
Ukončenie pracovného pomeru je významný krok, ktorý môže nastať z rôznych dôvodov. Jedným z nich sú aj zdravotné komplikácie zamestnanca. Tento článok sa zameriava na možnosti ukončenia pracovného pomeru so zreteľom na práceneschopnosť (PN) a zdravotné dôvody, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Pracovný pomer môže byť ukončený niekoľkými spôsobmi, pričom každý z nich má svoje špecifiká a dôsledky pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Medzi najčastejšie spôsoby patria:
Počas trvania PN je zamestnanec v tzv. ochrannej dobe, čo znamená, že zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď. Existujú však výnimky, napríklad ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Ak zamestnanec podá výpoveď, na takéto prípady sa tzv. ochranná doba nevzťahuje.
Ak zamestnanec počas plynutia výpovednej doby ochorie, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. Zamestnávateľ je však povinný preradiť ho na inú vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu.
Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Ak sa zamestnanec rozhodne dať výpoveď zo zdravotných dôvodov, odporúča sa zamestnávateľa o svojom zdravotnom stave informovať a predložiť mu lekársku správu.
Prečítajte si tiež: Kto potvrdzuje žiadosť o príspevok?
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď zo zdravotných dôvodov len vtedy, ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Zamestnancovi patrí odstupné, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec dá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.
Zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok patrí odchodné, najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak bol zamestnaný u zamestnávateľa najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov. Zamestnancovi patrí odchodné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak bol zamestnaný u zamestnávateľa najmenej dvadsať rokov.
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní) a následne na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prečítajte si tiež: Ako dlho môžete byť na PN?
Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
Výška nemocenského sa líši podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Pri zamestnancovi platí:
V prípade, že zamestnanec nesúhlasí s postupom zamestnávateľa, má právo obrátiť sa na inšpektorát práce alebo na súd. Je dôležité mať k dispozícii všetky relevantné dokumenty a dôkazy, ktoré preukazujú porušenie práv zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Prečo lekár skracuje PN?