
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom civilnom procese, ktorého účelom je preveriť právoplatné rozhodnutia odvolacích súdov. Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z.z., upravuje inštitút dovolania v § 419 až § 457. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o dovolaní, jeho podmienkach, prípustnosti, náležitostiach a konaní o ňom.
Pre pochopenie dovolacieho konania je nevyhnutné rozlišovať medzi pojmami "právoplatnosť" a "vykonateľnosť" súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť označuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Formálna právoplatnosť znamená, že rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním), zatiaľ čo materiálna právoplatnosť spočíva v nemožnosti opätovného rozhodovania v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP - prekážka res iudicata). Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, prípadne momentom doručenia, ak odvolanie nie je prípustné alebo sa strana vzdala práva na odvolanie.
Vykonateľnosť sa vzťahuje na rozhodnutia, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje jeho priame a bezprostredné vynútenie zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím trojdňovej lehoty na plnenie od nadobudnutia právoplatnosti (§ 232 ods. 3 CSP), pokiaľ zákon neustanovuje inak. Uznesenia znejúce na plnenie majú lehotu na plnenie 3 dni od doručenia.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient, ak tvoril so stranou nerozlučné spoločenstvo, alebo prokurátor, ak konanie začalo jeho žalobou alebo do neho vstúpil.
Podľa § 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom. Existujú však výnimky z tejto povinnosti, ak:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Lehota na podanie dovolania je dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Dovolanie sa podáva na súde prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia, ale len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je včas podané aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a zároveň špecifické náležitosti, ako:
Rozsah napadnutia rozhodnutia a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť odkazom na podania pred súdmi nižších inštancií, ale musí uvádzať vadu rozhodnutia (§ 420 CSP) alebo nesprávne právne posúdenie veci a v čom spočíva jeho nesprávnosť (§ 421 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti dovolania.
Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. Rozlišujú sa dva okruhy prípustnosti:
Dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP): Toto dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP): Toto dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak:
Dovolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia a vo všeobecnosti je prípustné len z právnych dôvodov, nie zo skutkových. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistili súdy nižších inštancií.
Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP:
Dovolací dôvod nemožno vymedziť odkazom na podania pred súdmi nižších inštancií a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti dovolania.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
Dovolacie dôvody a dôvody prípustnosti dovolania si nemožno zamieňať. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti alebo nesprávne právne posúdenie veci.
Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná.
O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania, ktoré môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie:
Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a sám môže rozhodnúť vo veci.
Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Civilný sporový poriadok (CSP) zaviedol inštitút odkladu právoplatnosti rozhodnutia napadnutého dovolaním na návrh dovolateľa. Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti spočíva v tom, že odklad právoplatnosti prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré neznejú na plnenie, zatiaľ čo návrh na odklad vykonateľnosti je možné podať iba pri rozhodnutiach, ktoré ukladajú povinnosť niečo plniť. V oboch prípadoch môže dovolací súd povoliť odklad len vtedy, ak pre takýto postup existujú dostatočne závažné dôvody - dôvody hodné osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa zákonodarca nešpecifikuje, ale judikatúra ich interpretuje ako situácie, kedy existuje hrozba nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy alebo ak výkonom rozhodnutia by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o dovolaní. Dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti len vtedy, keď predpokladá zrušenie rozhodnutia a odklad má zabrániť komplikáciám vzniknutým jeho realizáciou.
Dovolateľ môže návrh na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti podať kedykoľvek v priebehu dovolacieho konania. Ak dovolací súd návrhu vyhovie, rozhoduje uznesením, pričom nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Ak návrhu nevyhovie, nevydáva osobitné uznesenie, ale zaznačí to do spisu. Uznesenie o povolení odkladu je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii napadnutého rozhodnutia.
S účinnosťou od 12. decembra 2018 novela CSP zaviedla automatický odkladný účinok dovolania podaného proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky (§ 444 ods. 4 CSP). Odkladný účinok nastáva už momentom podania dovolania. Účelom tejto úpravy je zamedzenie zneužívania zmeniek k podvodnému obohateniu.