
Výpočet dôchodku a jeho výška sú častou témou diskusií, pričom sa okolo nich šíri množstvo mýtov a nepresností. Cieľom tohto článku je objasniť, ako sa dôchodok na Slovensku vypočítava, aké faktory ovplyvňujú jeho výšku a ako sa započítava doba štúdia.
Mýtus: Dôchodok sa vypočíta jednoduchým vzorcom SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025).
Realita: Tento vzorec je príliš zjednodušujúci a nezohľadňuje všetky faktory, ktoré ovplyvňujú výšku dôchodku. Výpočet je komplexnejší a zohľadňuje individuálnu históriu zárobkov a odvodov.
Mýtus: Dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok.
Realita: Takto to platilo len do konca roku 2003. V súčasnosti má aj nezamestnaný nárok na starobný dôchodok, ak splnil podmienky dôchodkového poistenia.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Mýtus: Výška dôchodku sa určuje len z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku.
Realita: Už od roku 2004 má na výšku dôchodku vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca, presnejšie povedané obdobie od roku 1984.
Pri výpočte dôchodku je kľúčové tzv. rozhodujúce obdobie a POMB.
Rozhodujúce obdobie je obdobie, za ktoré sa určuje POMB. Pre starobný dôchodok je to obdobie od roku 1984 do kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nárok na starobný dôchodok. Napríklad, muž narodený začiatkom roku 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025.
Priemerný osobný mzdový bod (POMB) je podstatná veličina pri výpočte dôchodku. Určuje sa za tzv. rozhodujúce obdobie. Na výšku POMB majú vplyv vymeriavacie základy (hrubá mzda a pod.) poistenca, počnúc rokom 1984. Pre mladšie a stredné ročníky to znamená, že sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy ich celoživotný zárobok.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku:
Čím vyššie POMB máte, teda čím vyššie odvody ste platili, tým vyšší bude váš dôchodok.
Často sa kladie otázka, či sa oplatí platiť vyššie odvody, ak má niekto do dôchodku ešte niekoľko rokov. Odpoveď je áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte.
Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Napríklad, podľa § 66 ods. obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO.
Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.
V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
Do výpočtu dôchodku sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Áno, ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3.