Domy pre schizofrenikov v Banskej Bystrici: Komplexná starostlivosť a podpora

Schizofrénia, často mylne považovaná za rozdvojenie osobnosti, je závažná duševná porucha, ktorá narúša vnímanie reality a ovplyvňuje myslenie, emócie a správanie človeka. Prejavuje sa rôzne a jej dôsledkom môže byť postupné zlyhávanie v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote. Ľudia trpiaci schizofréniou potrebujú komplexnú a špecializovanú starostlivosť, ktorá presahuje rámec bežnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. V Banskej Bystrici a okolí existujú zariadenia, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie tejto špecifickej podpory.

Schizofrénia a jej dopad na život pacienta

Podľa psychológov, schizofrénia spôsobuje nesprávne reflektovanie reality, čo vedie k postupnému zlyhaniu v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote. Príkladom toho, ako sa dokáže slovenská spoločnosť postarať o schizofrenika, je pacient z Pinelovej nemocnice v Pezinku. Svoj podiel na jeho súčasnom zdravotnom stave má podľa odborníkov aj nedostatok chránených dielní, denných stacionárov a ubytovní pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím.

"Trpel som ťažkými depresiami, uzatváral som sa do seba, manželka zostávala sama," vysvetľuje príčiny rozvodu bývalý operátor v jednom bratislavskom podniku. Po smrti rodičov stratil byt aj prácu. Niekoľkokrát sa síce pokúsil pracovať, ale choroba mu to nedovolila. "Počas práce ma oslovili hlasy, prikázali mi vyjsť na ulicu, ľahnúť si na chodník a čakať na smrť. Ja som to urobil," približuje situáciu 43-ročný Bratislavčan. Hlasy oslovili muža prvý raz po rozvode. Keď sedel na lavičke v parku, prihovoril sa mu najprv ženský, potom mužský a napokon druhý ženský hlas. "Myslel som si, že je to nejaká sekta," spomína muž. Odvtedy ho "hlasy" navštevujú pravidelne a tri roky takmer neobmedzene riadia jeho život. "Hlasy ma volali na kávu, chodili so mnou do obchodu, vyhrážali sa mi smrťou," opísal situáciu. Muž, ktorý nechcel veľmi hovoriť o detstve, vyrastal v rodine alkoholika. Od marca tohto roku poberá invalidný dôchodok. Keďže v špecializovaných zariadeniach nie je voľné miesto, žije striedavo v ubytovaniach a nemocnici. Rodičia mu zomreli. Jediný, koho má, je sestra.

Zariadenia sociálnych služieb v Banskej Bystrici a okolí

V Banskobystrickom kraji existuje niekoľko zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú starostlivosť a podporu ľuďom s rôznymi typmi postihnutí, vrátane duševných porúch ako je schizofrénia. Tieto zariadenia sa líšia svojím zameraním, kapacitou a typom poskytovaných služieb.

ZSS Domov Márie v Banskej Štiavnici

ZSS Domov Márie je zariadenie sociálnych služieb zriadené Banskobystrickým samosprávnym krajom ako rozpočtová organizácia s vlastnou právnou subjektivitou. Sociálne služby poskytuje v troch samostatných budovách na území mesta Banská Štiavnica:

Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre

• Strieborná 15: Národná kultúrna pamiatka po čiastočnej rekonštrukcii, 13 dvojposteľových a 1 jednoposteľová izba.
• Špitálska 3: Zrekonštruovaná zateplená dvojposchodová budova s 18 dvojposteľovými a 9 jednoposteľovými izbami.
• L. Svobodu 37-39: Šesťposchodový klasický panelák, v ktorom je 70 klientov ubytovaných v dvojizbových bytoch v jedno a dvojposteľových izbách.

Poskytované sociálne služby:

• Zariadenie podporovaného bývania (ul. L. Svobodu): Kapacita 10 miest. Určené pre osoby od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby a na dohľad, pod ktorým sú schopné viesť samostatný život.
• Zariadenie pre seniorov (ul. L. Svobodu): Kapacita 30 miest. Určené pre osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej osoby (stupeň odkázanosti najmenej IV) alebo potrebujú sociálnu službu z iných vážnych dôvodov.
• Domov sociálnych služieb (ul. Strieborná a L. Svobodu): Kapacita 57 miest. Určené pre zdravotne postihnutých občanov s duševnými poruchami a poruchami správania, s telesným a zmyslovým postihnutím do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby (stupeň odkázanosti najmenej V) alebo sú nevidiaci/prakticky nevidiaci (stupeň odkázanosti najmenej III).
• Špecializované zariadenie (ul. Špitálska): Kapacita 45 miest. Určené pre osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby (stupeň odkázanosti najmenej V) a majú zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, schizofrénia a demencia rôzneho typu etiológie.

Celková kapacita ZSS Domova Márie je 142 klientov. Zameriava sa aj na schizofréniu.

Podporné skupiny ako dôležitá súčasť starostlivosti

Okrem inštitucionálnej starostlivosti zohrávajú dôležitú úlohu aj podporné skupiny. Tie poskytujú priestor pre vzájomné diskusie, rozhovory, edukáciu a výmenu skúseností pre osoby s rovnakým problémom.

Podporné skupiny pre príbuzných osôb s demenciou

Podporné skupiny orientované na pomoc príbuzným osôb s ochorením demencie rôzneho typu etiológie sú novým vedecko-výskumným fenoménom v rámci sociálnej práce na Slovensku. Sociálna práca s rodinou je orientovaná a skúmaná väčšinou v súvislosti s témou rodiny s deťmi, s dospievajúcou mládežou v sociálno-ekonomickej záťaži alebo so zdravotným postihnutím. Naším zámerom je priblížiť problematiku podporných skupín, ktoré združujú dospelé deti (prípadne životných partnerov a partnerky) v produktívnom veku starajúcich sa buď o svojich partnerov a partnerky v produktívnom veku alebo rodičov, súrodencov v postproduktívnom veku. Pojem príbuzní (blízke osoby) je v odbornej verejnosti a literatúre používaný aj v súvislosti s pojmom rodinný opatrovateľ. Podľa Repkovej (2010) ide o osobu opatrujúcu bez mzdy, ktorá poskytuje starostlivosť svojim najbližším, najčastejšie na princípe úzkych vnútrorodinných vzťahov bez očakávania finančnej odmeny. Bodnárová, Šelestiaková (2011) tiež uvádzajú pojem rodinní, neformálni opatrovatelia, ktorí sú nezastupiteľnou zložkou pri poskytovaní starostlivosti a pomoci svojim starším príbuzným. V prípade potreby najčastejšie túto rolu preberajú manželia, manželky, partneri/-ky a deti, poprípade partneri/-ky ich detí. Ide prevažne o osoby v staršom dospelom veku (50+) alebo aj o osoby v mladšom seniorskom veku (60+). Fertaľová a iní (2011) vo svojom výskume potvrdzuje, že z hľadiska rodinnej príslušnosti tvoria dospelé deti 62% a životní partneri 28%, ostatných 10% neformálnych opatrovateľov tvoria blízki príbuzní (vnučky a nevesty). Z hľadiska rodovej príslušnosti tvoria 75% ženy. (Zvěrová, 2010) Dospelé deti rodičov v strednom a staršom seniorskom veku, ktoré poskytujú starostlivosť v domácom prostredí, hľadajú informácie týkajúce sa konkrétneho ochorenia a cítia potrebu prejavu pochopenia a zachovania vlastného súkromia.

Podporné skupiny v zahraničí

Podporné skupiny (support group) majú svoju niekoľko desaťročí trvajúcu históriu najmä v škandinávskych krajinách a v USA. Podľa Hrozenskej a Gabrielovej (2011) využívanie asociačných skupín pre pomoc osobám s demenciou a založenie svojpomocných skupín je v zahraničí častou možnosťou, rovnako ako systém denných stacionárov, možnosť osobnej asistencie a domácej starostlivosti, poskytovaná odborníkmi, ako aj dobrovoľníkmi a charitatívnymi organizáciami. Národná sieť podporných skupín (Nasjonalt Støttegruppenettverk NSN) v Nórsku je organizácia združujúca všetky podporné skupiny danej krajiny. Skupiny vznikajú pre rôzne cieľové skupiny bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či inú príslušnosť alebo región. Najdôležitejším spoločným znakom je spojenie s určitou udalosťou. Za udalosť sa považuje určité ochorenie, ktorým trpí viacero osôb alebo nejaká katastrofa (prírodná, letecká, teroristická…). Tak vznikajú podporné skupiny pre oblasti postihnuté povodňami (rôznymi alebo inými udalosťami) a podporné skupiny zamerané na určité ochorenia ako napríklad rakovina, skleróza multiplex alebo demencia. Podstatným znakom podpornej skupiny je, že tvorí doplnkovú službu k verejnej - profesionálnej sociálnej službe (Sormul, 2015). V súvislosti so syndrómom demencie v každom nórskom meste a obci je vytvorený tím odborníkov na demenciu (tzv. demensteam), ktorý úzko spolupracuje s obvodnými lekármi, sociálnymi pracovníkmi sociálno-zdravotných odborov alebo referátov na mestských a obecných úradoch. Tím odborníkov spolupracuje aj s Národnou organizáciou pre verejné zdravie (Nasjonalt forening for folkehelse), ktorá zakladá a spravuje podporné skupiny v oblasti práce s osobami s demenciou. Každá podporná skupina má formu vzdelávacej skupiny a skupiny spoločných rozhovorov. Takýmto spôsobom sa skĺbi ako edukačná, tak aj terapeutická časť odbornej práce. Obe časti zastrešujú odborníci, ktorí pracujú pre Národnú organizáciu pre verejné zdravie alebo ako dobrovoľníci. Prioritou pomoci je psychosociálna podpora príbuzným formou vytvorenia bezpečného priestoru pre ventiláciu emócií, výmenu skúseností a získavania informácií - vzdelávania. Niektoré podporné skupiny majú formu stretnutí pri káve (Temakafé) alebo ponuky na relaxovanie formou jogy. V Nórsku sú vybudované aj Centrá podpory príbuzných (Pårørendesenteret), ktoré ponúkajú bez ohľadu na diagnózu pomoc rodine a blízkym osobám (susedom, priateľom, kolegom). Ich pomoc spočíva v poskytovaní sociálno-psychologického poradenstva a praktických informácií ako môžu pomáhať tomu, na kom im záleží.

V Dánsku je vyvinutý intervenčný program na podporu príbuzných poskytujúcich starostlivosť v rodinnom prostredí. Program sa nazýva Danske Alzheimer interventionudersøgelse (DAISY) a je výsledkom spolupráce dánskeho Ministerstva zdravotníctva a Národného vedeckého centra pre výskum demencie (Nationalt Videnscenter for demens). Účelom DAISY projektu bolo preskúmať spôsoby na zlepšenie podpory pre osoby, ktorým bola diagnostikovaná demencia v ranom štádiu. Na základe tohto bol vypracovaný model - interaktívna príručka pre pomáhajúceho profesionála, ktorý sa používa ako súčasť poradenského procesu pre osoby v počiatočnom štádiu demencie a ich rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú získať čo najviac poznatkov o demencii. Model je určený pre zamestnancov obcí a miest, pomáhajúcich profesionálov pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb a pre združenia poskytujúce psycho-sociálnu podporu príbuzným osôb s ochorením demencie. Ide predovšetkým o techniku vedenia poradenských rozhovorov osobnou a telefonickou formou a o vzdelávacie kurzy pre osoby s diagnostikovanou demenciou rôznej etiológie a ich príbuzných. Na projekt Daisy je napojený ďalší projekt - príručka starostlivosti o občana sa s demenciou - Demens guiden. V Dánsku ponúka Dánsky Červený Kríž dobrovoľnícky program pod názvom „Podpora rodinného opatrovateľa“ formou návštevy „kamaráta“ v domácnosti osoby s demenciou na hodinu-dve, zatiaľ čo príbuzný má možnosť odísť z domácnosti a venovať sa iným činnostiam mimo domácnosti. Touto službou sa nenahrádza sociálna služba, ale ponúka sa ako doplnková služba formou konkrétnej podpory príbuzného poskytujúceho 24 hodinovú starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Život seniorov v Hornáde

V Čechách podľa Jarolímovej a Novákovej (2013) sa na označenie podpornej skupiny pre rodinných opatrovateľov seniora so syndrómom demencie používa pojem svojpomocná skupina ako synonymum. Podporné skupiny v Českej republike vznikajú ako organizácie a kluby na pomoc príbuzným, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu s Alzheimerovou chorobou alebo inou formou demencie. Obe autorky uvádzajú, že svojpomocná skupina pre príbuzných prebieha za prítomnosti facilitátora. Facilitátor vedie rozhovory s účastníkmi, ktorí sa ocitajú v strese zo záťaže starostlivosti a tiež vedie rozhovory na individuálnej úrovni mimo skupinu. Česká alzheimerovská spoločnosť vo svojich materiáloch (2016) ponúka pre potencionálnych účastníkov takýchto skupín dve možnosti. Čaj o páté je stretnutie svojpomocnej skupiny pre rodinných opatrovateľov so zameraním na získanie informácií ohľadom pomoci osobe s demenciou. Na stretnutí si vymieňajú informácie samotní príbuzní, ktorí majú v starostlivosti blízku osobu trpiacu na ochorenie demencie. Toulky pamětí a duší je podporná skupina určená osobám v začínajúcej fáze demencie, ktorým sa odborník snaží pomôcť vyrovnať sa s príznakmi demencie a poskytuje im psychosociálnu podporu. Primárnym cieľom skupín je poskytovanie emocionálnej podpory tým, ktorí sa starajú o človeka s demenciou. Skupina pracuje na princípe vzájomného zdieľania a spolupráce: každý člen skupiny má čo ponúknuť (skúsenosti a informácie) a čo získať (prerozprávaním emócií sa znižuje tenzia a stres). Skupiny sa môžu zúčastňovať aj jednotlivci, ktorí ukončili rolu opatrovateľa na základe úmrtia opatrovanej osoby a skupina je nápomocná pri procese zármutku a straty opatrovateľskej roly. Holmerová (2009) zhŕňa poznatky z fungovania svojpomocnej skupiny Českej Alzheimerovskej spoločnosti tak, že rodinní opatrovatelia si v skupine za podpory odborného pracovníka vymieňajú svoje skúsenosti a emocionálne zážitky a spoločne sa snažia nájsť riešenie praktických problémov. Opatrovatelia si navzájom poskytujú podporu. Podľa nemeckých skúsenosti Annett Kruger (2012) hodnotí stretnutia v otvorenej podpornej skupine pre rodinných opatrovateľov ako výmenu spoločných skúseností, nápadov a tipov. Ide o neformálnu výmenu nápadov, informácií, pričom sa znižuje sociálna izolácia, rozvíjajú sa nové sociálne kontakty a posilňujú sa sociálne zručnosti účastníkov skupiny. Účastníci podpornej skupiny majú opäť čas sami pre seba a naučia sa lepšie vysporiadať so stresom. Pocit absencie súkromia a priestoru na vysporiadanie sa so záťažou je u príbuzných častý, čo potvrdzuje aj staršia empirická štúdia Braun a kol. (2008).

Anglický vedec Potts (2005) sa zaoberá históriou vzniku online podporných skupín na svete (OSGs - online support groups), ktoré vznikli už v roku 1982 v porovnaní s Face to Face podpornými skupinami. Ide o online komunity, v ktorých sú aktívne osoby so spoločným problémom týkajúcich sa najmä zdravia alebo iných sociálnych udalostí. Tieto online skupiny poskytujú priestor pre vzájomnú podporu a výmenu informácií, viac anonymity a najmä priestor pre inhibované osoby. Pre online podporné skupiny má osobná skúsenosť väčšiu hodnotu ako prístup založený na dôkazoch. Pri týchto skupinách vzniká riziko, že môže dochádzať aj k dezinformáciám a zvýšenému riziku negatívneho vplyvu informácií na jednotlivcov. Online podporné skupiny majú formu svojpomocných skupín, t.j. bez vedenia facilitátora. Zainteresované osoby zdieľajúce názor a skúsenosti pracujú bez intervencie odborníka. Online podporné skupiny sú v súčasnosti využívané vo virtuálnom priestore pre rôzne cieľové skupiny v kombinácii aj s reálnymi podpornými skupinami, ktoré sa stretávajú osobne a pravidelne v určitom priestore. Organizácie zakladajúce podporné skupiny ponúkajú často kombináciu online skupín aj skutočných podporných skupín. Všeobecne majú takéto svojpomocné skupiny oveľa menej konfrontácií a ďaleko viac pozitívnych podporných vyjadrení. Ide o otvorené, prístupné skupiny, ktoré ponúkajú psychickú podporu každému, ktorý zdieľa problémy a rovnaké témy v skupine. Členovia sú zároveň poskytovatelia a príjemcovia podpory. Všeobecne sa skupiny orientujú viac na informácie dostupné od členov skupiny ako na informácie od odborníkov z externého prostredia.

Americká Alzheimerova asociácia združuje všetky neziskové organizácie poskytujúce dobrovoľné zdravotné služby, podporu a výskum so zameraním na Alzheimerovu chorobu. Prezentuje podporné skupiny pre opatrovateľov, rodinu a priateľov osôb s demenciou, ktorým vytvára bezpečný priestor na rozvoj vzájomnej podpory, výmenu praktických informácií, spôsobov zvládania, zdieľania pocitov, potrieb i záujmov. Tieto skupiny vedú vyškolení profesionáli. Okrem podporných skupín pre opatrovateľov, ponúkajú aj podporné skupiny určené špeciálne pre ľudí v ranom štádiu Alzheimerovej choroby. Rovnako majú zriadenú aj online poradňu pre osoby, ktoré uprednostňujú virtuálny priestor pred osobným stretnutím.

Podporné skupiny na Slovensku

V podmienkach Slovenska sa stretávame s dvoma pojmami, ktoré evokujú v laickej verejnosti a aj v odbornej verejnosti synonymum k podpornej skupine - svojpomocná skupina. Hejzlarová (2011) zdôrazňuje rozdiel medzi svojpomocnými skupinami bez podpory profesionálov (self-help groups) a podpornými skupinami vedenými profesionálmi (support groups). Na rozdiel od svojpomocnej skupiny, kde iniciatíva vychádza od ľudí zasiahnutých spoločným problémom, podpornú skupinu zakladá a vedie profesionál. V praxi sú podporné skupiny veľmi často určitým spôsobom napojené na poskytovateľov sociálnych služieb, príp. iné organizácie. Pozitívom tohto javu je určité stabilné zázemie skupín, ľahšia kumulácia a následné odovzdávanie skúseností s chodom skupiny i potenciál odborného dohľadu. Svojpomocná skupina je podľa Schavela (2012) neformálnym zoskupením niekoľkých osôb spojených podobných osudom, životnými situáciami alebo postihnutých porovnateľnými ťažkosťami. Svoju činnosť vykonávajú svojpomocné skupiny bez profesionálneho vedenia najčastejšie pravidelným, väčšinou spoločným a rovnoprávnym rozhovorom. Členovia svojpomocnej skupiny sa prostredníctvom svojich vzťahov a interakcií vzájomne posilňujú a upevňujú si pocit vzájomnej hodnoty. Brenkus a iní (2005, s. 23) kategorizujú svojpomocné skupiny na: skupiny zamerané na stratu alebo prechodné fázy života (strata niekoho blízkeho alebo hľadanie nového zmyslu života), ďalej na skupiny zamerané na „krok vpred“ - rast (pre rodinných členov osôb trpiacich na psychické ochorenia) a na skupiny zamerané na zvládanie stresu a podporné skupiny (pre osoby so stanovenou diagnózou psychického ochorenia). Výhodou svojpomocnej skupiny podľa Brenkusa (2005) je fakt, že sa z člena skupiny stáva pomocník, ktorý pomáha riešiť problémy iných. Jeho závislosť na pomoci inej osoby je výrazne menšia. Člen svojpomocnej skupiny v roly pomocníka získava pocit užitočnosti a pri poskytovaní rád a svojich skúseností, má možnosť pozorovať svoj problém z odstupu.

Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov

tags: #domov #dôchodcov #pre #schizofrenikov #Banská #Bystrica