
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom sporovom konaní, ktorý umožňuje strane sporu napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Je však dôležité si uvedomiť, že dovolanie nie je bežným opravným prostriedkom a jeho prípustnosť je obmedzená zákonom stanovenými podmienkami. Tento článok sa zameriava na inštitút dovolania podľa § 421 Civilného sporového poriadku (CSP), analyzuje jeho podmienky prípustnosti, dôvody a relevantnú judikatúru, vrátane rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
Ustanovenie § 421 CSP upravuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolanie je prípustné, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá spĺňa jednu z nasledovných podmienok:
Je dôležité zdôrazniť, že aktuálne znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku "zásadného právneho významu".
Pôvodne existovali rozdielne právne názory na otázku, či je prípustná kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP (vady zmätočnosti) a § 421 CSP (nesprávne právne posúdenie veci). Veľký senát Najvyššieho súdu SR zastával názor, že kumulácia nie je prípustná a pri súbežnom uplatnení oboch dôvodov sa Najvyšší súd SR zaoberá len prípustnosťou dovolania podľa § 420 CSP.
Tento právny názor Veľkého senátu bol prekonaný Zjednocujúcim uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. Ústavný súd SR konštatoval, že pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa § 420 CSP a § 421 CSP a Najvyšší súd SR sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Rovnaký záver platí aj v prípade uplatnenia viacerých vád zmätočnosti podľa § 420 CSP.
Prečítajte si tiež: Slovenský civilný proces a drobné spory
Ústavný súd SR zdôvodnil svoj právny názor tým, že z textu zákona priamo nevyplýva nemožnosť kumulácie viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu a ani vylučujúcu.
Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenia § 421 CSP ju podradí.
Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Je dôležité presne rozlišovať medzi právnymi a skutkovými otázkami v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových.
V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, musí dovolateľ uviesť konkrétnu právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a zároveň musí preukázať, že táto právna otázka spĺňa jednu z podmienok prípustnosti dovolania uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP.
Prečítajte si tiež: § 421 CSP: Dovolanie a jeho prípustnosť
Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky z tohto pravidla, napríklad ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.
V tomto uznesení Najvyšší súd SR zdôraznil, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku treba vykladať tak, že dovolanie je prípustné, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ustálene.
Ústavný súd SR sa v tomto náleze zaoberal otázkou, či súd môže nevykonať každý navrhnutý dôkaz stranou sporu. Ústavný súd SR konštatoval, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal.
Prečítajte si tiež: Dovolanie podľa CSP
Toto rozhodnutie je historicky prvým rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie nepripúšťa kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania, z čoho následne vyvodzuje ďalšie závery. Toto rozhodnutie bolo prekonané Zjednocujúcim uznesením Ústavného súdu SR.