Domovy dôchodcov: Rozhovory a skúsenosti odhaľujú realitu života a práce v zariadeniach pre seniorov

Život a práca v domovoch dôchodcov sú plné výziev a náročných situácií. Súčasná situácia v zariadeniach pre seniorov na Slovensku si vyžaduje hlbšiu analýzu a pochopenie. Rozhovory s riaditeľmi domovov, opatrovateľmi a opatrovateľkami, ako aj so samotnými klientmi, odhaľujú komplexnosť problematiky, s ktorou sa stretávajú. Tento článok sa zameriava na skúsenosti z prvej ruky, ktoré poskytujú cenný pohľad na život v domovoch dôchodcov, prácu opatrovateľov a výzvy, ktorým čelia zariadenia pre seniorov na Slovensku.

Covid-19: Ťažká skúsenosť pre klientov aj personál

Pandémia Covid-19 zasiahla domovy dôchodcov obzvlášť tvrdo. Riaditeľka Domova jesene života, Branislava Belanová, opisuje náročné obdobie, keď museli čeliť dvom vlnám pandémie. „Telefonovať príbuzným, že ich otec alebo mama má covid, prípadne že ich odviezli do nemocnice, nebolo jednoduché,“ spomína. V ich zariadení prekonalo Covid-19 97 klientov z 200 a 71 ľudí zo 130-členného personálu. Táto skúsenosť ukázala, aké dôležité je zabezpečiť kvalitnú starostlivosť a ochranu pre seniorov v domovoch dôchodcov.

Pracovať v podmienkach ovplyvnených pandémiou bolo pre personál mimoriadne náročné. Ochranné overaly, respirátory a rúška sa stali ich každodennou súčasťou. „Neviem, či si niekto skúsil predstaviť, aké to je fyzicky náročné obliecť sa do ochranných overalov a byť v nich dve, tri, štyri a viac hodín,“ hovorí Belanová. Starostlivosť o klientov v týchto podmienkach si vyžadovala obrovskú obetavosť a odhodlanie.

Klienti, najmä tí starší, mali problém porozumieť, čo sa deje. Zrazu okolo seba videli neznáme tváre v bielych oblekoch, s respirátormi, maskami a so štítmi. Mnohí starí ľudia už dobre nepočujú, čo im sťažovalo komunikáciu s opatrovateľmi.

Úloha opatrovateľov: Poslanie, nie len práca

Branislava Belanová zdôrazňuje, že opatrovateľstvo nie je len práca, ale poslanie. „Je to umenie chápať a na základe toho pomáhať druhým. V človeku, ktorý sa o niekoho stará a pomáha mu z hlbokého presvedčenia, musí byť v prvom rade ľudskosť,“ hovorí. Opatrovatelia musia mať empatiu, úctu, skúsenosti a komunikačné zručnosti. Často sú mediátormi a dôverníkmi pre svojich klientov.

Prečítajte si tiež: Zariadenia sociálnych služieb Rimava

Rola opatrovateľky/opatrovateľa bola dlhodobo dehonestovaná. Ľudia to brali tak, že ak niekto nič iné nedokáže, tak pôjde opatrovať. Tak to však vôbec nie je. Človek, ktorý niekoho opatruje a stará sa oňho, musí mať v sebe nielen empatiu, úctu, skúsenosť, ale často byť aj mediátorom, dôverníkom, a tiež musí byť komunikačne zručný.

Je dôležité, aby sa o práci opatrovateľov a ostatného personálu v zariadeniach sociálnych služieb hovorilo viac. Všetci títo ľudia sú ako ozubené kolieska v jednom veľkom stroji - jeden bez druhého by svoju prácu nezvládli.

Vzťah opatrovateľ - klient: Dôvera a rešpekt

Vzťah medzi opatrovateľom a klientom je založený na dôvere a rešpekte. Mnohí klienti sú odkázaní na pomoc opatrovateľov, ale zároveň si zachovávajú svoju dôstojnosť a schopnosť komunikovať. Domovy dôchodcov by mali aktívne získavať spätnú väzbu od klientov a ich rodinných príslušníkov, aby mohli poskytovať čo najlepšiu starostlivosť.

V niektorých prípadoch sa môže stať, že klientovi prekáža konkrétny opatrovateľ. V takýchto situáciách je dôležité hľadať riešenia, ktoré zohľadnia potreby oboch strán. Branislava Belanová spomína prípad, keď klientke prekážala konkrétna opatrovateľka, ktorá ju okrem iného chodila aj sprchovať. Nakoniec sa im to po niekoľkých týždňoch podarilo vyriešiť tak, že si obe podali ruky.

Dôstojnosť klienta: Prvoradý aspekt starostlivosti

Dôstojnosť človeka je v domovoch dôchodcov prvoradá. Začína sa tým, že personál nesúdi a nehodnotí klientov. Dôležité je klopať na dvere klientov skôr, ako vojdete do ich izby, a oslovovať ich pán, pani. Zariadenia by mali rešpektovať želania klientov ohľadom oslovenia a dotykov.

Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre

Starostlivosť o klientov, ktorí musia nosiť plienky, si vyžaduje mimoriadnu citlivosť a diskrétnosť. „Mali by sme myslieť na to, ako človek prežíva zalepenie prvej plienky. Keď mu funguje hlava, ale neposlúcha ho telo,“ hovorí Belanová. V tomto bode je dôstojnosť človeka absolútna alfa a omega.

Adaptácia na život v domove: Individuálny proces

Príchod do domova dôchodcov je pre seniorov veľkou zmenou. Musia opustiť svoj domov a prispôsobiť sa životu v novom prostredí. Je dôležité, aby s nimi od začiatku adaptácie pracoval tím ľudí, aby bol celý proces čo najjednoduchší.

Niektorí klienti si na život v domove zvykajú rýchlo, najmä tí, ktorí boli predtým opustení alebo žili v bariérových bytoch. Rýchlo si nájdu nových známych a kamarátov. Iní klienti sa s novou situáciou ťažšie vyrovnávajú a odmietajú ju. Preto je dôležité seniorom vysvetliť, že toto nie je koniec a že v domove môžu zažiť aj príjemné chvíle.

Rodinní príslušníci: Dôležitá podpora a spolupráca

Práca s rodinnými príslušníkmi klientov je veľmi dôležitá. Niekedy ľudia nevedia spracovať fakt, že nezvládli svoju pomyselnú „morálnu povinnosť“ doopatrovať rodičov. Domovy dôchodcov by im mali pomáhať vyrovnať sa s týmto pocitom.

Už pri prvých stretnutiach by mali personál dávať rodinným príslušníkom podporné otázky, napríklad či vedia svojho rodiča doma bezbariérovo osprchovať, či majú dosť síl, skúseností a času prebaliť ho vtedy, keď je to potrebné. Niektoré rodiny seniora doslova odovzdajú do opatery zariadenia a tým sa to pre ne končí.

Prečítajte si tiež: Život seniorov v Hornáde

Systém starostlivosti o seniorov na Slovensku: Výzvy a nedostatky

Mária Mattovič Straková, riaditeľka Ružinovského domova seniorov, upozorňuje na výzvy, ktorým čelí systém starostlivosti o seniorov na Slovensku. Systém funguje na základe Zákona o sociálnych službách, ktorý upravuje, kto má na sociálnu službu nárok. Najviac využívanou sociálnou službou je opatrovateľská starostlivosť v domácnosti.

Problémom je, že zariadení pre seniorov je málo a zoznamy čakateľov sú veľmi dlhé. Okrem toho je málo aj ambulantných foriem starostlivosti, opatrovateliek a opatrovateľov. Najväčšie ťažkosti spôsobuje, že zdravotnícky a sociálny rezort nie sú prepojené. Každý pracuje podľa vlastných legislatívnych usmernení. Kontinuita a prepojenia medzi týmito dvoma zodpovednými rezortami chýbajú.

Koronakríza a zariadenia pre seniorov: Skúsenosti Ružinovského domova seniorov

Ružinovský domov seniorov sa s Covidom-19 postupne naučil žiť. V čase nástupu pandémie mali šťastie v nešťastí v tom, že riaditeľka práve končila štúdium odboru verejné zdravotníctvo. V zariadení museli konať okamžite a rýchlo zavádzali precízne nastavené protiepidemické opatrenia.

V prvej vlne zariadenia sa vo veľkej miere zatvárali, čo však hraničilo s porušovaním ľudských práv a slobôd. Ružinovský domov seniorov dvere nezatvoril a naučili sa ísť tou ťažšou cestou. So svojimi klientami komunikovali všetkými spôsobmi a metódami sociálnej práce, ktoré im zákon umožňuje.

Na začiatku druhej vlny pochopili, že jediná cesta, ako túto situáciu zvládnuť, je očkovanie. Spolu s petržalským zariadením boli zapojení do pilotnej fázy a väčšinu svojich ľudí zaočkovali v januári prvou, vo februári druhou dávkou.

Pomoc zo strany štátu: Nedostatočná a nejednoznačná

Mária Mattovič Straková si myslí, že na začiatku sa rovnako ako oni, učil aj štát. V prvej vlne úlohu štátu suplovali samosprávy. Za hlavné negatívum zo strany štátu vnímala nejednoznačné usmernenia, ktoré neboli správnym spôsobom distribuované.

Hoci usmernenia boli tiež niekedy sporné, ľudsky sa jej dobre spolupracovalo s rezortným ministerstvom sociálnych vecí a rodiny.

Tím v domove pre seniorov: Poslanie a obetavosť

Pracovať v takomto zariadení môže naozaj len ten, kto takúto prácu naozaj robiť chce. Platy majú zamestnanci nastavené najlepšie, ako je to za daných okolností možné. Na slovenské pomery ich majú slušné, ale na to, čo robia, je to stále nič. Niekto by za tie peniaze možno ani nevstal z postele, oni sú ochotní riskovať svoje zdravie a pracovať, keď to bolo nutné, aj 20 hodín denne.

Tím sa kreoval dlho, bol to proces a ten, pre koho táto práca nie je zároveň aj poslaním, z neho automaticky vypadol. Vytvorenie stabilného tímu trvalo roky.

Osudy klientov: Rôzne príbehy a cesty do domova

Osudy klientov Ružinovského domova seniorov sú rôzne. Niektorí prichádzajú do garsóniek sami a vnímajú ich skôr ako vlastný byt, s ktorým neprichádzajú o svoje súkromie. Iní sa do domova dostanú už ako chorí a takto skončiť nechceli.

O mnohých sa príbuzní krásne starajú až do konca, ale nie je málo tých, čo prichádzajú zbavení majetku a ich príbuzní sa už neozvú, čo je veľmi smutné.

Nedôstojné podmienky a zlé zaobchádzanie: Prevencia a kontrola

Mária Mattovič Straková upozorňuje, že nedôstojné podmienky a zlé zaobchádzanie sa v zariadeniach dejú. Bohužiaľ, toto je vždy záležitosť vedenia. Dôležité sú správne nastavené kontrolné mechanizmy na všetkých úrovniach.

U nás človek, ktorý sa zle správa k seniorovi, tu neostane ani 20 minút. Len tak vyselektujete tím, ktorý bude fungovať. Vždy to ale musí viesť od tej najnižšej úrovne vedenia po najvyššiu. Je to vecou nastavení, kontroly a komunikácie.

Alternatívy k domovom dôchodcov: Komunitná starostlivosť a deinštitucionalizácia

Slavomír Krupa, ktorý pracuje v sociálnej oblasti 47 rokov, upozorňuje na potrebu komunitnej starostlivosti ako alternatívy k domovom dôchodcov. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity. Vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv.

V Bratislavskom samosprávnom kraji sa do procesu zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita predstavuje rádovo desiatky miest.

Deinštitucionalizácia sa týka asi len troch percent ľudí odkázaných na pomoc, ktorí sú umiestnení v domovoch. „Všetko ostatné je kvázi komunitná starostlivosť. Keď však senior býva sám a nevieme o ňom, či živorí, lebo si nevie ani nakúpiť, alebo či nepotrebuje pomoc, tak o žiadnej komunitnej starostlivosti nemôžeme hovoriť,“ vysvetľuje Miroslav Kakaš, zakladateľ organizácie Silvergon.

Reforma financovania sociálnych služieb: Budúcnosť starostlivosti o seniorov

Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov plánu obnovy do roku 2025. „V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní,“ hovorí Mária Filipová, expertka na sociálne služby Únie miest Slovenska.

Život v domove pre seniorov: Pohľad Valérie Ovsánkovej

Valéria Ovsánková, ktorá má skúsenosti s prácou so seniormi v zahraničí, opisuje život v domove pre seniorov ako dlhý pobyt na dovolenke. Klient dostane buď izbu, alebo apartmán, so starým alebo novým nábytkom, sám alebo so spolubývajúcim - všetko podľa jeho solventnosti. A akýkoľvek nadštandard si musí priplatiť.

Klienti sú v zariadení vlastne na doživotie, ich pôvodný domov navždy stratia. Celý ich životný priestor sa výrazne zmenší - všetky predmety, ku ktorým sa viažu celoživotné spomienky, majú často hodnotu len preňho, a keď sa musí vysťahovať, musí zredukovať obsah svojho pôvodného domova na 1 miestnosť.

Starý človek toto všetko cíti, prežíva a necháva si to pre seba, pretože o takýchto veciach sa nahlas akosi s nikým nehovorí. V tejto situácii už naozaj mnohí starí ľudia nevidia veľkú motiváciu tu byť ešte dlho. Všetko, čo malo v ich živote význam, je preč a vedia, že navždy.

tags: #dom #dochodcov #rozhovory #skusenosti