
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa mení s vekom a životnými okolnosťami dieťaťa. Tento článok sa zameriava na výživné na dieťa po skončení strednej školy, podmienky jeho trvania, zániku a ďalšie dôležité aspekty.
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Zákon o rodine jasne hovorí, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) je významná okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. S plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony.
Za vyživované dieťa sa považuje:
Dôležité je, že za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Nárok trvá do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov]. Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, sa tiež považuje za sústavnú prípravu na povolanie štúdiom. Daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31. augusta bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti ho nemožno považovať. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Plnoleté dieťa má nárok na výživné, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole, a popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby. Nie je však možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Povinnosť platiť výživné voči deťom sa nekončí ukončením štúdia na strednej škole, ani nahlásením sa na úrade práce. Rodič je povinný platiť výživné, kým nie je dieťa schopné sa samé živiť (samozrejme to nemôže zneužívať a byť pasívna v otázke osamostatnenia sa). V prípade, že má vyživovaciu povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, je možné z jeho strany podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V konaní musí otec preukázať, že ste schopná sa sama živiť (napr. že ste zamestnaná, podnikáte, brigádujete a popritom si hľadáte práca na TPP…).
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Ukončenie bakalárskeho štúdia automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Rozhodujúce je, či je dieťa schopné samo sa živiť - teda či má objektívnu možnosť zabezpečiť si vlastné príjmy, napríklad zamestnaním. Ak je evidované na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie, vo väčšine prípadov sa vyživovacia povinnosť rodiča ešte neskončila. Súd by však vždy posudzoval konkrétne okolnosti - napríklad, či sa nevyhýba práci úmyselne alebo či je nezamestnanosť len dočasná.
Odporúča sa, aby dieťa o tejto situácii informovalo otca a v prípade nezhody sa obrátilo na súd, ktorý môže rozhodnúť, či vyživovacia povinnosť trvá. Ďalším krokom je sledovať, či sa situácia nezmení - akonáhle sa zamestná, vyživovacia povinnosť zaniká.
Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Ak dieťa ukončilo štúdium maturitou a už počas štúdia začalo pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium) Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Ak by ste chceli mať právnu istotu, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za prepokladu, že vaša vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu nato či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva.
Návrh na zrušenie výživného by mal obsahovať:
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Dokedy platiť výživné? Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou.
Pokiaľ ide o platenie výživného počas prerušeného štúdia, tak platí, že pokiaľ ste ako dieťa rodiča schopná sa sama živiť, potom nie je dôvod, aby Vám otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Pokiaľ by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, pretože nechce platiť výživné počas prerušeného štúdia, tak v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či ste schopná sa sama živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať. V zákone nikde nie je uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia, ale pokiaľ vychádzame z podstaty výživného upraveného v Zákone o rodine, tak platí vyššie uvedené.
Nakoľko je dieťa dospelé, rodič si od neho nevie vynútiť styk. Ani súd mu nemôže prikázať, aby sa s ním stýkalo. To však rodiča nezbavuje plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. stupňa).
V zmysle Trestného zákona, kto najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Ak dieťa poberá sociálne štipendium, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Ak má rodič pochybnosti, či má platiť výživné na plnoleté dieťa, môže postupovať nasledovne:
Ak rodič platí výživné na základe súdneho rozhodnutia, nemôže jednoducho prestať platiť. Musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či sa zmenili pomery a či je dieťa schopné samo sa živiť.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže o nej rozhodnúť súd. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20 % z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percenta nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča.