
Dohoda o mlčanlivosti, často označovaná aj ako Non-Disclosure Agreement (NDA), je právny nástroj, ktorý má za cieľ chrániť dôverné informácie pred ich neoprávneným zverejnením alebo použitím. V kontexte GDPR (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679) a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, je dôležité správne nastaviť dohodu o mlčanlivosti tak, aby bola v súlade s platnou legislatívou a zároveň efektívne chránila záujmy zúčastnených strán. Tento článok podrobne rozoberá problematiku dohody o mlčanlivosti, jej vzorové použitie, ako aj aspekty súvisiace s GDPR a pracovným právom na Slovensku.
Dohoda o mlčanlivosti je právny dokument, ktorým sa zmluvné strany zaväzujú chrániť dôverné informácie pred neoprávneným zverejnením alebo použitím. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby dôverné informácie zostali chránené a neboli zneužité tretími stranami. Dohoda o mlčanlivosti by mala obsahovať presné vymedzenie, ktoré informácie sa považujú za dôverné, a stanovenie obdobia, počas ktorého je príjemca viazaný mlčanlivosťou.
Dohoda o mlčanlivosti by mala byť uzavretá písomne, aby bola právne vymáhateľná a preukázateľná. Medzi základné náležitosti patria:
Predstavte si, že malá technologická firma plánuje vývoj mobilnej aplikácie na správu financií. Aby firma ochránila svoje obchodné tajomstvá, pred začiatkom spolupráce uzavrie s vývojármi dohodu o mlčanlivosti. Dohoda definuje ako dôverné informácie všetky technické špecifikácie, zdrojový kód, obchodné plány a marketingové stratégie. Dohoda tiež stanovuje, že mlčanlivosť trvá aj po ukončení spolupráce na dobu 5 rokov.
Poučenie z príkladu: Dohoda o mlčanlivosti je kľúčová v situáciách, kde je potrebné chrániť citlivé informácie pri spolupráci s tretími stranami.
Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve
Zmluva o mlčanlivosti nie je zmluvným typom ani Obchodného zákonníka, ani Občianskeho zákonníka. Ide o takzvaný nepomenovaný (inomináty) zmluvný typ. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka by v nej zmluvné strany mali dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, aby šlo o platne uzavretú zmluvu.
Zmluva o mlčanlivosti - VZOR je len vzorom a je potrebné ho upraviť na konkrétny prípad, na ktorý ho chcete použiť.
Dohoda o mlčanlivosti uzatvorená podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka medzi:
V [Miesto], dňa [Dátum]
Poskytovateľ informácií
Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie
Príjemca informácií
V kontexte GDPR je dôležité, aby dohoda o mlčanlivosti zohľadňovala ochranu osobných údajov. Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť utajenie dôverných informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť. Zmluvné strany sa dohodli, že s dôvernými informáciami budú zaobchádzať ako s obchodným tajomstvom v zmysle Obchodného zákonníka.
Zmluvné strany sú povinné zabezpečiť utajenie dôverných informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť. Zmluvné strany sa dohodli, že s dôvernými informáciami budú zaobchádzať ako s obchodným tajomstvom v zmysle Obchodného zákonníka.
Osobné údaje zamestnancov a iných oprávnených osôb zmluvných strán v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, týmto v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len "GDPR" a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zamestnávateľ je povinný dodržiavať mlčanlivosť, najmä ak mu na zverejnenie osobných údajov, medzi ktoré patria aj pracovné podmienky (vrátane mzdových podmienok) a podmienky zamestnávania, dotknutý zamestnanec nedal preukázateľný súhlas, ak preto neexistuje iný zákonný dôvod, prípadne ak sa nejedná o dostatočne zanonymizované údaje. Zamestnávateľ nemôže postupovať najmä, ak by tým došlo k porušeniu ochrany osobných údajov zamestnancov, v zmysle tzv. „GDPR“, teda nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 zo dňa 27. apríl 2016, o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) alebo zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iných právnych predpisov na úseku ochrany osobných údajov.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie
Novela Zákonníka práce, účinná od 1. 1. zaviedla nové obmedzenie, resp. zákaz, zakazujúci zamestnávateľovi uložiť zamestnancovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania. Uvedený zákaz bol Novelou vložený do nového odseku 5 v § 13 Zákonníka práce. Zamestnancovi sa podľa § 13 ods. 6 Zákonníka práce umožnilo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s nedodržaním podmienok podľa ods. 5, na ktorú je zamestnávateľ povinný odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takéhoto konania a odstrániť jeho následky.
Z Novely je v zásade jasné, že povinnosť mlčanlivosti v stanovenom rozsahu sa netýka zamestnanca, ktorý ňou preto nie je viazaný v prípade, ak mu takúto povinnosť uloží, resp. uložil zamestnávateľ (pracovným interným / vnútropodnikovým predpisom, normou, pokynom a pod.) a ani v prípade, že zamestnanec sa sám obligačne k takejto povinnosti zaviazal v pracovnej zmluve, či inej pracovnej dohode.
Zamestnávateľ je podľa nás i naďalej oprávnený platne uložiť zamestnancovi povinnosť a zamestnanec je oprávnený platne sa zaviazať k zachovávaniu mlčanlivosti o pracovných podmienkach (vrátane mzdových podmienok) a o podmienkach zamestnávania iných (ostatných) zamestnancov.
S účinnosťou od 1. 9. 2011 vstúpila do platnosti novela Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.), a to zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa zlegalizovala možnosť obmedzenia výkonu zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru. V pracovnoprávnych vzťahoch sa upravil inštitút ochrany hospodárskej súťaže tým, že sa novelizovalo ustanovenie § 83 Zákonníka práce zakazujúce výkon inej zárobkovej činnosti, teda konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, na ochranu zamestnávateľa aj po skončení pracovného pomeru.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť v pracovnej zmluve na tom, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter voči zamestnávateľovi. Táto dohoda, známa ako konkurenčná doložka, však musí spĺňať určité podmienky:
Ak zamestnanec poruší svoj záväzok nevykonávať konkurenčnú činnosť, Zákonník práce umožňuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli v pracovnej zmluve na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zamestnávateľovi zaplatiť. Výška tejto náhrady nesmie prekročiť celkovú výšku dojednanej peňažnej náhrady za nevykonávanie konkurenčnej činnosti po dohodnutú dobu, najviac však po dobu jedného roka.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi od vyššie spomínanej dohody odstúpiť a takisto právo zamestnanca takúto dohodu vypovedať. Zamestnávateľ môže od konkurenčnej doložky odstúpiť iba počas trvania pracovného pomeru zamestnanca. Odstúpenie musí byť písomné, inak je neplatné a musí byť druhej strane doručené.
Dohoda o mlčanlivosti je nevyhnutným nástrojom na ochranu dôverných informácií v rôznych oblastiach podnikania. Jej správne vypracovanie a uzavretie poskytuje právnu ochranu a zvyšuje dôveru medzi partnermi. Pri uzatváraní dohody o mlčanlivosti je dôležité zohľadniť platnú legislatívu, najmä GDPR a Zákonník práce, aby bola dohoda právne vymáhateľná a efektívna.
#
tags: #doložka #mlčanlivosti #GDPR #vzor