
Prezentovaný článok sa zameriava na vplyv domácej opatrovateľskej starostlivosti na kvalitu života imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Z metodologického hľadiska sme sa rozhodli pre komparatívnu štúdiu založenú na kvalitatívnom výskume, ktorý bol realizovaný medzi poskytovateľmi a prijímateľmi sociálnych služieb v oboch mestách. Cieľom je zistiť rozdiely v spokojnosti a faktoroch ovplyvňujúcich životnú spokojnosť imobilných seniorov v týchto dvoch odlišných sociálnych kontextoch.
Kľúčové slová: Domáca opatrovateľská starostlivosť, kvalita života, poskytovateľ, prijímateľ, spokojnosť imobilného seniora.
Spokojnosť so životom je základným cieľom, ktorý sa snažia ľudia dosiahnuť v každom veku. Avšak, imobilita a s ňou spojené obmedzenia môžu významne ovplyvniť kvalitu života seniorov. Tento článok sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvňujú kvalitu života imobilných seniorov v domácom prostredí, so zameraním na úlohu domácej opatrovateľskej starostlivosti. Porovnávame situáciu v Bratislave a vo Viedni, dvoch mestách s odlišnými sociálnymi a ekonomickými podmienkami, aby sme identifikovali kľúčové faktory, ktoré prispievajú k spokojnosti a celkovej kvalite života imobilných seniorov.
Imobilita vplýva na všetky orgánové systémy a má rozsiahle dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie seniorov. Významný vplyv na rozvoj, priebeh a prognózu chorôb majú aj faktory psychické a sociálne. Sociálny rozmer ochorení sa prejavuje sociálnou izoláciou, zmenou sociálneho statusu, stratou komunikácie, stratou pocitu potrebnosti s vysokým rizikom adaptačného zlyhania (Poledníková a kol., 2006).
Podporu sociálneho prostredia definuje Kaplan a kol. (1996) ako ,,počet sociálnych kontaktov alebo spokojnosť s ním.“ Rodina zohráva významnú podpornú úlohu, ktorá má starému človeku poskytnúť zázemie, pocit bezpečia a spolupatričnosti. Životné podmienky určujúcim spôsobom vplývajú na proces oslabenia solidarity s druhými.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ženy v domácnosti: čo treba vedieť
Významným determinantom ovplyvňujúcim prežívanie seniorov je aj ,,voľný čas, pretože existuje značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravým stavom človeka,“ ako uvádza Uher (2014). Aktivity vo voľnom čase môžu prispieť k udržaniu fyzickej a psychickej kondície, ako aj k sociálnej interakcii a pocitu sebarealizácie.
Do anonymného výskumu spokojnosti participantov s kvalitou opatrovateľskej služby sme zapojili imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni. Prvou skupinou (A) sú imobilní seniori, vo veku nad 65 rokov, v Bratislave a druhou skupinou (B) sú vo Viedni. Realizovaný bol v období od 18. apríla 2015 do 28. septembra 2015. O spoluprácu a podporu sme požiadali vedúcich koordinátorov opatrovateľskej služby v Bratislave a manažérov 24-hodinovej služby vo Viedni. Na zodpovedanie výskumných otázok u týchto dvoch skupín sme zvolili metódu individuálneho hĺbkového rozhovoru. Úlohou participantov u oboch cieľových skupín bolo, pomocou 5-stupňovej Likertovej škály, zhodnotiť mieru ich súhlasu resp. Na vyhodnotenie výskumných otázok z hĺbkového interview sme použili dve metódy: jednak jednoduchú analýzu rozptylu (oneway ANOVA), ako aj prostredníctvom Spearmanovho korelačného koeficientu. Pričom vo všetkých využitých testoch sme pracovali s hladinou významnosti alfa (p) 0,05.
Naším hlavným cieľom je zistiť, aká je úroveň spokojnosti imobilných seniorov s domácou opatrovateľskou starostlivosťou v Bratislave a vo Viedni. Ďalším cieľom je zistiť, od akých faktorov sa odvíja životná spokojnosť imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni.
Z výsledných hodnôt v rámci komparácie (skupiny A so skupinou B) nám vyplýva, že spokojnosť imobilných seniorov s poskytovanými sociálnymi službami je vo Viedni vyššia. Participanti vo Viedni vyjadrili výbornú spokojnosť s 24-hodinovou starostlivosťou. Ocenili profesionálny prístup slovenských opatrovateliek a ich osobnostné danosti. Komparáciou sme zistili, že úroveň kvality 24-hodinovej starostlivosti vo Viedni je vyššia ako v Bratislave. Participanti vo Viedni ako dôvod uvádzajú väčšiu spokojnosť s prístupnosťou mobilných doplnkových služieb v porovnaní s Bratislavou, v ktorej tieto prepravné služby chýbajú.
Participanti v Bratislave vo zvýšenej miere vnímajú negatívne predovšetkým drahú cenovú tarifu za služby, nízku dostupnosť liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu a pomôcok, ako aj zhoršenú prístupnosť rodinného prostredia a dopravy, ktoré predstavovali jednu z najproblémovejších oblastí uspokojovania ich individuálnych potrieb v súvislosti s ťažkým zdravotným postihnutím. Participanti v Bratislave uviedli, že vo svojom domácom prostredí nemajú možnosť byť vybavení bezbariérovými zariadeniami. Nízke finančné prostriedky u participantov v Bratislave vplývajú na kvalitu ich života, pretože sa negatívne odzrkadľujú na spôsobe ich života. Z našich zistení vieme, že nízky životný štandard imobilných seniorov v Bratislave prináša so sebou mnohé obmedzenia fyzických, psychických a sociálnych aktivít.
Prečítajte si tiež: Príspevky na opatrovanie seniorov
Imobilní seniori vo Viedni všestranne užívajú aj mobilné sociálne služby napr. Z hľadiska zhodnotenia životnej úrovne u oboch cieľových skupín sa nám potvrdilo, že imobilní seniori vo Viedni vnímajú, že ich životný štandard je vysoký v porovnaní s nízkym životným štandardom u participantov v Bratislave. Môžeme povedať, že imobilní seniori vo Viedni sú schopní nielen vystačiť si s peniazmi, ale aj majú možnosť finančne podporovať svojich blízkych. Z našich zistení hodnotíme veľmi pozitívne fakt, že imobilní seniori vo Viedni disponujú zariadeniami uľahčujúce ich mobilizáciu napr. Imobilným seniorom poskytujú ich príbuzní vo Viedni vysokú mieru sociálnej opory.
Porovnávaním oboch cieľových skupín v Bratislave a vo Viedni sme podľa výpočtu aritmetického priemeru odpovedí zistili, že miera pomoci príbuzných v rámci ich spoluúčasti na starostlivosti o imobilných seniorov v Bratislave klesá. Zabezpečenie starostlivosti rodinou imobilného seniora v Bratislave sa prejavujú negatívnym efektom starostlivosti. Spokojnosť imobilných seniorov vo Viedni sa prejavuje na základe viacerých faktorov. Jedným z nich je aj vysoká miera spoluúčasti príbuzných o ich individuálne potreby ako v Bratislave. Môžeme povedať, že intervenčné aktivity príbuzných sú závislé aj od finančnej sebestačnosti seniorov. Preto imobilní senior v Bratislave stráca prestíž o záujem svojich príbuzných. Z hľadiska vekovej kategórie participantov (skupiny A a skupiny B) sa analýzou ukázalo, že spoluúčasť príbuzných u imobilných seniorov v Bratislave a vo Viedni sa značne odlišuje.
Zvlášť nás zaujímal pohľad imobilných seniorov na opatrovateľov v starostlivosti o svoje zdravie a hygienu. Vedenie k samoopatere opatrovateľov o svoje zdravie a hygienu je nevyhnutnosťou, a preto je potrebné dodržiavať zdravý spôsob života a tak predchádzať možným komplikáciám na pracovisku. Na základe výpočtu stanoveného ako aritmetický priemer odpovedí (v pomere 3,23:1,00) vyplýva, že čím vyššia starostlivosť opatrovateľa o vlastné zdravie a hygienu, tým lepšia je spätná väzba imobilného seniora z hľadiska jeho subjektívneho vnímania vo Viedni, pretože efektívna podpora manažmentu seba samého znamená viac, ako len povedať klientovi čo má robiť. Dospeli sme k záveru, že opatrovateľ v domácom prostredí imobilných seniorov v Bratislave by mal mať požadovanú úroveň sebapoznania a starostlivosti o svoje vlastné zdravie, čiže riadiť sa zdravým spôsobom života (napr.
Z výsledkov výskumu vyplýva, že kvalita života imobilných seniorov je významne ovplyvnená dostupnosťou a kvalitou opatrovateľskej starostlivosti, finančnou situáciou, mierou sociálnej podpory zo strany rodiny a dostupnosťou kompenzačných pomôcok a bezbariérového prostredia. Rozdiely medzi Bratislavou a Viedňou poukazujú na dôležitosť systémových opatrení a sociálnej politiky pri zabezpečovaní dôstojného života seniorov.
Napokon treba konštatovať, že stále vzniká rozpor medzi priemernou výškou dôchodkov (príjmov) potenciálnych užívateľov opatrovateľskej služby a úhradami za poskytované sociálne služby. Vychádzajúc zo zahraničnej praxi navrhujeme, aby sa posilnila suverenita jedinca tak, že by sa preferoval a uplatňoval princíp ,,dotácie na osobu“, t.j. posilnenie príjmu osoby, ktorá podľa odborného posúdenia posudkovej komisie službu potrebuje. V dôsledku narušených generačných vzťahov, zlej sociálnej adaptácie a iných faktorov sa imobilný senior v Bratislave stáva osamelým. Preto navrhujeme, aby opatrovatelia aktívne zamestnávali imobilného seniora nejakou činnosťou, čo sa odrazí vo všetkých jej dimenziách: fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej. Ďalej odporúčame, aby sa koordinátori opatrovateľskej služby v Bratislave viac zamerali formou odborných seminárov na prevenciu duševného zdravia opatrovateľov. Ak ide len o časovo obmedzený rozsah starostlivosti, tak sa zužuje aj obsah náplne jej práce. V tomto smere nadobúda vzťah ku klientovi úplne iný charakter a preto sme upriamili našu pozornosť práve na porovnávanie kvality domácej opatrovateľskej starostlivosti o imobilného seniora v Bratislave a 24-hodinovej služby vo Viedni.
Prečítajte si tiež: Zamestnanci, SZČO a dôchodcovia: Dane a odvody
Tento článok poukázal na komplexnosť faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života imobilných seniorov v domácom prostredí. Komparatívna štúdia Bratislavy a Viedne odhalila významné rozdiely v spokojnosti a životnej úrovni seniorov, ktoré súvisia s dostupnosťou sociálnych služieb, finančnou situáciou a mierou sociálnej podpory. Výsledky výskumu môžu prispieť k zlepšeniu sociálnej politiky a opatrovateľskej starostlivosti o seniorov na Slovensku a v ďalších krajinách. Naším prioritným zámerom je posúdenie sociálnych dôsledkov imobilizačného syndrómu a cielenej intervencie.
tags: #domácnosti #dôchodcov #faktory #ovplyvňujúce #kvalitu #života