
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne ovplyvniť pracovný život jednotlivca. Slovenská legislatíva sa snaží kompenzovať toto znevýhodnenie prostredníctvom rôznych podporných opatrení pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Dôležité je správne rozlišovať pojmy a poznať práva a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.
V kontexte pracovného práva sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok. To znamená, že jej zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) s preukazom od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, hoci tieto dve kategórie sa môžu prekrývať.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení týkajúcich sa výšky zárobku alebo počtu odpracovaných hodín. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou pre zamestnanie a nevedie k jeho kráteniu alebo odňatiu.
Špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania pomáhajú občanom so zdravotným postihnutím pri hľadaní a udržaní zamestnania. Zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami majú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa v tomto smere počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, platí ročný poplatok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Zamestnávanie zdravotne postihnutých prináša zamestnávateľom aj finančné výhody:
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a práca: Ako to funguje?
Chránená dielňa je pracovisko s minimálne dvomi pracovnými miestami pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré tvoria aspoň polovicu zamestnancov. Pre získanie príspevku na zriadenie chránenej dielne musia byť zdravotne postihnutí zamestnanci predtým aspoň jeden mesiac evidovaní ako nezamestnaní. Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jedného občana so zdravotným postihnutím, prípadne miesto, kde táto osoba prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti. Miesto, na ktoré bol poskytnutý príspevok, musí existovať minimálne dva roky.
Po zriadení chránenej dielne alebo pracoviska je možné požiadať o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov (napr. nájomné, energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím) a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý nespĺňa podmienky pre chránenú dielňu, ale zamestnáva viac ako štvrtinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, môže požiadať o príspevok na udržanie týchto zamestnancov v zamestnaní. Tento príspevok sa poskytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Táto možnosť je dostupná aj pre samostatne zárobkovo činné osoby so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne špeciálne kvalifikačné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Zamestnávateľ zamestnáva pracovného asistenta, zatiaľ čo SZČO uzatvára s asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Náplň práce asistenta nie je zákonom presne definovaná a môže zahŕňať akékoľvek úlohy, ktoré pomáhajú zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Dohoda o vykonaní práce je jednou z foriem pracovnoprávneho vzťahu, ktorú môžu invalidní dôchodcovia využiť. V prípade dohody o vykonaní práce je dôležité sledovať výšku príjmu, ktorá ovplyvňuje platenie poistného na dôchodkové poistenie. V rokoch 2024 a 2025 platí, že ak príjem zamestnanca presiahne hranicu 200 eur, platí zamestnanec poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.
Zamestnávateľ má voči invalidnému zamestnancovi určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo Zákonníka práce. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a práca na dohodu
Ak občan so zdravotným postihnutím potrebuje ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, najprijateľnejšou možnosťou je dohoda so zamestnávateľom. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť písomná a musí obsahovať dôvody skončenia, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru je možné len za presne stanovených podmienok, napríklad ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil na inú, pre neho vhodnú prácu.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok