
Každá účtovná jednotka má povinnosť zostaviť účtovnú závierku, čo vyplýva zo zákona o účtovníctve. Účtovná závierka sa zostavuje vždy, keď sa uzavrú účtovné knihy. Účtovné obdobie je 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, pričom pre väčšinu účtovných jednotiek je to kalendárny rok.
Účtovná jednotka je povinná zostaviť riadnu účtovnú závierku za účtovné obdobie. Závierku je potrebné zostaviť do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Súčasťou daňového priznania je aj zostavená účtovná závierka, ktorá musí byť vyhotovená do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Inventarizácia majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov je povinnosťou účtovných jednotiek. Inventúra môže byť fyzická, dokladová alebo kombinovaná. Skutočné stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať údaje vymedzené v zákone o účtovníctve. Stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovná so stavom v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise.
Účtovníctvo sa riadi niekoľkými základnými zásadami a postupmi, ktoré zabezpečujú jeho správnosť a úplnosť.
Na zabezpečenie úplnosti a správnosti účtovnej závierky sa vykonávajú závierkové účtovné prípady. Tieto prípady sa týkajú:
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Upravujúcim závierkovým účtovným prípadom nie je účtovanie skutočností, ktoré nastali medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a dňom jej zostavenia, ak nesúvisia so stavom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na to, kedy vznikajú výdavky a príjmy vzťahujúce sa na tieto náklady a výnosy. Nesúlad sa rieši časovým rozlíšením nákladov a výnosov na účtoch účtovej skupiny 38 - Časové rozlíšenie nákladov a výnosov.
Inventarizačné rozdiely sa v zmysle zákona o účtovníctve účtujú ako manká alebo prebytky. Vzniknuté manká a prebytky nie je možné pri účtovaní vzájomne započítať.
Oceňovanie majetku sa vykonáva podľa osobitného predpisu. Zmena reálnej hodnoty majetkových cenných papierov určených na obchodovanie sa účtuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých účtovná jednotka má podstatný vplyv, môžu byť ocenené metódou vlastného imania.
Povinnosť účtovania opravných položiek vyplýva zo zákona o účtovníctve. Ocenenie majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa upravuje opravnými položkami, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu. Ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty majetku, opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
Podľa zákona o účtovníctve rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Povinnosť tvorby rezerv vyplýva zo zákona o účtovníctve. Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a opodstatnenosť. Rezervy sa tvoria na základe opatrnosti na riziká a straty. Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky. Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.
Účtovná jednotka je povinná účtovať pohľadávky, záväzky, podiely, cenné papiere, deriváty, ceniny a peňažné prostriedky vyjadrené v cudzej mene v eurách aj v cudzej mene. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vznikajú kurzové rozdiely z ocenenia položiek majetku a záväzkov. Kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov sa v priebehu účtovného obdobia neúčtujú.
Ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa zaúčtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte.
Uznanie dlhu je právny inštitút, ktorý upravuje Občiansky zákonník. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým uznáva svoj dlh voči veriteľovi. Uznanie dlhu musí byť písomné a musí obsahovať presnú špecifikáciu dlhu, t. j. dôvod jeho vzniku a výšku.
Jedným z hlavných účinkov uznania dlhu je plynutie novej premlčacej doby, ktorá je spravidla 10 rokov odo dňa uznania dlhu. Dlžník môže uznať aj už premlčaný dlh, avšak musí o tejto skutočnosti vedieť.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
Pri uznaní dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa. Uznanie dlhu by nemalo obsahovať neprijateľné podmienky a spotrebiteľ musí byť informovaný o svojich právach a povinnostiach.