História domovov dôchodcov: Pohľad na vývoj sociálnej starostlivosti

Starostlivosť o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Od prvých inštitúcií zriadených v kaštieľoch až po moderné centrá sociálnych služieb, vývoj domovov dôchodcov odráža meniace sa spoločenské potreby a prístupy k sociálnej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na históriu domovov dôchodcov na Slovensku, s dôrazom na ich vývoj, transformácie a kľúčové míľniky.

Začiatky inštitucionálnej sociálnej starostlivosti

História inštitucionálnej sociálnej starostlivosti na Slovensku sa začína písať v roku 1959. Prvým krokom bolo zriadenie Domova dôchodcov v zrekonštruovanom kaštieli v Batizovciach. Dňa 5. októbra 1959 tu nastúpila prvá dôchodkyňa, pani Anna Huťanová. Domov sa postupne zapĺňal dôchodcami a zamestnancami, pričom sa rozvíjala kultúrna činnosť, knižnica a zdravotná starostlivosť.

Už v prvých rokoch existencie domova sa položili základy dobrovoľnej pracovnej činnosti. Svojpomocne boli osadené parkové lavice, vysadených 5 000 kríkov a upravený park. V roku 1960 sa zaviedol chov ošípaných, včiel, sliepok a pestovanie zeleniny. Domov vybavili veľkokuchynským zariadením, zriadili práčovňu a ambulanciu. Prvým lekárom sa stal MUDr. Rudolf Stožka. Kapacita domova bola rozšírená na 120 lôžok.

V roku 1963 sa kapacita domova zvýšila na 144 lôžok. Na základe uznesenia vlády č. 620/1963 bola realizovaná reorganizácia ústavov, v rámci ktorej prepustili 104 dôchodcov a prijali 99 žien. Týmto rokom sa datuje vznik Ústavu sociálnej starostlivosti pre duševne choré dospelé ženy s 35 zamestnancami. Na zdravotný úsek boli do ústavu pridelené rehoľné sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa.

Rozvoj a transformácia sociálnej starostlivosti

Pracovná činnosť sa rozšírila o vyšívanie obrusov, háčkovanie, pletenie a nadobudla charakter pracovnej terapie, ktorá sa neustále rozširovala a menila. V práci zamestnancov po získaní skúseností došlo v roku 1966 k reorganizácii. V rámci zdravotného úseku sa utvorili oddelenia, zverené jednotlivým sestrám. Toto rozdelenie zabezpečilo evidentné skvalitnenie poskytovaných služieb a existuje prakticky dodnes v upravenej forme. V ďalších rokoch došlo k rozšíreniu zdravotnej starostlivosti o ordináciu psychiatra a neurológa. Pracovná terapia bola rozdelená do štyroch skupín a obyvateľky sa intenzívne zapojili do pomoci na JRD.

Prečítajte si tiež: Zariadenia sociálnych služieb Rimava

V roku 1975 sa začala výstavba budovy „C“ pre rehabilitačnú kultúrnu činnosť so slobodárňou, kanceláriami a bytom. Prelom rokov 1977-1978 znamenal v činnosti ústavu niekoľko zásadných zmien. Presunom rehoľných sestier do novej budovy sa uvoľnili priestory v ubytovacej časti kaštieľa a kapacita ústavu sa zvýšila na 154 lôžok. V rokoch 1979-1983 sa upravilo zdevastované okolie novopostavenej budovy, vyasfaltovali sa nové komunikácie, areál sa nanovo oplotil a upravil celý park, ktorý bol vyhlásený za najlepšie udržiavaný v okrese. Dňa 20. decembra 1984 sa dokončila ďalšia obytná budova „D“, v ktorej je aj nová práčovňa, priestory skladov a fyzikálnej terapie.

Revolučný rok 1989 priniesol organizačné zmeny aj pre toto zariadenie. V roku 1992 sa po konkurznom konaní stala vedúcou Mgr. Kvetoslava Malenká. Zariadenie dostalo právnu subjektivitu a novú zriaďovaciu listinu pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Poprade. V roku 1992 sa ukončila a dala do užívania budova „D-2“, v ktorej otvorili novú kuchyňu so skladmi, novými priestormi jedálne a novými priestormi na ubytovanie. Presťahovali sa sem obyvateľky kaštieľa aj zamestnanci kuchyne. Zároveň prebiehali v rámci reštitúcie rokovania o odkúpení kaštieľa s poslednými majiteľkami - sestrami rádu uršulínok. Sestry kongregácie Dcér Božského Vykupiteľa ukončili svoju pôsobnosť v ústave na jeseň roku 1991. Od roku 1992 je zariadenie koedukované, kedy bolo zriadené mužské oddelenie. Po otvorení zrekonštruovaného kaštieľa v roku 1996 sa zvýšila kapacita ústavu zo 164 na 190 lôžok. V priestoroch kaštieľa na poschodí je vytvorené ubytovanie pre obyvateľov a na prízemí miestnosti pre pracovnú, výchovnú a kultúrno-záujmovú činnosť.

Zmeny v legislatíve a nové trendy

Od roku 1998, platnosťou Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998, dostáva zariadenie nový názov „Domov sociálnych služieb“ a nového zriaďovateľa Krajský úrad v Prešove. Novým územnosprávnym členením SR od roku 2002 je jeho zriaďovateľom od 1. júla 2002 Prešovský samosprávny kraj, ktorý je zároveň aj jeho vlastníkom. Od tohto dátumu patrí k DSS Batizovce i Útulok vo Svite a Domov pre osamelých rodičov (DOR), pôvodne so sídlom v Poprade, ale od roku 2003 so sídlom v DSS Batizovce. Rokom 2002 sa začína nová etapa v poskytovaní sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých občanov v DSS Batizovce. Domov nastúpil na cestu transformácie v poskytovaní sociálnych služieb, znížila sa kapacita zariadenia zo 190 na 165 a obyvatelia domova vystupujú ako klienti, ktorým sa majú poskytovať maximálne najkvalitnejšie služby približujúce domov v pravom slova zmysle.

V rokoch 2006 až 2011 prešlo zariadenie mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednak organizačnej štruktúry, ale aj kvality života klientov. Administratíva a vedenie DSS sa presťahovali do historických priestorov kaštieľa, tým sa vytvorili nové priestory pre ergoterapeutickú činnosť klientov v budove „C“. Na poschodí tejto budovy sme vytvorili tréningové bývanie pre 11 klientov a telocvičňu. V priestoroch bývalej hospodárskej budovy sme zriadili stolársku dielňu. Koedukovali sme i oddelenia zariadenia, kde vytvárame postupne pre našich klientov kuchynky a obývacie izby. V zariadení postupne renovujeme budovy, jednak výmenou okien, podláh, ale aj nábytku pre klientov. Organizácia dostala 1. júlom 2012 nový názov, a to „Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami“, kde poskytuje v zmysle Zákona o sociálnych službách sociálne služby v domove sociálnych služieb, od roku 2016 i v špecializovanom zariadení so sídlom v Batizovciach a v útulku so sídlom vo Svite.

Vývoj domova dôchodcov v Hontianskych Moravciach

Ďalším príkladom vývoja domovov dôchodcov je Domov-Penzión v Hontianskych Moravciach. Proces výstavby trval od roku 1996 do roku 2002. Impulzom k začatiu budovania domova bol vznik Strediska evanjelickej diakonie Hontianske Moravce v roku 1996. V priebehu roku 2001 došlo k obnoveniu stavebných prác po zmluvnej dohode o spolupráci medzi obcou Hontianske Moravce, Evanjelickou diakoniou ECAV na Slovensku a Strediskom ED Hontianske Moravce. Ako najvýhodnejšia sa ukázala alternatíva výstavby Domova-Penzión. V procese decentralizácie sociálnej sféry sa jedná o príklad spolupráce miestnej samosprávy a neštátnej-cirkevnej organizácie a to jednako v združení investičných prostriedkov, ako aj v spolupráci na prevádzke zariadenia. Všetky tri spomínané zainteresované organizácie Domov-Penzión pre dôchodcov dobudovali a slávnostne bol vysvätený 25. januára 2003.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov v Košiciach

Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi

Významný vývoj zaznamenal aj Domov dôchodcov v Spišskej Novej Vsi. Slávnostné otvorenie Domova dôchodcov sa uskutočnilo 21. decembra 1985, so začatím činnosti od 1. januára 1986. Zriaďovateľom bol Okresný úrad sociálnych služieb v Spišskej Novej Vsi. Od 1. júla 2002 je jeho zriaďovateľom Mesto Spišská Nová Ves. Dňa 16. decembra 2005 došlo k zlúčeniu Domova dôchodcov na Brezovej ulici so Zariadením opatrovateľskej služby v Spišskej Novej Vsi do jedného právneho subjektu.

Od roku 2007 prešiel domov dôchodcov veľkými zmenami. Prebehla rekonštrukcia strechy a vytvorilo sa nové 4. oddelenie s 18-timi jednoposteľovými izbami, 5 apartmánmi a 3 krásnymi spoločenskými miestnosťami. Celková kapacita Domova dôchodcov sa tak zvýšila zo 150 miest na 175 miest. Na financovaní sa podieľalo Mesto Spišská Nová Ves, štátny rozpočet a Eurofondy. V roku 2009 prešla celkovou rekonštrukciou kuchyňa a jedálenské priestory. Zariadenie opatrovateľskej služby s kapacitou 18 miest poskytuje svoje služby od roku 2011 na Brezovej ulici v Spišskej Novej Vsi. Zariadenie pre seniorov má kapacitu 175 miest. Celková kapacita Domova dôchodcov je 193 miest. V marci 2022 zasiahol zariadenie obrovský požiar, ktorý úplne zničil štvrté podlažie a strechu. Kapacita Domova dôchodcov sa tak znížila zo 193 lôžok na 150 lôžok. Otvorenie zrekonštruovaného 4. poschodia je plánované na rok 2025.

Domov sociálnych služieb v Michalovciach

História Domova sociálnych služieb v Michalovciach sa datuje od roku 1956, kedy bol Okresným národným výborom v Michalovciach zriadený ako Domov dôchodcov z pôvodného kaštieľa grófa Egona Biordiho. Kapacita domova dôchodcov bola 65 dôchodcov, mužov a žien, o ktorých sa staralo 22 zamestnancov. V roku 1962 došlo k zrušeniu domova dôchodcov a v jeho priestoroch bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých občanov s kapacitou 65 miest. Klientky boli umiestnené v budove kaštieľa a vo vedľajšej budove bola umiestnená administratíva a sklady. Následne v rokoch 1981 až 1983 bol vystavaný ďalší pavilón, v ktorom bola jedáleň pre klientov, na prízemí a v suteréne prevádzkové priestory, na 1. a 2. poschodí oddelenia s izbami pre klientov a ambulanciami. Neskôr bola prevedená výstavba spojovacej chodby medzi pôvodným kaštieľom a novovystavaným pavilónom. V roku 1999 bolo zariadenie premenované na Domov sociálnych služieb (DSS).

"NITRAVA" Zariadenie sociálnych služieb Nitra

História zariadenia sociálnych služieb "NITRAVA" sa začala písať v roku 1984, kedy bol vybudovaný Dom Penzión pre dôchodcov v Nitre. Vybudovalo sa 54 obytných jednotiek, pričom každá pozostávala z dvoch miestností s príslušenstvom. Každú miestnosť mal obývať jeden obyvateľ samostatne. Manželia mali mať k dispozícii celú obytnú jednotku, ktorá bola kompletne vybavená nábytkom, bytovými doplnkami a kuchynským kútikom. Zariadenie bolo pôvodne určené pre starých občanov, ktorých celkový zdravotný stav je vyhovujúci, to znamená, že nepotrebujú komplexnú starostlivosť. Ale samozrejme sa im budú poskytovať v penzióne niektoré služby, vzhľadom na ich vek a zdravotný stav. Bude tu sústavná lekárska starostlivosť, komplexné stravovacie služby, hygienické služba a iné. V roku 1984 bolo v prekrásnom zariadení, ktoré nákladom 12 miliónov Korún československých postavili Pozemné stavby, poskytované sociálne služby pre 108 dôchodcov. Dôchodca za ubytovanie a za celodennú stravu a iné výdavky zaplatil 617 korún. Na každom poschodí je spoločná kuchyňa. Nechýbala ani knižnica, PNS a jedáleň. V rámci starostlivosti o občanov pribudol k penziónu ďalší pavilón - nemocničná časť pre 100 občanov.

Počas jeho 40-ročnej existencie pracovalo v zariadení množstvo zamestnancov, poskytla sa sociálna služba mnohým občanom mesta, okresu či kraja. Jeho históriu tvorilo sedem riaditeľov, z ktorých každý významným spôsobom, svojou osobnosťou, schopnosťami a nápadmi pretvorenými do skutočnosti, prispel k jeho rozvoju, modernizácii a celkovo k pozitívnym zmenám a dobrému menu zariadenia, no najmä k vytvoreniu posledného nového domova ľuďom nielen v seniorskom veku. V súčasnosti sa v „NITRAVA“ zariadení sociálnych služieb poskytuje sociálna služba 220-tim prijímateľom sociálnej služby prevažne v seniorskom veku, v troch druhoch služby - v špecializovanom zariadení, v zariadení pre seniorov a v domove sociálnych služieb. O jej poskytovanie sa stará 155 zamestnancov v prevádzkach rozdelených na odborné a podporné činnosti.

Prečítajte si tiež: Prehľad domovov dôchodcov v okrese Piešťany

Kadlického ústav slepcov v Báhoni

V tridsiatych rokoch minulého storočia začal prevádzkovať svoju činnosť popri Levoči prvý slepecký ústav pre dospelých mužov a ženy pod názvom „Kadlického ústav slepcov v Báhoni.“ O jeho vznik sa zaslúžil Zemský spolok pre pečlivosť o nevidomých na Slovensku. Objekt bol zrekonštruovaný a 22. októbra 1930 sa stal domovom pre 29 nevidiacich občanov z rôznych častí Slovenska. Postupne sa jeho kapacita zvýšila na 175 miest. Boli vybudované remeselné dielne pre kefárov a košikárov a dve dielne halového typu pre 120 nevidiacich pracovníkov. Zároveň bola zavedená aj nová výroba - montáž elektrických príchytiek. V deväťdesiatich rokoch minulého storočia bola výrobňa poistiek presťahovaná do nových priestorov Ľudib-u. Od toho času sa zariadenie stalo domovom pre občanov so zrakovým postihnutým z celého Československa. Presunom výroby a postupnou zmenou legislatívy stratili možnosť sebarealizácie v pracovnom procese. Stali sa pasívnymi prijímateľmi sociálnej služby, ktorá bola zameraná hlavne na ošetrovateľsko opatrovateľskú starostlivosť. Dennú činnosť si neplánovali sami, plánoval im ju poskytovateľ s obmedzenou možnosťou ich výberu a rozhodovania. Od roku 2002 sa zamerali na socializáciu klientov, ich začleňovanie do komunity, odbúravanie predsudkov a bariér (ľudských a technických) v zariadení i mimo neho.

Ústav pre mentálne postihnutú mládež v Tvrdošíne

Myšlienka zriadiť Ústav pre mentálne postihnutú mládež v bývalom Stredoslovenskom kraji vznikla koncom šesťdesiatych rokov. Jeden z dôvodov bolo umiestniť takúto mládež v osobitnom zariadení a druhým dôvodom bol nedostatok posteľnej kapacity a neochota personálu pri dlhodobej liečbe v psychiatrických liečebniach. Preto takéto rozhodnutie kompetentných orgánov v uvedenom období padlo na jeho výstavbu do mesta Tvrdošín na Oravu a to ako prvé účelové zariadenie nielen v rámci Stredoslovenského kraja, ale aj v Slovenskej republike pre mentálne postihnutú mládež vo veku od 12 do 26 rokov. Po jeho výstavbe začiatkom roku 1978 bol Okresným národným výborom v Dolnom Kubíne - zriaďovateľom menovaný do funkcie riaditeľa Ústavu pre mentálne postihnutú mládež p. Vladimír Hoľa, ktorého čakalo veľmi veľa úloh. Hlavnou úlohou bolo ústav personálne vybudovať a pripraviť na prevádzkovanie. Všetko sa však podarilo a dňa 27. októbra 1978 sa zariadenie slávnostne otvorilo.

Súčasné trendy a výzvy

V súčasnosti sa domovy dôchodcov a centrá sociálnych služieb na Slovensku zameriavajú na skvalitňovanie života klientov, podporu ich samostatnosti a integráciu do spoločnosti. Dôraz sa kladie na individuálny prístup, rešpektovanie potrieb a prianí klientov a poskytovanie kvalitných služieb, ktoré im umožňujú dôstojne prežiť jeseň života.

Medzi hlavné výzvy patrí zabezpečenie dostatočnej kapacity zariadení, modernizácia infraštruktúry, zvyšovanie kvalifikácie personálu a zabezpečenie financovania sociálnych služieb. Dôležitá je aj spolupráca medzi štátnymi, samosprávnymi a mimovládnymi organizáciami, ako aj podpora rodinnej starostlivosti o seniorov.

tags: #domovy #dochodcov #vznik #história