
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom procese, ktorý umožňuje účastníkom konania napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento článok sa zameriava na problematiku dovolania proti zamietnutiu žaloby a náhrady trov konania v prvostupňovom konaní, pričom vychádza z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) a ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobca podal proti tomuto rozsudku dovolanie, v ktorom žiadal zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Dovolateľ namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek tomu žalobu zamietol. Tento postup považoval za vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššie…
V zmysle procesnej úpravy účinnej v čase podania dovolania platilo, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 OSP. Prípustnosť dovolania podľa § 239 OSP v preskúmavanej veci neprichádza do úvahy, nakoľko nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu a ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) na zaujatie stanoviska…
Dovolateľ v podanom dovolaní namietal, že sa mu postupom odvolacieho aj prvostupňového súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď súd v rozpore s § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval žalobcu na doplnenie návrhu, ktorý obsahoval materiálne nevykonateľný a neúplný petit a napriek tomu žalobu zamietol; tento postup zároveň podľa dovolateľa predstavuje vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.) a napokon vytýkal odvolaciemu súdu aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Rozsah preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný po…
Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových z…
Treba zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvola…
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p., ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. Vzhľadom na späťvzatie dovolania dovolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p.
Otázka náhrady trov konania je upravená v Občianskom súdnom poriadku. V zásade platí, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Súd môže výnimočne rozhodnúť, že účastník, ktorý mal v konaní úspech, nemá právo na náhradu trov konania, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
V kontexte dovolacieho konania je dôležité rozlišovať medzi trovami konania vzniknutými v prvostupňovom a odvolacom konaní a trovami dovolacieho konania. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhoduje spravidla odvolací súd, a to v závislosti od výsledku odvolacieho konania. O náhrade trov dovolacieho konania rozhoduje dovolací súd.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania