Dovolanie Odkladný Účinok Podmienky: Komplexný Prehľad

Právna teória, zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, upravujú problematiku zmeniek a ich vymožiteľnosti. Tento článok sa zameriava na problematiku dovolania a jeho odkladného účinku, špeciálne v kontexte nárokov zo zmenky, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela Civilného sporového poriadku (CSP). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, zohľadňujúc teoretické východiská, praktické dopady a kontroverzné aspekty.

Zmenka ako Cenný Papier: Teória vs. Realita

Zmenku ako cenný papier na rad môžeme jednoznačne označiť ako dokonalý a abstraktný cenný papier. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti však popisujú zmenky v teoretickej rovine.

V praxi sa pri vymáhaní práva zo zmenky často vyskytujú rôzne špecifiká slovenskej aplikácie práva, či už zo strany konajúcich sudcov Slovenskej republiky alebo aj v tomto prípade zo strany zákonodarcu - Národnej rady Slovenskej republiky.

Novela Civilného Sporového Poriadku a Odkladný Účinok Dovolania

Dňa 12.12.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 350/2018 Z.z. o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z., ktorým bol okrem iného novelizovaný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Predmetným zákonom bol doplnený Civilný sporový poriadok o ustanovenie § 444 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ktorého znenie je nasledovné: „Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.“

Uvedené znenie ustanovenia by nebolo ničím zvláštnym vzhľadom na vyťaženosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v minulosti aj v iných sporových veciach rozhodoval (časovo nepromptne) o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na návrh strany podávajúcej dovolanie. Za pozornosť stojí skutočnosť, že vyššie uvedeným zákonom č. 350/2018 Z. z. pribudlo do Civilného sporového poriadku aj ustanovenie § 471a, ktorého znenie je nasledovné: „Ustanovenie § 444 ods. 4 sa vzťahuje aj na dovolanie a mimoriadne dovolanie podané v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze začatom pred dňom účinnosti tohto zákona podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2016.“

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava § 444 ods. 4 Civilného sporového poriadku je účinná aj na konania začaté pred dňom jej účinnosti.

Retroaktivita a Ochrana Nadobudnutých Práv

Článok 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ustanovuje, že: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Viaceré nálezy Ústavného súdu SR konštatovali, že do obsahu pojmu právny štát nesporne patrí aj zákaz retroaktivity a ochrana nadobudnutých práv za predpokladu, že nový právny predpis zhoršuje právne postavenie svojich adresátov alebo je objektívne spôsobilý zhoršiť toto postavenie.

Retroaktivita zavedená právnym predpisom, ktorý by rušil, prípadne zhoršoval nadobudnuté práva, je z hľadiska právnej istoty neprípustná (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. US 16/95).

Praktické Dopady Novely a Problémy v Exekučnom Konaní

V praxi tak nastáva problém pri už začatom exekučnom výkone práv zo zmenky. Exekútor, ktorý už začal s výkonom práv zo zmenky na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci samej - exekučného titulu, tak môže konať v rozpore s novými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nakoľko pravdepodobne vznikol dôvod na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok alebo dokonca dôvod na zastavenie exekúcie súdom ex offo v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, pretože nastal odklad vymožiteľnosti už právoplatného rozhodnutia a teda spätne neexistuje vymáhateľný exekučný titul, ktorý zákon požaduje na začatie exekúcie.

Momentálne je vecou konajúcich exekútorov a prípadne aj všeobecných súdov ako sa právne vysporiadajú s novým ustanovením § 444 ods.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Všeobecne k Právoplatnosti a Vykonateľnosti Súdnych Rozhodnutí

Na úvod tohto príspevku je potrebné ozrejmiť, čo sa rozumie pojmami „právoplatnosť“ a „vykonateľnosť“ súdnych rozhodnutí.

Pojem „právoplatnosť“ označuje vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. [2]Právna teória rozoznáva tzv. formálnu právoplatnosť, ktorá sa prejavuje v tom, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a tzv. materiálnu právoplatnosť, ktorá spočíva v nemožnosti druhý krát rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP - tzv. prekážka res iudicata).

Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania. Ak proti rozhodnutiu vôbec nemožno podať odvolanie - napr. ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, alebo sa strana vzdá práva podať odvolanie - rozhodnutie sa stáva právoplatným momentom jeho doručenia. [3]

Pojem „vykonateľnosť“ zákon spája iba s takými rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).

Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle § 232 ods. 3 CSP 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti - vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. [4]Inak je tomu v prípade uznesenia, ktorého vykonateľnosť nie je naviazaná na jeho právoplatnosť. To znamená, že pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia. ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Odklad Právoplatnosti a Vykonateľnosti na Návrh Dovolateľa

Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti spočíva v tom, že ak napadnuté rozhodnutie ukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho vykonateľnosť - a naopak, ak napadnuté rozhodnutie neukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho právoplatnosť. V oboch prípadoch je základnou podmienkou odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti podanie návrhu zo strany dovolateľa. Dovolateľ môže tento návrh podať v priebehu celého konania - teda aj súčasne s dovolaním, najneskôr však do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní.

Odklad právoplatnosti aj odklad vykonateľnosti majú aj ďalšieho spoločného menovateľa, a to že pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Preto sa im budeme v tomto príspevku venovať pred tým, ako sa budeme venovať jednotlivým druhom odkladu.

Dôvody Hodné Osobitného Zreteľa

Keďže odložením právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia dochádza k vážnemu zásahu do právnej istoty strany, v ktorej prospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, musí dovolací súd starostlivo zvážiť, či existujú dostatočne závažné dôvody na to, aby toto svoje oprávnenie využil - pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“. [5]Pri tomto dôvode musí dovolací súd zároveň aj preskúmať, či ujma, ktorá hrozí dovolateľovi (povinnému) v prípade núteného výkonu rozhodnutia je väčšia, ako ujma hroziaca oprávnenému v prípade odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. výkonom rozhodnutia by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. [7]

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR však platí, že dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti napadnutého rozhodnutia „iba v prípadoch, keď predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby zabránil jeho realizácii, a tým aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého rozhodnutia.“ [8]

Osobitosti Odkladu Vykonateľnosti na Návrh Dovolateľa

Ako sme už uviedli, vlastnosť vykonateľnosti sa spája iba s rozhodnutiami, ktoré znejú na plnenie. Ak nútený výkon (exekúcia) napadnutého rozhodnutia ešte nezačal, uznesenie o povolení odkladu vykonateľnosti bude mať za následok, že ani nezačne. S tým však súvisí otázka, aký vplyv bude mať odklad vykonateľnosti na už prebiehajúcu exekúciu. Momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia - vedená na podklade napadnutého rozhodnutia - odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. [11]

Osobitosti Odkladu Právoplatnosti na Návrh Dovolateľa

Dovolateľ, ktorý tak chcel zabrániť nepriaznivým dôsledkom právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré neznelo na plnenie) mal možnosť sa brániť jedine návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom následne rozhodoval súd prvej inštancie - čo bolo celkom zjavne neúčelné a zdĺhavé. CSP preto zaviedol osobitný inštitút odkladu právoplatnosti rozhodnutia, ktoré neznie na plnenie. Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti - teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. 2 CSP však platí, že odkladom právoplatnosti nie je dotknutá aplikácia ustanovenia § 230 CSP zakazujúceho opätovné prejednávanie a rozhodovanie v už právoplatne rozhodnutých veciach (prekážka res iudicata).

Rozhodovanie Dovolacieho Súdu o Návrhu na Odklad Vykonateľnosti alebo Právoplatnosti

Dovolateľ môže návrh na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti podať kedykoľvek v priebehu dovolacieho konania. Ak dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. V prípade, že dovolací súd návrhu nevyhovie, nevydáva žiadne osobitné uznesenie - túto skutočnosť iba zaznačí do súdneho spisu. [12]Uznesenie, ktorým dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii napadnutého rozhodnutia - teda aj voči exekučnému súdu, alebo aj katastru nehnuteľností.

Nový Inštitút v CSP - Automatický Odkladný Účinok Dovolania

S účinnosťou od 12.12.2018 bol novelou [13] vložený do § 444 CSP nový odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, keď bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva už momentom samotného podania dovolania - obdobne ako pri odvolaní.

Účelom tejto úpravy je podľa dôvodovej správy snaha o zamedzenie zneužívania zmeniek k podvodnému obohateniu rôznych osôb, či zahraničných spoločností s neznámou vlastníckou štruktúrou, a to v reakcii na aktuálnu spoločenskú situáciu. Predkladateľ v dôvodovej správe k novele taktiež uvádza:„Účelom návrhu zákona je zabezpečiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ak existuje objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania či dovolania generálneho prokurátora a ak povinnému výkonom exekúcie hrozí výrazný zásah do jeho majetku, a tým zvýšiť právnu istotu žalovaných v takýchto konaniach.“

Ako uvádzame ďalej, schválené znenie novely nie je v súlade s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že odkladný účinok dovolania má nastať vtedy, keď sa v konaní uplatňuje zmenkový nárok, a zároveň existuje „objektívna pochybnosť o zákonnosti takéhoto rozhodnutia, vyjadrená naplnením zákonných dôvodov na podanie dovolania.“ Termínom „zákonné dôvody na podanie dovolania“ je pritom potrebné rozumieť dôvody prípustnosti dovolania. Žiadne iné zákonné dôvody na podanie dovolania, ktoré by mohli vyvolávať objektívnu pochybnosť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, totiž neexistujú.

Podľa dôvodovej správy mal zákonodarca teda v úmysle naviazať odkladný účinok dovolania na podmienku existencie objektívnej pochybnosti o zákonnosti napadnutého rozhodnutia - ktorá má byť vyjadrená naplnením dôvodov prípustnosti dovolania. [14]O dôvodoch prípustnosti dovolania je však oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd. Zákonodarca v dôvodovej správe pritom nijako nevysvetľuje, ako má dovolací súd posúdiť naplnenie dôvodov prípustnosti dovolania už v čase podania dovolania. Úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe pri koncipovaní predmetnej novelizácie sa tak neodrazil v jej schválenom znení.

Zo znenia novely navyše vyplýva, že odkladný účinok nastáva automaticky, už samotným podaním dovolania - to však podľa nášho názoru vôbec nemôže vyvolávať „objektívnu pochybnosť o zákonnosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu v zmenkovej veci. Dovolateľ - hoci zastúpený advokátom - nemôže byť objektívny pri posudzovaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech a dovolateľ s rozhodnutím subjektívne nesúhlasí. Preto nemôže byť objektívny ani pri posudzovaní, či je jeho dovolanie prípustné, alebo nie.

Z dôvodov uvedených v dôvodovej správe tiež vyplýva, že predkladateľ zákona mal v úmysle priznať odkladný účinok len takému dovolaniu, ktoré smeruje proti meritórnemu rozhodnutiu o zmenkovom nároku, ktorým bol tento nárok priznaný. V prospech takéhoto záveru hovorí to, že iba exekúciou meritórneho rozhodnutia o zmenkovom nároku, ktorým bol nárok zo zmenky priznaný, totiž môže dôjsť k akémukoľvek zásahu do majetku povinného. Schválené znenie § 444 ods. 4 CSP však vôbec nerozlišuje druh rozhodnutia v zmenkovej veci, voči ktorému má podané dovolanie odkladný účinok.

Podľa dôvodovej správy, jednou z ďalších podmienok - pri splnení ktorej má nastať automatický odkladný účinok dovolania - je existencia hrozby výrazného zásahu do majetku povinného. Avšak podľa schváleného znenia novely má dovolanie - podané proti rozhodnutiu vydanému v zmenkovej veci - odkladný účinok aj v takých prípadoch, ak žiadna hrozba výrazného - alebo akéhokoľvek iného - zásahu do majetku povinného nehrozí. To teda platí aj za situácie, že sa v zmenkovom konaní napríklad uplatňuje nárok zo zmenky vo výške 500 EUR voči zmenkovému dlžníkovi s majetkom v hodnote niekoľko miliónov EUR.

Z výsledku porovnania dôvodovej správy a schváleného znenia novely tak vyplýva, že viaceré dôvody, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu § 444 ods. 4 CSP sa nepremietli do schváleného znenia tohto ustanovenia.

Odvolanie ako Riadny Opravný Prostriedok

Odvolanie je dôležitým opravným prostriedkom v rámci slovenského procesného práva, a to ako v civilnom, tak aj v správnom konaní. Umožňuje účastníkom konania napadnúť rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, ak sú presvedčení, že došlo k pochybeniu vo veci samej alebo v procesnom postupe. Odvolanie je riadny opravný prostriedok, ktorým môže účastník konania napadnúť rozhodnutie prvostupňového orgánu (súdu alebo správneho orgánu) pred orgánom vyššieho stupňa.

V civilnom konaní je možné podať odvolanie proti väčšine rozhodnutí prvostupňového súdu, ktoré ešte nie sú právoplatné. V určitých prípadoch (napr. V správnom konaní je lehota na podanie odvolania spravidla 15 dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ právny predpis nestanovuje inak (napr. Je dôležité dbať na dodržanie tejto lehoty, lebo odvolanie podané po uplynutí lehoty bude spravidla odmietnuté, v správnom konaní zamietnuté. Ak účastník z vážnych dôvodov nemohol odvolanie podať včas, môže požiadať o odpustenie zmeškania lehoty.

Náležitosti Odvolania

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti:

• Označenie súdu, ktorému je určené (odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje),
• Označenie toho, kto ho podáva,
• Označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
• Uvedenie v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda (t. j. z odvolania musí byť jasné, v akom rozsahu je výrok rozhodnutia napadaný),
• Uvedenie, v čom odvolateľ rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolateľ môže na podporu svojich tvrdení pri odvolaní voči rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej uviesť len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a ktoré stanovuje zákon),
• Určenie toho, čoho sa odvolateľ domáha (odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný; rozsahom odvolania nie je viazaný napr. vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, pričom odvolací súd môže rozhodnutie zmeniť, aj keď sa požaduje zrušenie rozhodnutia, alebo naopak môže zrušiť rozhodnutie aj vtedy, ak odvolateľ požaduje jeho zmenu),
• Podpis odvolateľa,
• Dátum vyhotovenia odvolania (s týmto dátumom však zákon nespája žiadne procesné následky.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí uvedenej lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. V prípade premeškania lehoty existuje možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty (na vyhovenie tejto žiadosti však nie je právny nárok).

Civilný Sporový Poriadok (CSP) a Civilný Mimosporový Poriadok (CMP)

V slovenskom právnom systéme je odvolanie v civilných veciach upravené najmä dvoma kľúčovými predpismi: Civilným sporovým poriadkom (CSP) a Civilným mimosporovým poriadkom (CMP). Oba tieto procesné kódexy majú svoje špecifiká ohľadom možností podať odvolanie, typov rozhodnutí, proti ktorým sa dá odvolať, ako aj postupov pri odvolacom konaní.

1. Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.) upravuje postup a pravidlá pre tzv. sporové konania, t. j. konania, v ktorých sa riešia spory medzi stranami s protichodnými právnymi záujmami (napríklad spory o vlastníctvo, záväzky a iné občianskoprávne nároky). Podľa CSP je možné podať odvolanie proti väčšine rozhodnutí prvostupňového súdu (okresného súdu), ktoré ešte nenadobudli právoplatnosť.

   • Rozsudky v sporovom konaní: Rozsudok je konečné rozhodnutie súdu vo veci samej (sporom je napríklad žaloba pre neplatenie dlhu).
   • Uznesenia vydané v priebehu sporového konania: Uznesenia sú procesné rozhodnutia súdu, ktoré často riešia rôzne procesné otázky (napríklad prerušenie konania, zastavenie konania, pripustenie alebo zamietnutie zmeny žaloby, rozhodnutie o trovách konania). Podľa CSP je možné podať odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu, ak to zákon výslovne pripúšťa. To znamená, že nie proti každému uzneseniu je odvolanie prípustné.

2. Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.) upravuje postup a pravidlá pre tzv. mimosporové konania. Mimosporové konania sú také, v ktorých súd upravuje právne vzťahy účastníkov konania väčšinou s ich súhlasom alebo v ich spoločnom záujme bez toho, aby medzi nimi existoval spor v tradičnom zmysle (príkladmi mimosporových konaní sú dedičské konanie, konanie o povolenie predaja nehnuteľnosti maloletého, konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a pod.).

   • Rozhodnutia vo veci samej v mimosporovom konaní: V mimosporových veciach ide často o rozhodnutia, ktoré majú formu uznesenia (napríklad uznesenie o dedičstve) alebo rozsudku (ak CMP takúto formu pripúšťa). Odvolanie proti takýmto rozhodnutiam je vo všeobecnosti prípustné, ak zákon neustanovuje inak.
   • Uznesenia a iné procesné rozhodnutia v mimosporovom konaní: CMP upravuje odvolanie proti uzneseniam obdobne ako CSP s tým rozdielom, že vo mimosporových konaniach je povaha niektorých procesných rozhodnutí odlišná. Napríklad proti uzneseniu o opatrení voči maloletým je možné podať odvolanie, ak toto konanie spadá pod CMP.

Rozdiely Medzi CSP a CMP

Z uvedených rozdielov vyplýva, že hoci odvolanie je dôležitým právnym nástrojom v oboch typoch civilného konania, jeho uplatnenie, rozsah a účinky sa môžu líšiť v závislosti od toho, či ide o sporové alebo mimosporové konanie.

tags: #dovolanie #odkladny #ucinok #podmienky