Dosiahnutý Príjem Dôchodcov a Podmienky Podávania Daňového Priznania na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou dosiahnutého príjmu dôchodcov na Slovensku a s tým spojenými podmienkami pre podávanie daňového priznania. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o legislatíve a praktických príkladoch, ktoré sa týkajú zdaňovania príjmov dôchodcov, s dôrazom na rok 2024.

Povinnosť Podania Daňového Priznania za Rok 2024

Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2024, ak jej celkové zdaniteľné príjmy presiahnu sumu 2 823,24 eur. Táto suma je rozhodujúca pre posúdenie, či dôchodca musí podať daňové priznanie. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahŕňa to aj príjem zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Príklad 1: Príjem zo živnosti

Ak daňovník počas celého roka 2024 vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a dosiahol príjmy vo výške 19 895 eur, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024 (typu B) v lehote do 31. marca 2025. V tejto lehote je povinný daň vypočítanú v podanom daňovom priznaní aj zaplatiť.

Príklad 2: Kombinácia príjmov zo zamestnania a prenájmu

Ak daňovník v roku 2024 okrem príjmov zo zamestnania vo výške 2 500 eur dosiahol príjmy z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti vo výške 1 200 eur, posudzuje sa to nasledovne: Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur. To znamená, že do úhrnu zdaniteľných príjmov daňovníka sa započítajú príjmy zo zamestnania vo výške 2 500 eur a príjmy z prenájmu znížené o výšku oslobodených príjmov, teda vo výške 700 eur (1 200 - 500). V tomto prípade je celkový zdaniteľný príjem 3 200 eur, čo presahuje hranicu 2 823,24 eur, a daňovník je povinný podať daňové priznanie.

Príklad 3: Príjem zo zamestnania a nepeňažná výhra

Ak bol daňovník, ktorý bol celý rok 2024 zamestnaný, vyhral nepeňažnú výhru v reklamnej súťaži vo výške 500 eur a príjem zo závislej činnosti dosiahol vo výške 14 500 eur, za zdaniteľný príjem sa v tomto prípade považuje okrem príjmov zo závislej činnosti vo výške 14 500 eur aj nepeňažná výhra v sume prevyšujúcej 350 eur (do výšky 350 eur ide o oslobodené príjmy), teda suma 150 eur. Celkový zdaniteľný príjem je teda 14 650 eur, čo presahuje hranicu a zakladá povinnosť podať daňové priznanie.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP

Príklad 4: Príjem zo živnosti, prenájmu a závislej činnosti

Ak bol daňovník v roku 2024 evidovaný na úrade práce a v novembri 2024 začal vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom zo živnosti dosiahol v roku 2024 príjem vo výške 1 500 eur a na dosiahnutie tohto príjmu vynaložil výdavky vo výške 1 950 eur, a zároveň dosiahol za rok 2024 príjem z prenájmu vo výške 400 eur a príjem zo závislej činnosti vo výške 12 500 eur, situácia sa posudzuje takto: Daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, nakoľko príjem z prenájmu je do výšky 500 eur oslobodený a daňovník teda dosiahol len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná Časť Základu Dane na Daňovníka

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. Pri ročnom zúčtovaní, resp. Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Príklad: Príjem zo Slovenska a Českej republiky

Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur.

Uplatnenie Nezdaniteľnej Časti Základu Dane

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp.

Príklad: Základ dane zamestnanca

Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. … a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura). Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.

Nezdaniteľná Časť Základu Dane u Dôchodcov

Podľa § 11 ods. 6 zákona ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemôže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Výnimky a Osobitosti

• Dôchodok Priznaný po 1.1.: Poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1., majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
• Suma Starobného Dôchodku: Pri určení nezdaniteľnej časti sa nezohľadňuje suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku vyplateného v čase medzi 1.1. až 31.12.
• Minimálny Dôchodok: V prípade poberania tzv. minimálneho dôchodku (zaviedol sa od 1.

Preukázanie Nároku Zamestnávateľovi

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.

Príklad: Kombinácia Starobného a Vdovského Dôchodku

Počas roka 2019 poberala pani zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.

Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím

Dôležité Upozornenie pre Budúcich Dôchodcov

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2.

Príklad: Žiadosť o Dôchodok po 1.1.

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Invalidný Dôchodok a Nezdaniteľná Časť

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Minimálny Dôchodok a Invalidný Dôchodok

Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Inými slovami, Sociálna poisťovňa rovnako zvýši nízky dôchodok na tzv.

Dodatočné Daňové Priznanie

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad: Spätne Priznaný Dôchodok

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

tags: #dosiahnutý #príjem #pre #dôchodcov #podmienky