aj relatívne malý rozdiel v príjme môže mať vplyv na výšku osobného mzdového bodu a následne aj na výšku dôchodku.
Výpočet predčasného starobného dôchodku sa riadi špecifickými pravidlami. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, suma predčasného starobného dôchodku sa znižuje o určité percento za každých začatých 30 dní, ktoré chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
V oboch prípadoch sa suma predčasného starobného dôchodku zníži, pretože poistenci žiadajú o dôchodok pred dovŕšením dôchodkového veku. Presná výška zníženia závisí od počtu dní, ktoré chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku a od aktuálnych právnych predpisov.