
V každom bytovom dome so spoločenstvom vlastníkov zohráva predseda spoločenstva kľúčovú úlohu. Táto funkcia je upravená v § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predseda je fyzická osoba volená vlastníkmi, ktorá koná v mene spoločenstva a riadi jeho činnosť. Na výkon tejto funkcie je nevyhnutné vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo k bytu alebo nebytovému priestoru v danom dome, ako aj čistý výpis z registra trestov.
Povinnosti predsedu možno rozdeliť na dve hlavné kategórie: zákonné a dohodnuté (zmluvné). Zákonné povinnosti sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane početných ustanovení v zákone o vlastníctve bytov a osobitných zákonov, ako napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Dohodnuté povinnosti vyplývajú zo zmlúv a dohôd, ktoré spoločenstvo uzatvára.
Výkon funkcie predsedu si vyžaduje rozsiahle vedomosti v rôznych oblastiach, ako sú daňová, právna, ekonomická, účtovná a technická agenda. Novozvolený predseda sa však často ocitá v situácii, keď mu chýbajú potrebné znalosti a skúsenosti. Je preto dôležité zabezpečiť mu prístup k školeniam, kurzom a prednáškam.
Financovanie vzdelávania predsedu by malo byť prioritou, keďže predseda vykonáva funkciu pre vlastníkov, ktorí sú tak oslobodení od zabezpečenia správy externým správcom. Prostriedky na vzdelávanie možno čerpať z poplatku za výkon správy, ktorý predstavuje príjmy spoločenstva určené na bežnú réžiu, vrátane nákladov na vzdelávanie predsedu a členov rady. Ak sa poplatok za výkon správy nehradí, je možné čerpať prostriedky na vzdelávanie na základe rozhodnutia vlastníkov, ktoré sa vyúčtujú v ročnom vyúčtovaní. Odporúča sa však predchádzajúca dohoda s vlastníkmi o rozpočte na takéto aktivity.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Okrem formálnych povinností, predseda často vykonáva aj množstvo ďalších činností, ktoré nie sú explicitne uvedené v žiadnych predpisoch. Bežnou situáciou je, že vlastníci sa na predsedu obracajú aj mimo bežných hodín s rôznymi požiadavkami a problémami.
Predseda nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom alebo tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením právomocí (§ 7c ods. 4 zákona o vlastníctve bytov). Táto zodpovednosť sa vzťahuje na úmyselné aj neúmyselné spôsobené škody a predseda za ňu ručí celým svojím majetkom. Zodpovednosť sa týka aj činností, ktoré vykonáva externá spoločnosť alebo tretia osoba na základe mandátnej zmluvy.
Združenie pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) ponúka poistenie pre členov v oblasti čistej finančnej škody až do výšky 100 000 EUR. Pri individuálnom poistení bytového domu je možné poistiť zodpovednosť pri výkone správy predsedu až do výšky 1 000 000 EUR.
Mnohí predsedovia vykonávajú svoju funkciu bez nároku na odmenu, avšak s ohľadom na rozsah činností, povinností a zodpovednosť je finančná odmena viac než len zaslúžená. Finančnú odmenu predsedu predpokladá aj samotný zákon o vlastníctve bytov (§ 14b ods. 1 písm. d), ktorý stanovuje, že o jej výške rozhoduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Výška odmeny by mala byť primeraná zodpovednosti, veľkosti a umiestneniu bytového domu a rozsahu vykonávaných činností.
Predsedníctvo je volená funkcia, ktorá nespadá pod Zákonník práce. Predseda nemá stanovený pracovný čas, nepracuje na zmeny a nemá pracovnú zmluvu. Funkciu vykonáva do odvolania alebo uplynutia funkčného obdobia a do momentu odvolania má právo na odsúhlasenú odmenu.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
Dohoda o vykonaní práce ani dohoda o pracovnej činnosti nie sú vhodné pre predsedu, nakoľko predseda vykonáva funkciu 24 hodín denne počas celého obdobia. Príkazná zmluva, ktorá sa uzatvára na príležitostné činnosti, tiež nie je vhodná, pretože funkcia predsedu si vyžaduje pravidelné činnosti.
Odporúča sa, aby sa dohodnutá odmena poukazovala predsedovi na účet alebo v hotovosti v plnej výške priznanej rozhodnutím vlastníkov. O odmene rozhoduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov na zhromaždení alebo v písomnom hlasovaní, pričom sa vyhotoví zápis, ktorý slúži ako podklad k úhradám.
Okrem odmeňovania predsedov je dôležité nezabúdať ani na odmeňovanie osôb vo volených funkciách pri výkone správy, ako sú zástupcovia vlastníkov a členovia rady spoločenstva.
Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) uvádza, že príjem zo závislej činnosti je definovaný v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb alebo spoločenstiev sa považujú za príjem zo závislej činnosti. ZLSBD však upozorňuje, že nie je správne posudzovať zástupcu ako zamestnanca a že zodpovednosť za splnenie daňovej povinnosti by mala byť skôr na strane zástupcu vlastníkov a nie na strane správcu bytového domu.
Odmena za výkon funkcie zástupcu vlastníkov patrí medzi príjmy zo závislej činnosti, preto je platiteľ príjmov povinný zraziť preddavok na daň podľa § 35 ZDP. FR SR uvádza, že ZDP neumožňuje, aby zástupca vlastníkov bytov si odmenu za výkon funkcie znížil o výdavky vynaložené v súvislosti s výkonom tejto funkcie. ZLSBD však považuje tento postup len za jednu z možností a argumentuje rozlišovaním typov daňového priznania A a B.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
FR SR uvádza, že bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o vzťah podľa Zákonníka práce medzi správcom a zástupcom vlastníkov bytov, platiteľ príjmov zo závislej činnosti je povinný postupovať podľa § 49a ZDP. ZLSBD s týmto nesúhlasí a namieta, že cyklus argumentov FR SR sa opiera o predpoklady, ktoré nemajú oporu v žiadnom predpise.