Dovolanie podľa § 421 CSP a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe: Analýza judikatúry

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) preveriť právoplatné rozhodnutia odvolacích súdov. Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje prípustnosť dovolania v § 420 a § 421. Tento článok sa zameriava na dovolanie podľa § 421 CSP, konkrétne na prípady, keď sa odvolací súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

Prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP

Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a:

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
• je dovolacím súdom posudzovaná rozdielne.

Zákonodarca v § 421 ods. 1 CSP nedal dovolaciemu súdu možnosť preskúmavať právne posúdenie veci odvolacím súdom en bloc, ale naviazal možnosť preskúmania právneho posúdenia veci na určitý vzťah tohto právneho posúdenia k judikatúre (ustálenej rozhodovacej praxi) samotného dovolacieho súdu.

Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP)

Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

Do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ patria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ:

• konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
• vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnych otázok, nepostačuje.

Právna otázka a jej charakteristické znaky

Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie však právna otázka, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 432 ods.

Z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný a pod.

Vymedzenie právnej otázky v dovolaní

Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP musí byť v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, o ktorú otázku (otázky) dovolateľovi ide, a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania. Dovolací súd v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. že ide o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo že ide o otázku dovolacím súdom rozhodovanú rozdielne.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nevymedzí právnu otázku, ktorá v dovolacom konaní ešte nebola vyriešená, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktorú otázku a ktoré rozhodnutia mal dovolateľ na mysli, v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom predpokladaný cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré nastolil dovolateľ v dovolaní.

Úspešnosť dovolania

Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby boli tieto dovolacie dôvody aj relevantne uplatnené.

Príklad z praxe: Nesplnenie ponukovej povinnosti

V konaní o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy okresný súd zamietol žalobu, na základe ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru k verejnej vysokej škole. Žalobca pracoval u žalovanej na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú ako docent. V nadväznosti na rozhodnutie rektora o znížení počtu zamestnancov došlo na vysokej škole k zrušeniu 1 pracovného miesta docenta a žalobcovi bola následne daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti.

Žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa názoru žalobcu žalovaná v konaní riadne nepreukázala splnenie ponukovej povinnosti (povinnosti ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu), pričom súd vykonané dokazovanie vyhodnotil nedostatočne, dospel k nesprávnym právnym záverom a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.

Najvyšší súd konštatoval, že otázkou relevantnou z hľadiska § 421 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie právna otázka, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vzhľadom na to, že k náležitému vymedzeniu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v danom prípade nedošlo, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, a preto ho v tejto časti odmietol.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Materiálny výklad písmena (b) a zámer zákonodarcu

Prípustnosť dovolania pre prípad, že dovolací súd zistí nesprávnosť svojej rozhodovacej praxe, je možné založiť materiálnym výkladom písmena (b) § 421 ods. 1 CSP. Zákonodarca nesledoval vypustením písmena (d) zámer vylúčiť prípustnosť dovolania pre prípad nesprávnosti dovolacej praxe. Materiálny výklad písmena (b) presne zodpovedá zákonodarcovmu zámeru. Pri materiálnom výklade písmeno (b) zahŕňa v sebe aj prípad upravený vo vypustenom písmene (d). Ak totiž dovolací súd dospeje k záveru, že jeho doterajšia prax je nesprávna a právnu otázku treba riešiť inak [čo bol prípad podľa písmena (d)], je zrejmé, že právnu otázku nepovažuje za riadne vyriešenú v doterajšej praxi [čo je prípad podľa písmena (b)]. Zákonodarca teda chcel vypustiť písmeno (d) preto, že ho považoval za nadbytočné, nakoľko ním upravený prípad už bol upravený v predchádzajúcich písmenách.

tags: #dovolanie #421 #csp #odklon #od #ustalenej